Najlepší priateľ detstva

Dnes tak iba v krátkosti chcem článok venovať svojmu najlepšiemu kamarátovi. 

"Mnohí z vás to azda nevedie: na jeseň v tisíc deväťsto treťom
krajčírka vymyslela deťom plyšového medveďa." 
Pavol Hammel - Margareta Steiffová



Vieš čo bol včera za deň?
Okrem toho, že 9. septembra a meniny oslavovala Martina prezradím, že včera oslavoval najlepší priateľ väčšiny detí po celom svete.




Plyšový medvedík



Replika prvého medvedíka z firmy Steiff
Zdroj foto
Vedel si?


Vo sa svete sa normálne slávi 
"Medzinárodný deň plyšových medveďov. V tento deň prinášajú deti do škôl alebo dospelí do práce obľúbených medvedíkov, rozprávajú o nich, predávajú torty, darčeky atď (eeeej Bizňis). Určiť však jeho presný dátum nie je jednoduché - v USA je to 9. septembra (bez udania bližšieho dôvodu), alebo 27. októbra na narodeniny Theodora Roosvelta. V Poľsku 14., 15., alebo 25. novembra - v deň lovu tohto prezidenta. Asi najlepší dátum by však bol 23. októbra, keď vznikol vo firme Steiff prvý medvedík." 



Podľa mňa jedna z najlepších a najobľúbenejších detských hračiek. Žiaden tablet, notebook, mobil či iná elektronika nenahradí plyšového medvedíka, ku ktorému sa dá pritúliť, vyrozprávať, vyhrať. 
Snáď už len Máša mala väčšie šťastie, že sa mohla hrať so skutočným medveďom, ale to sa stáva len v rozprávkach. Ani také živé zvieratko nie je na zahodenie mačička, potkan Eddie, alebo psík Lilith ale tie živé stvorenia predsa len nebudú dvadsať štyri hodín trpieť Ošove nálety na uši, chvost či žrádlo.

Jasné, živé zvieratko je živé, ale keď to nejde, myslím si, že plyšová hračka je momentálne najlepší kompromis. Samozrejme, ak nemá dva metre a nezaberá pol obývačky. 

A keď medveď je taký veľký, mohutný, chlpatý, umrnčaný a človek sa pri ňom cíti tak bezpečne (podobnosť s mojim chlapom čiste náhodná).

A s malým kamarátom sa dá stvárať toľko úžasných vecí:

Čítať...




Výletovať...


Desiatovať...


Toaletovať...


Fúrikovať i hrať futbal...


samozrejme motorkovať...


I sledovať západ slnka.


Môj syn ho i veľmi rád dojčí a nosieva v plienočke na hrudi, ale tieto tým ho strápňovať nebudem.

A iba tak na okraj, vieš ako vlastne prišiel taký plyšový macko na svet?


Z histórie:

O zrode "môjho macíka" sa traduje niekoľko historiek. V každej z nich dominuje 26. prezident USA Theodore Roosvelt

"Tá najpravdepodobnejšia hovorí o  prezidentovej poľovačke v Mississippi v novembri 1902, kde bol urovnávať konflikt týkajúci sa hraníc s Louisianou. Po neúspešnom dni, keď sa sklamanému prezidentovi nepodarilo nič uloviť, chytili jeho hostitelia čierne medvieďa, priviazali k stromu a ponúkli prezidentovi na zastrelenie. Prezident odmietol vetou, ktorá sa vpísala do histórie:

Zdroj foto
"Ušetrite toho medveďa!"

Ešte v tom istom mesiaci známy politický karikaturista nakreslili do Washington Post obrázok Roosvelta, ako sa s puškou v ruke odvracia od čierneho medvedíka a jeho bieleho väzniteľa, psovoda. 
Metaforicky text pod kresbou bol invektívou na riešenie otázky hraničnej čiary medzi dvoma americkými štátmi:

"Maľujúc čiaru v Mississippi."

O niekoľko dní ruský židovský emigrant Morris Michtom a jeho manželka Rose, inšpirovaní karikatúrou, vyrobili hračku mäkučkého vypchatého medvedíka a vystavili ju vo výklade svojho obchodu spolu s karikatúrou.
Záujem zákazníkov bol obrovský, a tak manželia vyžiadali od prezidenta povolenie, aby hračku mohli pomenovať po ňom - a tak 15. februára 1903 bol plyšový medvedík na svete. 
Teddy - Theodore - Bear "

U nás v Európe, zatiaľ nezávisle na USA v mestečku Giengene (Goenningen), sa istá silná žena na vozíku pustí do šitia svojej verzie medvedíka:

"Za strojom šijacím s láskou a nehou, spísala svoje sny švabachom stehov."
Pavol Hammel - Margareta Steiffová


Margarete Steiffová - obdivuhodná žena, ktorá bojuje s nepriazňou osudu

"Margarete sa narodila 24. júla 1847 (presne ako ja, len pár rokov skôr) v Nemecku. Bolo to živé a temperamenté dieťa, no v roku a pol ju detská obrna pripútala doživotne na vozík. Ale dievčatko sa nevzdáva, chce chodiť do školy so svojimi sestrami a hrať sa s inými deťmi. 
Po rokoch sa z nej stáva perfektná krajčírka. Začína vyrábať plstenné sukne a postupne sa z dielničky stáva veľké továreň. 
Zdroj wiki
Jej brat Fritz sa stáva postupne otcom šiestich synov, s ktorými má Margarete veľmi blízky vzťah. Denne prichádzajú za ňou, kde z mladej ženy vyžaruje optimizmus a priazeň k iným ľuďom. Vie dobre vychádzať s deťmi, na ich potreby reaguje empaticky a s humorom. Z plstenných zvyškov vyrába Margarete hračky v tvare zvierat pre deti. 

Tieto zvieratká majú obrovský úspech a firma sa naďalej rozrastá. v roku 1902 začína jej synovec Richard vyvíjať nový druh látkovej hračky - s pohyblivými rukami a nohami, srsťou z mohérového plyšu a sklenými očami. 
Na začiatku nemá táto hračka žiaden úspech. Avšak na veľtrhu v Lipsku, kde počas návštevy ZOO medvedíka prezentovali v Steiffovej katalógu, získali objednávku pre USA na 3000 kusov."

zdroj wiki

A medvedík sa stal okamžite obrovským hitom.

Myslím, že by sme si z tejto úžasnej ženy mali brať príklad. Ako sa dokázala popasovať s nepriazňou osudu a pritom ostať vždy veselou, usmievavou a svetu a deťom priniesť úžasný darček.

I ja som mala medvedíka Miška


My nepovedz, že ty si takého milého medvedíka doma nemal. Ja som mala veľkého Miška, ktorý brumkal stále, keď som ho nahla dozadu i dopredu. Neskôr už len dopredu a časom už nebrumkal vôbec. Ale to vôbec nevadí. Spal so mnou v posteli asi do dvadsiatky.

I vtedy, keď mi nejaká super kámoška v treťom ročníku na základnej povedala, že všetky bábiky o polnoci ožijú a začnú po mne skákať a ťahať ma za vlasy. A ak ich zhodím na zem, tak ma začnú biť a kopať. 
Ja, veriac tejto dobre kamarátke, všetky bábiky ukladala na noc do skrine a zamykala dvere. Pre istotu, nechcela som dostať nakladačku. Ale Miško po celý čas zostával so mnou v posteli a strážil ma počas choroby, i v zdraví. Spolu sme si čítali i písali prvé poviedky.

Časom, ako som rástla som pochopila, že bábiky majú po nociach inej roboty, ako skákať deťom po hlave:



Môj Ošo svojho medvedíka miluje. Ale večer, keď majú za sebou všetky tie dobrodružstvá, uloží kamarátov hají, a nežne sa pritúli k môjmu prsníku.


Snáď ich nebude zatvárať do skrine ako ja. 

Na záver už len pár zaujímavostí:

  • Prvý macko bol vyrobený 23. októbra 1902 v továrni na hračky v Nemecku
  • Prví mackovia boli nepohybliví a deti ich za sebou ťahali ako vozík
  • Najvyhľadávanejším zberateľským artiklom sú plyšoví mackovia vyrobení pred druhou svetovou vojnou
  • Najcennejším exemplárom je plyšový macko s gombíkom prišitým do ľavého ucha, na ktorom je nápis STEIFF
  • V USA sa v roku 1989 predal zatiaľ najdrahší macko, vyrobený v roku 1920 za 131 628,432 Eur
zdroj info



No len mi prezraď, aká bola tvoja najobľúbenejšia detská kniha?
Lebo moja samozrejme, "Môj macík". A len aby si vedel, kým som pracovala v kníhkupectve, patrila medzi najlepšie predávané detské knižočky. Báseň už vie i môj syn naspamäť. A môj chlap ju recitoval do ôsmej triedy ZŠ. Inú sa nebol ochotný naučiť.
No tak sa, síce o deň neskôr, ale lepšie neskôr ako nikdy, pritúľ k svojmu kámošovi z detstva, otri ho od prachu a potichu mu zarecituj:

Mária Rázusová-Martáková - Môj macík

"Šijem, šijem, pomaličky,
košieľku i nohavičky.
A ty macko ticho seď,
oblečiem ťa hneď"

Komentáre

  1. Jej, krásny článok :) ja som milovala dvoch plyšových psov a inak som sa hrávala s rozdvojkou :D. Ale mala som aj klasického medvedíka a milión iných plyšatých potvoriek od somárika až po žabu. Tieto fakty sú pre mňa novinka, a je to rozkošný článok :) plyšáci sú najverjnejší priatelia detí :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne. I ja som mala svojho Miška, ale je pravda, že som mala toho oveľa viac. Cez mončičákov až po rôznych psov a mačiek. Čo sme sa ale so sestrou s nimi navyvádzali a vyhrali. Myslím, že sme s nimi toho riadne zažili. Časom síce už prišli stolové i rôzne iné hry a hračky, ale plyšáci stále ostali najlepší a najvernejší. A medvedík mal svoje postavenie v posteli dlho, dlhoooo, ako ochranca predsa.
      Môj syn má momentálne ešte lienku, dinosaura, krtka a zajaca a tiež vidím ako ich využíva, dojčí, nosí a komunikuje s nimi. Taký hračky sú fakt super

      Odstrániť
  2. Skvelý článok, opäť som sa niečo dozvedela. Ja som obľúbeného macka nemala, mala som zajačika a veľa iných. Teraz si ho užíva Eliška (pes), ktorá s ním spí. Ale plyšáčiky som milovala, vlastne aj teraz mám zopár v posteli - môj naj je ježko.

    Daniela

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, sama som sa pri jeho písaní niečo dozvedela. Najviac sa mi pozdávala tá sila, odvaha a energie samotnej Margaret. Keď som hľadala informácie o nej zistila som, že je natočený i film, tak si ho určite píšem na svoj zoznam. Fakt pred ňou klobúk dole.
      Tiež niektoré naše plyšáky z detstva skončili v pelechu nášho vtedajšieho psíka Diny. Ale veľa z nich prežilo. No medvedíka Miška som mala na hornej posteli a k nemu sa nedostala. Môj veľký ochranca síce rokmi dostal svoje, ale jej zuby sa k nej nedostali. Kým sa malý narodil, zelený dinosaurus s nami ležal v posteli dosť dlho. Obsahuje ľanové semiačka, ktoré keď sa nahrejú tak príjemne hrejú a uvoľňujú bolesť. Ale už momentálne má miesto v obývačke na gauči, lebo do postele sa už nezmestí. Dokým, samozrejme ma nechytí bolesť krčnej chrbtice. Vtedy si ho nahrejem a ležím na ňom kým čítam nejakú super knihu.
      Ježkovia sú tiež rozkošný, nedávno ich objavil Ošo v knihách, akurát ho ako plyšáka nemáme. Iba krtka, a ten je tiež kamarát do voza i do koča :-)
      Ďakujem.

      Odstrániť
  3. Mojim najlepším priateľom bol plyšový nemecký ovčiak ktorému som dala meno Rex. Keď som však bola malá, odpadlo mu oko a tak som strašne plakala, pretože som bez neho ani z bytu nevyšla. Spávala som s ním a dokonca aj k stolu som si ho brala. Moji rodičia celý byt popozerali, ešte aj vysávač, či náhodou tam nebolo. Mamina kontaktovala výrobcu, ktorý jej poslal oči no žiadne nepasovali k nemu. Aj tak však bol mojim naj kamarátom aj naďalej. A neskôr som spávala ešte s väčším plyšovým medveďom :D

    Čo je dobré to musím mať aj s novou GA

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Odpadnuté oko či ucho malo veľa našich plyšových kamarátov. Sa pamätám, že keď sa môjmu mončičákovi natrhla tvárička, tiež som plakala. No radosť z hry ma kvôli tomu neprechádzala a čo sme so sestrou dokázali vymyslieť to sa už dnes nevidí. I keď ja Oša nechávam vyvádzať so svojimi plyšákmi rôzne kúsky a dosť sa pritom nasmejem. Ako s nimi komunikuje v tej jeho reči, ako im dáva jedlo a vodu je fakt super.
      A ja som so svojim plyšovým mackom Miškom spávala dovtedy, kým som neodišla z domu. A je pravda, že zub času sa na ňom podpísal, i začal praskať vo švíkoch, no i tak človek tie svoje plyšové potvorky miluje.
      A nehanbíme sa za to :-)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Diagnóza: Molusky - to asi nebudú kiahne

Diagnóza: Tetania - novodobý problém mladých

To nevymyslíš, to je naša realita