Keď veštenie nie je o veštení

"Človek, človek ty si zvláštny, či máš -dsať, alebo -násť.

Darmo sa skrývaš do básni, svet si ťa stále vie nájsť."

Imt Smile - Nedá sa újsť

Dovoľ, aby som ti predstavila ďalšiu knihu, kde je opäť raz hlavným hrdinom starček. Áno, priznám sa, mám nejakú úchylku na starých pánov, ale veď, každý má na niečo slabosť :-). Takže, nech sa páči:

To nevymyslíš, to je naša realita

"Šicke chcú byť jak tota Tečrová."

"Tota Margita?"

"Tota. Tota. Tá emancipácia ich popsula. Verabože, chlopi, už ani Boh nezná, co chcú a co v nich je."

Hláška z filmu ...kone na betóne

Myslím si, že sa nenájde "výhodňar", ktorý by nepoznal filmy na motívy herečky Milky Zimkovej, alias Johanky Ovšenej. Hlášky z filmov Pásla kone na betóne (1982) a ...kone na betóne (1995) už medzi nami natoľko zľudoveli, že sa používajú v bežnej reči:

• "Nemáš chlopa, nemáš pravdy!"
• "Chcel som podnikat. Tak som podniknul. Ovce som kúpil."
• "Ty ši z gumy, ale z prasknutej!"
• "Šak ši ju mohol zabic! To apo!"
• "Doktor, ani fiškáľ z neho nebudze, ale chlop to ne plany."
• "Ta už caly valal zná, že ona hruba ne od klobaskoch."
• "Martečko, ty šicko ochab a ic domu!"

Za týmto jednoduchým humorom sa ale skrýva ťažká realita vtedajšej doby, ale my veľmi dobre vieme, že za tých 20 rokov sa toho veľa nezmenilo. Závisť, úzkoprsosť, naivita, zadubenosť, ale aj hlúposť majú svoje zastúpenie aj v dnešných časoch. Bohužiaľ, nielen na dedinách. O tom, a nielen o tomto píše Milka vo svojej knihe:

Je písané slovo skutočne mŕtve?! 4. časť

"Aj keď doma nie som nikdy sám, kde len môžem tajne čítam Šlabikár."

Tublatanka - Šlabikár

Dopredu upozorňujem, že dnešný článok je len pre silné povahy, ktoré nemajú problém so "záchodovými" rečami!!!

Námet na tento článok mi napadol, ako inak v Paláci, keď sme minule mali takú menšiu debatku s kolegyňou, keď som vyšla z toalety:

Vydaj sa na dobrodružstvo do Ametystového lesa

"Šumná víla, na mňa volá očima, očima,

do jazera čiernych očí vábi ma, vábi ma.

Slovenská ľudová pieseň - Šumná víla

Dnes tu mám opäť jeden titul od slovenskej autorky, ktorú mám česť poznať osobne (hoc, zatiaľ iba cez písmenkovanie, ale pevne verím, že sa to onedlho zmení :-)). A pretože Majku a jej štýl písania poznám už dlho, na túto knihu som sa obzvlášť tešila. Aj kvôli tomu, že som potrebovala na chvíľu vypadnúť z reality a užiť si opäť raz trochu fantázie.
Tiež sa rád túlaš po za hranicami nášho sveta a preháňaš sa s vílami po lese? 
Tak si musíš prečítať knihu:

Majka Daihelová

V znamení ametystu

Kronika strateného impéria 1

Jesenné stretnutia v Palaci

"Ahoj... tak já letím...měj se

řeknem, dávno oba víme, jen aby se něco řeklo

Katapult - Někdy příště

Ľudia, ktorí sa roky nevideli sa dokážu skutočne stretnúť na neobvyklých miestach.

Jedným z takých miest je aj náš Palác. Nie raz sme svedkami rôznych poškolských, pomaturitných, poštátnicových a popracovných stretnutí. Len za posledné dva mesiace sa mi pred očami mihlo niekoľko takých schôdzok po x rokoch.
A skoro stále sa odohrávajú ako cez kopirák, menia sa iba osoby a ich vek :-).

Dedinka, kde je všetko možné

"Dedinka v údolí, srdce ma zabolí, keď na teba spomínam."

Slovenská ľudová pieseň - Dedinka v údolí

Myslíš si, že dedina v ktorej bývaš nie je tak celkom normálna? 

Že ľudia, ktorí tam žijú nie sú kompletní?

Že veci, ktoré sa tam dejú sa vymykajú zdravému rozumu? 

Ver mi, že kým som si neprečítala istú knihu, i ja som si myslela že s dedinkou Kašov, v ktorej sa nachádza naša chalúpka, nie je všetko v poriadku. Zaujímavé úkazy, nepochopiteľné situácie, divní obyvatelia, to všetko je nič oproti dedinke:

(Ne)materská demencia VII. - nie som v tom sama

"Jsem prý blázen jen, jsem prý blázen jen, jsem prý blázen jen, má-li být po tvém."

Jiří Schelinger -  Jsem prý blázen jen

Hoc už je to rok, čo som opäť v práci, čo sa v mojich mliečnych žľazách nevytvára mlieko, aj tak mám pocit, že stváram veci, ktoré sa priečia zdravému rozumu. Do istého času som si skutočne myslela, že materská demencia postihuje iba ženy na materskej dovolenke, ale realita ma presvedčila, že som prepnutá aj v pracovnom živote.

Aby si naše deti rozumeli

"Prší, prší len sa leje, nezatváraj milá dvere."
"Prší, prší jen se leje, kam koníčky pojedeme."

Pred nedávnom som sa zamýšľala nad tým, či si už skutočne navzájom Česi a Slováci nerozumieme (TU). Dnes na tento článok nadviažem.

A začnem opäť raz skutočnými hláškami zákazníkov z nášho kníhkupectva:

"Prosím Vás, knihu Nevyšlapanou cestou máte iba v češtine?"

"Áno, v slovenčine ešte nevyšla."

"Nevadí, tak ju idem pohľadať inde!"

"Kde by som našiel tú knihu Stravou proti zánětu v slovenčine?"

"Zatiaľ nikde, momentálne je dostupná len v češtine."

"Tak ja si počkám na preklad. Verím, že vyjde skôr ako zomriem..."

Hlášky z Paláca 11. - Narodeninová súťaž

"Volajú ma Polepetko nehanbím sa za to, dobre ja viem že keď prší uschne všetko blato. A keď potom vyjde slnko narobia sa mláky, volajú ma Polepetko. Ja som, prosím, taký."

Muzikál Polepetko

Rok sa s rokom stretol a môj syn je opäť o rok starší. A ja mladšia a opäť o niečo krajšia:-). 

Dovolenkové perličky 3.

"Pod horou, pod horou, čierne psíča breše. Susedovie Mara, susedovie Mara, nerada sa češe."

Slovenská ľudová pieseň

Prázdniny a dovolenky sú v plnom prúde a niekto musí dovolenkárom radiť pri výbere tej správnej oddychovej literatúry. Ale o knihách a hláškach z Paláca nabudúce (už čoskoro sa môžeš tešiť aj na tie a ku tomu aj nejaká tá súťaž). Momentálne mám času pomenej, preto v rýchlosti prinášam ďalšiu časť milých, úprimných, krátkych, prevažne detských, výrokov. Snáď sa ti budú páčiť... (predchádzajúce časti si môžeš prečítať TU a TU, poprípade TU).