Čaja z Paláca - Trafená mamička :-)

"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

piatok, 22. septembra 2017

Minule, keď som čítala v autobuse...

"Pár kníh, ty spíš a ja rýchlo čítam, ó ó, mám lásku z písmen."
Eva Kostolányiová - Pár kníh

Cestovanie MHD-čkom má svoje výhody. Že nevieš aké?
Tak napríklad si trénuješ nohy, keď sa po dvadsiatich minútach čakania na spoj radšej rozbehneš pešo. 
Alebo si cibríš svoju trpezlivosť tým, že nerozmlátiš označovač lístkov, keď ti už po tisíci raz zle stiahne kredit z peňaženky, poprípade nestiahne vôbec, alebo ti roztrhne lístok, alebo nefunguje, alebo... (doplň :-)).

A určite by sa tých výhod našlo viac, ale ja chcem dnes v krátkosti hovoriť o tej najväčšej. Môžem si počas jazdy čítať. Ja to viem veľmi dobre oceniť, keďže odkedy mám dieťa tak toho času na čítanie je málo. 
Predtým som čítavala na toalete, lenže odkedy si vyklepávame so synom cez dvere morseovku, dá sa to len veľmi ťažko. 
Potom som zvykla čítať večer v posteli, lenže teraz poväčšine zaspím skôr ako moje dieťa, ktorého sa snažím uspať.
Možno si povieš, tsa, predavačka kníh, môže si čítať v práci, ale povedz mi úprimne. Už si niekedy stretol v kníhkupectve predavačku s vyloženými nohami a nosom zaboreným v knihe?



streda, 20. septembra 2017

Júlová výzva - príbeh odohrávajúci sa na mori, ostrove, pláži 1. časť

"Láska pri mne stoj, kým plávam na ostrov márnych nádejí."
Pavol Habera - Ostrov márnych nádejí

Že júlová výzva? V septembri? Nuž, pracovné povinnosti a okolnosti tak rozhodli. V lete bolo menej času na čítanie, skutočne sa začínam obávať toho, či tých tridsať kníh do konca roka "zmáknem"... Ale o tom som dnes nechcela. Dnes sa budem venovať knihám, ktoré sa venovali júlovej knižnej výzve:

Kniha odohrávajúca sa na mori/lodi/ostrove/pláži



sobota, 16. septembra 2017

Čomu ma naučil čas bez zrkadla

"Vidí plno jinejch věcí a to za to stojí přeci."
Jiří Suchý - Márnivá sestřenice


Jeden by ani neveril, aké jednoduché a oslobodzujúce je ráno vstať a fungovať bez toho, aby sa pozrel do zrkadla. Ver, alebo never, svet je krajší ak si uvedomíš, že nie si jeho otrokom tej divnej sklenej veci na stene. Že sa dá existovať aj bez toho, aby ti ustavične niekto pripomínal všetky tvoje nedostatky a nedokonalosti. Ty sa cítiš dokonalou takou, aká si. 
Možno sa mi objavil ďalší sivý vlas, možno mi život do tváre vryl novú vrásku, alebo sa mi na bokoch vytvorila ďalšia tuková zásoba (čo nevadí, keďže zima sa blíži :-)). 



utorok, 12. septembra 2017

Možno je krásny, ale k ničomu

"Padla hviezda na balkón, vylúdila biely tón."
Detská pesnička - Padla hviezda


Momentálny byt v ktorom žijeme nás zaujal hlavne svojim veľkým balkónom. Ako sme sa len tešili s mojim chlapom, že si na ňom v lete budeme robiť pikniky, popíjať kávičku či vínko, s dobrou knihou relaxovať po ťažkom dni. 
Už som si predstavovala bylinkovú záhradku so všetkými tými kuchynskými rastlinkami, ako si ráno skočím pre milované cherry paradajky na chlebík a môj chlap pre chilli papričky do polievky... 


piatok, 8. septembra 2017

Keď chlap začína strácať záujem o prsia

"Silný a odvážny, plachý a nesmelý, pobeží v ústrety tajomstvám dospelých."
Pavol Hammel - Cez plece

Príroda vždy vie, čo robí :-)


Pred pár rokmi som bola na USG prsníkov v rámci preventívnej prehliadky, kde mi pani doktorka povedala, že mám dostatok mliečnych žliaz, a keď raz budem chcieť dojčiť, tak to budem mať jednoduché. Samozrejme, že som si hneď spomenula na svoju mamu, ktorá dojčila pár mesiacov, na svoje sestry, ktoré dopadli v podstate rovnako. Pomyslela som si, genetika nepustí, a hold, veľké kozy sú na sex, malé na dojčenie. Ale keďže mám rada výzvy a cesty ťažšieho odporu, tak som si povedala, že ja to zvládnem:

Dúfam, že budem dojčiť!

To bola prvá veta, ktorú som si povedala, keď som zistila, že mi pod srdcom rastie nový život. A že boli začiatky ťažké, to som už písala niekoľkokrát. Ošo plakal a plakal, a jediným spôsobom na jeho vypnutie (upokojenie a uspanie) bola dida a nosič (šatka). Poviem to rovno, bez týchto dvoch abnormálne obrovských hrboľcoch na hrudi by som to nedala v psychickom zdraví a vo svojej pôvodnej farbe vlasov. Príroda skutočne vie čo robí, a prečo práve ja som bola takto štedro obdarená :-))).


Zdroj obr: mamila.sk

pondelok, 4. septembra 2017

Čím viac sa snažím, tým horšie to dopadne

"Plán ako prežijem. Plán ako zmeniť deň. Plán ako prežijem, bez strát."
Polemic - Ako to prežijem

Priznávam, meškám s týmto článkom skoro mesiac, ale keď situácia a všetky ostatné situácie nedovolia, musíme sa s tým zmieriť.

Tri roky zbehli ako nič



Môj syn oslávil tri roky. Sama tomu nemôžem uveriť, že sa mi jeho i seba podarilo udržať v psychickom i fyzickom zdraví. Vravím to hlavne kvôli tomu, že neviem variť, poriadne sa postarať sama o seba. Avšak to maličké čudo ma za tie roky veľa naučilo. Napríklad som si uvedomila, že žena je od prírody vybavená inštinktom, ktorý ju privedie na tú pravú cestu. Či už je matkou, alebo nie. Všetko, čo sa nám stane sa nám nedeje náhodou, ale má nás postrčiť na správny smer. Ja som za túto lekciu neskonale vďačná, a každý deň ďakujem, že som počúvla svoj vnútorný hlas, ktorý mi našepkával, čo robiť. O tom ale niekedy nabudúce, dnes sa chcem venovať mojej nevydarenej oslave. To sa hneď pozná organizačný talent...:-)



streda, 30. augusta 2017

Ak si obalíš nervy, nakoniec je z toho celkom zábava

"Ve středu zabalím kufry a zavolám taxík..."
Vlasta Redl - Za deset 10

Nadávam ja na tú košickú MHD, ktorá niekedy poriadne dokáže vytočiť človeka do nepríčetnosti a skúša, kam až môže zájsť, ale to som ešte netušila, akú dávku trpezlivosti potrebujú ľudia žijúci na dedine, ak sa chcú dostať napríklad z takého Kašova do Košíc. Zažila som to dobrodružstvo na vlastnej koži, keď som musela chodiť každý deň na rehabilitácie. 
Príde?
Nepríde?
Asi tak som sa cítila dennodenne na zastávke.


streda, 23. augusta 2017

Dovolenkové perličky 2.

"S úsmevom sa lepšie hoja rany na duši, úsmev všetky naše žiale ľahšie vylieči."
Kollárovci - Kráčajme s úsmevom


Poznáš ten pocit, keď máš v hlave toľko námetov na články, a tak málo času? A keď sa konečne dostaneš na chvíľu k PC tak ti nenapadne jediná normálna myšlienka, s ktorou by si sa podelil so svetom? Presne tento pocit zažívam v posledných dňoch. Možno je to tým, že sa mi v hlave premieta film v podobe môjho nového románu a ten sa derie na povrch stále intenzívnejšie. Alebo je to tým, že iba niečo zbieram, zaváram, preváram, nakladám, a potom iba padnem ako ranená breza do postele a som rada, že stihnem podvečerný beh, či výlet na bicykli do vedľajšej dediny. 

Bázovo-cukinový džem, môj výmysel. Možná pridám recept...

streda, 16. augusta 2017

Ak sa toho nevieš zbaviť, ignoruj to

"Človek beží po lúke, pavúka má na ruke. Či ten človek či ten vie, ako ničí okolie."
IMT Smile - Pavúk

Odkedy som na chalupe, chodím po záhrade, zbieram bylinky, korenie, ovocie a zeleninu zásadne naboso. A takisto za mnou cupká aj môj malý Ošo. Je super cítiť pod nohami zem, trávu, rosu, občas i kamienky. Dva mesiace chodím po ďateline a skoroceli, ktoré sú plne obsypané opeľujucími včeličkami bez akejkoľvek ujmy na zdraví. 


streda, 9. augusta 2017

Iba dýchať a byť. Čo je viac?

"Když na člověka sedne blues a všechno na něj padá, zakoupí si láhev vína a nové písně skládá."
Karel Plíhal - Když na pavouka sedne blues

Dnes mi dovoľ takú malú dumku o behaní, živote a pominuteľnosti chvíle. Zas mierne popletený, chaotický a zmätený článok, presne ako moja nálada :-). Sem tam padne blues aj na pisálka a takto to potom končí. Ešte že sa z toho vieme vypísať :-)