Materská demencia VIII. - vôbec sa to nezlepšuje

"Keď zdá sa ti, že dávno sie si tým, čím si bol, dobrá rada nad zlato a nad zlato soľ, jednu malú radu ti dám - poraď si sám."

Miroslav Žbirka - Poraď si sám

A šibe nám to

Ak máš záujem, dnes ti opäť prinesiem nejaké tie zážitky z každodenného života matiek, ktoré by sme mohli pripísať na vrub našej materskej demencii. Pretože nás matky ani rokmi neprechádza a stále vyvedieme niečo, čo sa vymyká zdravému rozumu. A ja mám potom stále dostatok námetov na články, chvalabohu :-) 

Ale to, že neopúšťa mňa mi trochu vadí. Myslela som si, že ako bude dieťa rásť, tak sa mi mozog a normálne uvažovanie vráti na svoje miesto, no opak je pravdou. Začínam sa zmierovať s tým, že mi to už ostane doživotne.

Ako sa taká materská demencia vlastne prejavuje? Príznaky si všímam v takých tých maličkostiach:

Tehotenstvo jednej geriatričky 1. časť - podivné otázky

"Ej sušedova dzifka, sušeov parobek, žali še za ručky išli na zarobek. Ej ona zarobila za korytko múčky a un jej zarobil synačka na rúčky."

Ľudová pieseň - A ponižej valala

Ešte než porodím, rozhodla som sa vypísať sa z niektorých svojich tehotenských dumiek. Momentálne mám hlavu plnú rôznych námetov a nápadov, s ktorými ťa chcem oboznámiť, aj keď o to možno nemáš záujem. I preto som sa rozhodla pre viac článkov s kratším textom. Tie prípadného zablúdilca, náhodne zavítajúce na môj blog možno menej vystrašia, ako moje typickí, siahodlhé romány. Nuž, tak hor sa na 1. časť, ktorá sa zaoberá "divnými" názormi okolia na staršie rodičky.

Skúste to s marťanom

"Zostaňme deťmi sami v sebe, aj teraz aj keď vyrastieme."

Jančiči - Dary zeme

Patent na rodičovstvo nám nikto nedá. Presne tak, ako sa nedajú  určiť všeobecné pravidlá, ktoré by platili na všetkých rovnako. Každé dieťa, každý rodič, každý pôrod, každá spoločnosť je svojská a jedinečná. A to všetko nás ovplyvňuje. Aj preto zaručené a dobré mienené "rady" okolia obvykle nefungujú na tvoje (moje) dieťa. Ja som si to pri Ošovi vyskúšala a zistila, že to, čo platilo na mojich synovcoch či na deťoch mojich kamarátok u nás platiť nebude. A prečo? Pretože je, presne tak ako každý z nás, iný. A tak nám neostáva nič iné, iba vychovávať formou pokus-omyl dovtedy, kým si nenájdeme nejakú cestičku, spôsob, pri ktorom budeme spokojní my ako rodičia, aj naše deti. Alebo sa na to vykašleme, pôjdeme direktívnym spôsobom a budeme veriť, že to bude fungovať (a keď to nevyjde, budeme sa pýtať, kde sme spravili chybu...)

Ak nevieme nájsť vlastný smer, siahneme po odbornej pomoci. V súčasnosti sa dá na pultoch kníhkupectiev, a v článkoch na nete nájsť množstvo odporúčaní, ciest, spôsobov, akými by sme naše materstvo mali viesť. Čo je dobré, čo nie, čo odporúčajú pediatri, odborníci, prvý vyvracia teóriu toho druhého, ten druhý vysvetľuje, prečo ten prvý nemá pravdu. Do toho zaručené finty dokonalých mamičiek dokonalých detí. Jednému sa z toho môže zamotať hlava a na konci ostane ešte viac zmätenejší, ako bol na začiatku. Priznám sa, nebola som na tom inak a myslela som si, že na to všetko idem úplne zle a že som namiesto strojariny mala študovať detskú psychológiu, aby som bola pripravená na to, čo ma čaká.

Keď to deťom vyjde úplne presne, alebo to okoliu nevysvetlíš 2. časť

"Slová do očí, slová čo chcú zaskočiť, slová kúpené, slová lacno predané, slová nesmelých, slová čo zastavia dych."

Peter Nagy - Slovník čistých slov

Deti sú jednoducho nevyčerpateľná studnica nápadov na nové články. Aj dnes mám jeden taký, detský. Reč bude o:

Dystopia, či budúcnosť?

"Žiť ako kvietok umelý a čakať kým ma niekto opelí,   byť milá a dobrá, to radšej nie, dúfam že sa mi to nestane!"

Jana Kirchner - Žienka domáca

Som prekvapená, čo so mnou toto tehotenstvo robí. Mám chuť pozerať filmy, seriály a čítať knihy, ktoré som predtým prehliadala a tvárila som sa že neexistujú. Pre istotu, aby som sa nekazila negatívnou energiou, ktorá z nich sálala. Čiže  o knihu (ale neopomenúc i seriál), ktorý ti dnes chcem priblížiť (aj keď je v poslednej dobe dosť slávny aj bez toho) by som pred pár rokmi ani pohľadom nezavadila. Začínam mať obavy, aké to dieťa bude, no dobrým znamením je to, že ma pri cesnaku nenapína ako normálne (upíra teda s najväčšou pravdepodobnosťou nečakám).

A skutočne netuším, či dnešný článok bude viac o knihe, alebo o mojich dumkách, nechajme sa prekvapiť, vzhľadom na to, že je dnes medzinárodný deň žien. Určite mi k tejto niečo v súvislosti s knihou napadne. Tento titul je totiž plný toho, ako degradovať človeka-a obzvlášť ženu.

Čokoládovo-cukinový koláč s ovocím

"Má nadherné vlásky, celé do hneda, zjedol som ju z lásky miesto obeda."

Zlatá brána - Čokoláda

Nedávno som dostala chuť na cukinové cestoviny, tak som si kúpila malú cukinu. Reku, cez víkend si niečo ukuchtím. Keď už Ošo videl, že zarábam na chlieb a budem piecť, začal spievať, že by sme si mohli urobiť aj nejaký čokoládový koláčik, spoločne. Môj chlap zas do toho začal hučať, že by som mohla aj niečo ovocné, keď už pečiem, nech aj on má z toho niečo. A to už začala mlsná honiť aj mňa, aj keď by som sa sladkého mala teraz strániť, keďže mám pocit že priberám aj z vody (odkedy som doma na PN, pribrala som 5 kg :-O, to je asi dosť. Či???).

Aj smrť môže mať vľúdnu tvár

"Smrť si chcem vybrať sám, musí mi pristať. Musí byť nádherná, rýchla a čistá."

Pavol Habera - Posledná jazda

Smrť je slovo, ktorí mnohí neradi používajú, počujú, hovoria o nej. Kým sa nás výsostne nedotýka, tvárime sa, že neexistuje. Maximálne sa o nej píše v knihách, vyskytuje vo filmoch a seriáloch, no v našom živote nemá svoje miesto. Poprípade sú ľudia, ako som onoho času bola ja, že sa jej boja natoľko, že ju hľadajú v každom kúte a z toho strachu zabúdajú žiť (TU). No, a potom sa stane niečo, čo nás vráti späť na zem a donúti nás pozrieť sa pravde do očí. Smrť je tu, okolo nás. Berie našich blízkych, vezme si našich domácich miláčikov a musíme si to priznať otvorene, raz otvorí kosu aj nad našou hlavou.

Presne to sa stalo prednedávnom nám. Opustil nás človek, ktorý bol v našich srdciach hlboko zarytý, bol tu stále pre nás, my pre neho, mysleli sme si, že je nesmrteľný a odrazu... bol preč. Ako sa s tým vysporiadať? Ako začať opäť žiť? Nebudem klamať, zastavil sa nám svet. Odrazu nič nemalo zmysel, všetko sa nám rozbilo a chvíľu som mala pocit, že by bolo najlepšie, ak by som odišla za ním. Návrat do normálneho života ide ťažko a hoc to vyzerá na začiatku nereálne, raz sa opäť vráti do svojich koľají. I keď nám ten kus duše bude chýbať stále a diera v duši sa nikdy nezacelí. No práve vďaka tomu sa niečo naučíme, niečo sa nám tým v živote zmení, niečo začneme robiť inak. 

Ja verím, že nič sa nedeje iba tak a že náhody neexistujú. A bolo skutočné zvláštne, že sa mi práve v tej chvíli dostala do rúk kniha od českej autorky-blogerky,  ktorá mi dala presne to čo som potrebovala. Takže mi po tom dlhom úvode dovoľ, aby som ti v krátkosti predstavila knihu:

Aj ja som si vravela, že NIKDY nebudem matkou

"Ži a nechaj žiť nezacláňaj, nebráň, Cháp aj iných, viac môžeš nájsť."

Marika Gombitová - Ži a nechaj žiť 

Dopredu ťa varujem, v dnešnom článku bude najfrekventovanejším slovíčkom NIKDY. Takže, ak sa pri ňom nechceš nudiť, zahraj si s partnerom (alebo kamarátkou) hru s fľaškou a pohárikom a pri každom tomto slove jeden lupsni do seba. Ku koncu článku budeš na šrot a už ti bude jedno, čo som dnešným výlevom vlastne chcela povedať.

Aj jednotlivec môže zmeniť svet, ak chce

"Povedz mi nemáš už toho dosť? Týchto krvavých spomienok na budúcnosť. Všetci sme odjakživa proti, ale prečo nás stále ešte baví, zomierať za sny iných..."

Iné Kafe - Spomienky na budúcnosť

O knihe, ktorú ti chcem dnes predstaviť, som za posledný čas veľa počula. Medzi našimi zákazníkmi je dosť obľúbená (aj keď je v češtine) a tak som sa rozhodla, že si ju teda skúsim prečítať. A práve teraz bol ten správny čas pre mňa.
Táto kniha je presne o tom, o čom som písala v minulom článku (TU). O strachu, jeho prekonávaní aj plnom podriaďovaní sa mu. Rozhodla som sa teda, na vlastné nebezpečie, po nej siahnuť, nevediac, čo to spraví s mojim vnútorným rozpoložením, keďže "vyliečená" som len pár týždňov. A povedzme si pravdu, úplne človek nemôže byť vyliečený nikdy... strach tu bol, je a bude. 

Tak sa teda pozri na to, či kniha Voľba bola pre mňa dobrá voľba:

Zvíťaziť nad strachom

"Bojím se o mámu, bojím se strachu"

Jaromír Nohavica - Strach

Dnešný článok bude o niečo dlhší (a osobnejší) než som plánovala, ale keď ja začnem rozprávať o téme STRACH, neviem kedy prestať. Mám toho toľko čo povedať. Veď skoro š...dsať rokov v zajatí tejto emócie niečo v človeku zanechá. Tak si zbehni urobiť kávu, alebo čaj. Ja počkám s rozprávaním :-)