"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

pondelok 30. októbra 2017

Morské oko

"Větry fučí ze všech směru, když není máslo jíme Heru, furt dva metry od maléru tak se žije tu u nás."
Jaromír Nohavica - U nás na severu


Keďže sme počas celého leta neboli na žiadnom výlete, ale všetci traja sme namiesto oddychu pilne pracovali, rozhodli sme sa pre jesenný, krátky výlet. Dlho, predlho sme premýšľali, kam sa vybrať takto na pondelok, keďže múzea a kultúrne pamiatky sú v tento deň zavreté. A nakoniec sme to vydumali. Los padol na jedno z najkrajších miest na Slovensku


Morské oko Vihorlatu



sobota 28. októbra 2017

Augustová výzva - Kniha, ktorá získala Pulitzerovú cenu

"Svetlo svieti nám aj v hmlách, už je v nás a rátam s ním."
Pieseň z rozprávky Na vlásku 


Priznám sa, doteraz najťažší oriešok v rámci knižnej výzvy na rok 2017. Že prečo? Ku knihám, ktoré získali nejaké vážnejšie ocenenia mám skutočne rešpekt. Nechcem byť za hlúpu, ale doteraz sa mi veľakrát stalo, že čím viac ocenení, tým pre mňa nečitateľnejšia kniha. Veľa titulov ostalo odložených po pár stránkach. Možno to bolo len tým, že nebol akurátny čas, alebo som bola príliš unavená na vážne témy. 

Preto som aj v rámci tejto výzvy veľmi dlho hľadala ten pravý titul. 

Najskôr som mala vybratú inú knihu v zásuvke, lenže keď som si uvedomila, že už tretí deň čítam rovnakých päť strán a neposúvam sa ďalej, tak som ju opäť odložila do regálu. Veľmi, veľmi dlho som otáľala s knihou, ktorú som si nakoniec vybrala. Dumala som, vyberala niečo iné, ale nakoniec osud (a dievčatá v skupine na MK) rozhodli, že ma čítanie tejto knihy neminie. 




Tak, a dosť bolo rečí, poď sa so mnou pozrieť na knihu:

nedeľa 22. októbra 2017

Je písané slovo skutočne mŕtve?! 1. časť

"Je to paráda, lehnout si na záda a číst si."
Karel Zich - Paráda

Po tom našom Paláci sa pravidelne premieľa mnoho divných individuí. A nemyslím tým tých, ktorí si prídu kúpiť knihu, no nevedia názov, ani autora, ani o čom bola, ale pred desiatimi rokmi ju videli u kamarátky v knihovníčke, a páčil sa im obal. Nie, takí sú v pohode. Skôr mám na mysli takých, čo nemajú nič na práci, chodia k nám dennodenne, nič si síce nekúpia, ale premúdrení sú jak truhlíci od Ferda mravca. Všetko vedia, kibicuju nám do práce, hovoria zákazníkom čo si majú, resp. nemajú kúpiť, lebo to škodí ich karme, náboženskému presvedčeniu, aj mimozemšťanom. Nuž, ľudia sme všelijakí a mne neprislúcha nikoho súdiť.

Onoho času takto došiel za mnou jeden pán, patriaci do skupinky "divní ľudia", začal úchylne hladkať knihy, a posmešne na mňa zagánil:

"Všetky tieto knihy, aj vaša práca, všetko je úplne zbytočné. Mladých už "toto" vôbec nezaujíma. Ľudia prestávajú čítať, už visia iba na internete."


piatok 20. októbra 2017

Prenasledovaná

"Vidím ťa po tme, keď nie si sama. Vidím ťa v okne, kde niekto ťa má..."
Hex - Vidím ťa

Väčšina z nás, určite mi dáš za pravdu, má doma takého domáceho "škriatka", ktorý nám z času na čas dokáže dvihnúť adrenalín, ale i riadne vystrašiť. Mne teda tie jeho lotroviny lezú riadne na nervy, obzvlášť vtedy, ak sa niekde ponáhľam a zistím, že kľúče nie sú vo dverách, ale v kúpeľni na umývadle. Iné, logické vysvetlenie o ich presune, mimo toho škriatkovského skutočne nemám :-). Poprípade, mi premiestni záhadným, levitujúcim, spôsobom knihu z obývačky do kuchyne. 
Avšak, existujú aj horšie prípady, a to vtedy, keď sa vrátim domov z práce a zistím, že byt je odomknutý a okná sú dokorán. Vtedy mi už začne v hlave vŕtať otázka, či som to takto zanechala ja, alebo mi už skutočne šibe? V tom mojom prípade skutočne ide o moju prepracovanosť a nepozornosť (ešteže sa momentálne môžem vyhovoriť na iného škriatka :-)).


Avšak, vieš si predstaviť, že by sa ti takéto situácie stávali dennodenne? Že sa ti skutočne niekto cudzí pohybuje po byte, prehrabáva vo veciach, že ťa niekto sleduje vo dne, v noci? Liliana, hlavná hrdinka románu, ktorý ti dnes chcem predstaviť, to zažila na vlastnej koži.


piatok 13. októbra 2017

Príbehy skryté za vráskami

"Tíško a kradmo, to sa jej podobá. Prichádza staroba, nezvaný hosť."
Peter Lipa - Tíško a Kradmo



Asi som divná (a nehanbím sa za to), ale ja veľmi rada počúvam ľudí. Či už v práci (ak mám teda viac času a nemusím prekladať knihy z jedného regála na druhý :-)), alebo pri cestovaní v autobuse (ak teda zrovna nečítam erotický, alebo iný, román :-)). Veľakrát sa stane, že mi okrem peňazí zanechajú aj nejaký svoj smutný, či veselý príbeh. A obzvlášť tí starší sú viac ukecanejší. V skratke opíšu svoj život, posťažujú sa na svoju momentálnu situáciu, či pochvália svojimi vnúčatkami.



Pozn. V mojich článkoch o historkách z Paláca sa často vyskytujú aj hlášky deduškov a babičiek. Ale vôbec to nemyslím v zlom :-) 

sobota 7. októbra 2017

Hlášky z Paláca 7 - už sa opäť nenudíme

"a toužil jsem se prodavačem stát."
Michal Tučný - Prodavač
Tri a pol roka zbehli ako voda, a ja som sa ani nestihla spamätať z rýchlosti, s akou mi vyrástol syn z bábätka v šuhaja - škôlkára. A tak, ako on nastúpil do svojej práce, učiť sa a zabávať, i ja som sa taktiež vrátila do práce, taktiež sa zabávať a učiť. A pocit to bol taký, že v piatok som odišla domov z práce, a v pondelok som opäť nastúpila. Je vôbec možné, že ten život tak brutálne letí? Nemožné. No, je to tak. 

Ale nie o prchavosti života som dnes chcela rozprávať. Dnes by som ti chcela v krátkosti, na skutočných prípadoch ilustrovať, prečo je pre mňa (a myslím, že môžem rozprávať za všetkých), veľká česť pracovať s ľuďmi. 


utorok 3. októbra 2017

Minimaratón 2017

"Utíkej Káčo, utíkej, utíkej, honí tě kocour divokej."

Česká ľudová pieseň
Rok sa s rokom stretol, ani sme sa nenazdali, a za nami je ďalší ročník Košického maratónu. A že som sa na neho poriadne i poctivo pripravovala celý rok. Pravidelne (raz, dvakrát do mesiaca) som behávala po lese, a počas pobytu na dedine pod les a späť, minimálne dvakrát do týždňa... Nebudem ani hovoriť, že moja kondička je presne na takej istej úrovni, ako bola predtým. Odbehnem pár metrov a zbieram pľúca po zemi. Avšak, mňa ani to nezastaví, ani mi to neuberá na mojom entuziazme a chuti behať. 

94. ročník Medzinárodného maratónu mieru 2017


Minulý ročník (ak si ešte nečítal TU), dopadol celkom dobre. Malého som odnosila na chrbte v nosiči, synovec dobehol i keď s menšími problémami, lebo precenil rýchlosť hneď na začiatku. Avšak, ako poloprofesionálny športovec už pochopil, ako sa to správne robí.