nedeľa 28. októbra 2018

Je písané slovo skutočne mŕtve?! 4. časť

"Aj keď doma nie som nikdy sám, kde len môžem tajne čítam Šlabikár."
Tublatanka - Šlabikár

Dopredu upozorňujem, že dnešný článok je len pre silné povahy, ktoré nemajú problém so "záchodovými" rečami!!!


Námet na tento článok mi napadol, ako inak v Paláci, keď sme minule mali takú menšiu debatku s kolegyňou, keď som vyšla z toalety:

sobota 20. októbra 2018

Vydaj sa na dobrodružstvo do Ametystového lesa

"Šumná víla, na mňa volá očima, očima,
do jazera čiernych očí vábi ma, vábi ma.
Slovenská ľudová pieseň - Šumná víla


Dnes tu mám opäť jeden titul od slovenskej autorky, ktorú mám česť poznať osobne (hoc, zatiaľ iba cez písmenkovanie, ale pevne verím, že sa to onedlho zmení :-)). A pretože Majku a jej štýl písania poznám už dlho, na túto knihu som sa obzvlášť tešila. Aj kvôli tomu, že som potrebovala na chvíľu vypadnúť z reality a užiť si opäť raz trochu fantázie.
Tiež sa rád túlaš po za hranicami nášho sveta a preháňaš sa s vílami po lese? 
Tak si musíš prečítať knihu:

Majka Daihelová

V znamení ametystu

Kronika strateného impéria 1


štvrtok 11. októbra 2018

Jesenné stretnutia v Palaci

"Ahoj... tak já letím...měj se

řeknem, dávno oba víme, jen aby se něco řeklo
Katapult - Někdy příště


Ľudia, ktorí sa roky nevideli sa dokážu skutočne stretnúť na neobvyklých miestach.
Jedným z takých miest je aj náš Palác. Nie raz sme svedkami rôznych poškolských, pomaturitných, poštátnicových a popracovných stretnutí. Len za posledné dva mesiace sa mi pred očami mihlo niekoľko takých schôdzok po x rokoch.
A skoro stále sa odohrávajú ako cez kopirák, menia sa iba osoby a ich vek :-).