Vydaj sa na dobrodružstvo do Ametystového lesa

"Šumná víla, na mňa volá očima, očima,

do jazera čiernych očí vábi ma, vábi ma.

Slovenská ľudová pieseň - Šumná víla

Dnes tu mám opäť jeden titul od slovenskej autorky, ktorú mám česť poznať osobne (hoc, zatiaľ iba cez písmenkovanie, ale pevne verím, že sa to onedlho zmení :-)). A pretože Majku a jej štýl písania poznám už dlho, na túto knihu som sa obzvlášť tešila. Aj kvôli tomu, že som potrebovala na chvíľu vypadnúť z reality a užiť si opäť raz trochu fantázie.
Tiež sa rád túlaš po za hranicami nášho sveta a preháňaš sa s vílami po lese? 
Tak si musíš prečítať knihu:

Majka Daihelová

V znamení ametystu

Kronika strateného impéria 1

"Vo hviezdach sa skrýva nekonečno, zatiaľ čo z hmly sa ozýva nárek zabudnutých. Zem je pokropená krvou bezbranných.
Zlo je stále tu."

Meggie je celkom obyčajná, sedemnásťročná puberťačka, aj keď od "normálnosti" má ďaleko. Už dávno v sebe objavila zvláštny dar. Dokáže rukami liečiť ľudí. To, že je "trochu iná" si uvedomuje aj vďaka tomu, že keď si ostrihá svoje dlhé, ryšavé vlasy, za pár hodín jej dorastú do pôvodnej dĺžky. Miluje šport, hlavne volejbal, a keď sa nahnevá, bezproblémov poláme nos aj silnejšiemu chlapcovi.  

Rodičia jej zomreli pred rokmi, pri nehode. Po matke jej zostali iba vymyslené príbehy o Ametystovom lese, ktoré si čítavala stále dookola.  

Žije so svojím strýkom a milovaným synovcom Carsonom, ktorý sa zaujíma o veci medzi nebom a zemou. 

V poslednej dobe začínajú Meggie prenasledovať zvláštne fialové vlny, ktoré vyvolávajú v oboch deťoch obavy. Jedného dňa na ňu zaútočí žena s čiernymi očami. Vedľa nej sa objaví zvláštna starena s bielymi vlasmi a palicou pokrytou ornamentami. Aby ju ochránila pred útokom, vhodí ju do fialového prúdu.

Meggie sa ocitá v inom svete o ktorom si doteraz myslela, že bol iba výplodom fantázie jej matky. Ametystový les je skutočný. Žijú v ňom zvláštne bytosti ako víly či voktariáni pod ochranou Ametystového lampáša a nad bezpečnosťou obyvateľov dohliada Lesná rada. 

Meggie chvíľu trvá, kým si uvedomí, že návrat domov nebude taký jednoduchý. Vďaka dobrosrdečnosti víl prežije prvé dni bez ujmy na zdraví. Nájde si kamaráta Wena, ktorému pomôže vrátiť sa do plnohodnotného života. A časom s jeho pomocou a aj vďaka jeho sesternici Lii zisťuje, že sa v tomto svete neocitla náhodou. 

Kto sa pokúša o životy členov Lesnej rady?

Kto chce privolať novú Obsidiánovú dobu? 

Kým je v skutočnosti ona?

Kým nenájde odpovede na tieto otázky, cesta domov ostane uzavretá.

"Píš také príbehy, aké by si si chcel sám prečítať, a nikdy nerob to, čo sa od teba očakáva."

Majkine motto

Majku priťahovali príbehu už od malička a svoju prvú poviedku O Svätoplukovi a jeho červenom Ferrari (to by som si naozaj rada prečítala :-)) napísala ako dieťa na písacom stroji u babky v práci. Po strednej škole sa rozhodla študovať editorstvo a vydavateľskú činnosť, pretože rada pracuje s rukopismi a pomáha autorom rozvíjať ich talent.

Zdroj info: majkadanihelova.com

Pozn. S Majkou spoločne pracujeme na mojom rukopise ktorý, pevne verím, tiež raz uzrie svetlo sveta a to že bude čitateľný, bude len a len jej zásluhou. Za tých pár mesiacov čo ju poznám si dovolím tvrdiť, že je to jedna silná a odvážna žena, ktorý si od detstva ide pevne za svojim snom. Aj preto sa teším, že práve jej sa dostala do rúk moje surové rukopisové cesto, aby pod jej správnym miesením, pridaním správnych ingrediencií a konečným pečením nakoniec vyšiel chrumkavý chlieb.

Zdroj foto: FB/Majka Danihelová

Moja mienka 

"Domov nie je domov. Teraz patríš lesu."

Málokedy sa mi stane, že si k ženským-dievčenským hrdinkám vypestujem sympatie od začiatku knihy. Aby si ich získali vôbec, musia sa fakt veľmi snažiť. Meggie sa fakt snažila a, pravdupovediac, chvíľku jej to trvalo, ale nakoniec si ma predsa len získala. Zo začiatku mi totiž pripadala veľmi detinská a pribrzdená. Ale musím sa priznať, že to bolo mojou vinou. Mne totiž stále chvíľu dochádza, kým si uvedomím koľko rokov má postava a koľko mám ja. Tak som sa musela vrátiť po moste času späť do minulosti. Uvedomiť si, že adolescent sa jednoducho nebude správať ako dospelák.
A keď som konečne prekonala túto vekovú bariéru, vrátila sa do svojej puberty (ktorá zas nebola až tak dávno :-)), už sme boli s Meggie kámošky. Páčili sa mi jej ironické poznámky, tvrdohlavosť, ale aj empatia a nezištnosť. 

V knihe okrem hlavnej hrdinky, vystupuje množstvo rôznorodých postáv, v ktorých sa ale veľmi dobre dá orientovať. Medzi mojich obľúbencov patrili Mai, Wen, Lia, Livion, Tori. Tých všetkých jej osud priveje do cesty aby ju chránili a pomohli nájsť cestu domov, aby nakoniec ona mohla zachrániť ich. 
Ale stretávame aj iné víly, ktoré nás presvedčia o tom, že nie všetky blonďavé a modrooké (sivooké) stvorenia sú úžasné, milé a dobrosrdečné, ale aj medzi nimi sa nájdu závistlivci, zradcovia. Tieto krehké a, bohužiaľ, hlúpučké bytosti veria ilúzii bezpečnosti, ktoré im ponúka lampášik a Lesná rada, kým sa za ich chrbátmi pripravuje návrat nepríliš príjemnej, obsidiánovej doby.

Samotný dej sa rozvíja veľmi rýchlo, žiadne zbytočné opisy, ani zdĺhavé monológy, ktoré by zdržovali čítanie (možno občas sa Meggie opakovala, ale nebolo to tak zlé, že by som jej ostrihala tie krásne vlasy :-)). Ametystový les je opísaný hodnoverne, až dochádzam k záveru, že ho Majka reálne navštívila. A tak ako ho videla, tak nám ho predostrela.
Ale aby si sa tam nestratil, poprípade by si sa v tej spleti iných národov nevedel zorientovať, pomôže ti mapka na začiatku knihy.  


Majka ma vo svojej prvotine previedla pozoruhodným príbehom. 
Z každej stránky cítiť, že si dala na svojom vymyslenom svete záležať, zžila sa so svojimi hrdinami a do knihy vložila všetko. Toto nie je iba nejaká flákarina, zbúchaná za pár hodín na kolene. Mesiace a roky tvrdej práce na každej vete cítiť z každej stránky.
Celý svet, dialógy aj opisy sú prepracované do posledného detailu. Majka pracuje ako editorka (pevne verím, že mi moje gramatické prehrešky v mojom článku odpustí :-)) a recenzentka kníh už nejaký ten rok, a to sa odrazilo ako na kvalitnej slovenčine, tak aj na absencii nelogických chýb. Tých v knihe nieto a tým je zaručené kvalitné čítanie.

"Si likénka?"
Usalašila som sa na sedačke. "Neviem čo o znamená. Pokiaľ máte nejaké objasnenie pre tupcov, budem zaň rada."
"Likéni sú vyhostené bytosti, odpadlíci z kráľovstiev. Žijú v osadách za hranicami nášho Lesa, na územiach nikoho. Sú to vrahovia a príšery, ktoré vznikli krížením národov."
"To hovoríte o Amerike?"

Avšak, aby som tu nepísala iba ódy, musím pridať aj niečo negatívne. Na každej knihe sa niečo nájde.
Tým prvým negatívom je presne to, čo mi najviac vadí aj na iných, slovenských autorkách:

Že hlavná hrdinka Margaret-Meggie?! 
Že z Ameriky?! 
PREČO?!?!?!?!
Čo tak Marča, Hanča, Jolanka (alebo iné ľúbozvučné, slovenské meno :-))?!
Čo tak pochádzajúca spod Tatier, Liptova či Nových Zámkov?!
Veď aj na Slovensku sa dá nájsť množstvo magických miest...
Možno som už fosília, no musela som to povedať/napísať. Tak to cítim, nebudem klamať.
Pri čítaní príbehu som skutočne nemala pocit, že čítam knihu od Slovenky (a to je kompliment aj pokarhanie v jednom).
Bohužiaľ, ale ten Slovák vo mne sa stále ozve, keď sa mu niečo nepáči (zvláštne, že pri mojej gramatike mlčí).
😉😉😉😉😄

Tou druhou vecou je to, čo mi zas vadí na fantasy príbehoch.

Ako dlho budem čakať na pokračovanie?!?!?! Pevne verím, že to nebude trvať ďalších desať rokov!!! 

Odporúčanie

"Obkolesoval ma hotový raj, príliš krásny na to, aby som vnímala čas. Keď sa les vďaka ochrannému Lampášu zmenil na žiariaci fialový ametyst, všetko ostatné prestalo existovať. Bola som tu iba ja a svetlo. Napĺňalo ma pocitom šťastia a nádeje, ukazovalo mi víziu budúcnosti, v ktorej viac nebudem trpieť. Môj život sa vráti do normálu a nájdem cestu domov. Nikdy predtým som sa takto necítila. Nechcela som, aby sa to skončilo, no, bohužiaľ, fialová žiara onedlho zhasla a pohltila nás tma. Žiarivé okolie ma tak oslepilo, že mi nejakú dobu trvalo rozoznať hviezdy na nebi a svetlo lámp na dvore."

Desať rokov trvalo, kým Majkina kniha uzrela svetlo sveta. 

Desať rokov blúdila v blogérskom svete rástla, zrela, tvarovala sa, aby nakoniec 21.9.2018 prešla pôrodnými cestami vydavateľstva Albatros.    

Samotná Majka si určila hranicu, že kniha je určená pre mládež od 15-26 rokov, prevažne ženského rodu. Ja osobne si ale myslím, že pri čítaní niektorých kníh na veku nezáleží. Práve tak dobre, ako adolescent si pri tejto knihe oddýchne aj staršia stvora (áno, ja som si čítanie užila). Človek predsa nie je nikdy starý na rozprávky a dobrodružné príbehy. Blížia sa dlhé, sychravé, jesenné večery, vírusy na nás začnú útočiť z každej strany, je potrebné si zachovať dobrú náladu, pevnú imunitu, vyhýbať sa stresu a negatívnym myšlienkam.
Majkina kniha V znamení ametystu nám tento oddych a dobrú zábavu určite prinesie. Pri jej čítaní nezabudni popíjať nejaký bylinkový čaj na podporu imunity (šípkový, šalviový, tymiánový). Iba tak pre istotu a pre chuť.

Ak by si mal záujem dozvedieť sa o autorke viac, spokojne si klikni na jednu z jej stránok:

Blog: Lyn von nightlight
FB Stránka: Majka Danihelová
Autorská stránka: Majka Danihelová - V znamení ametystu




Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia, a zaobstarať si ju môžeš priamo na ich stránke TU, alebo aj u nás v Paláci. 

Verím, že sa ti môj dnešný pokus o recenziu páčil. Ak máš k nemu čo povedať, spokojne mi zanechaj komentár. Verím, že si ma naladíš aj nabudúce.

Ali Čaja z Paláca

Úryvok z knihy na záver:

"Boja sa minulosti, písala moja mama. Je v nej všetko zlé, čomu sa treba vyhnúť. Myslia si, že ak našu históriu poriadne nepoznáme, nenapadne nám robiť tie isté zlé a nezvratiteľné rozhodnutia. Mýlia sa. V minulosti je ponaučenie, v prítomnosti naša myseľ a v budúcnosti všetky naše nesplnené túžby a priania. Nikto nemôže utiecť pred starými chybami."