Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu máj, 2018

Keď udrie puberta

Obraz
"Mladosť to nie je len bez vrások tvár, v občianskom zápis že máš rokov pár." Pavol Hammel - Mladosť Puberta, obdobie dieťaťa ktorého sa tak trochu desí každý rodič. V tom čase sú rodičia tí najtrápnejší ľudia na svete a  deti najmúdrejšie, najúžasnejšie, najdokonalejšie, ale aj najzraniteľnejšie.  Nie je to tak dávno, čo som sa do tohto obdobia dostala aj ja a doteraz čakám, kedy z neho odídem do sveta dospelých :-))). Keď však počúvam svojich adolescentných synovcov ( 15, 13 ) tak si uvedomujem, že už som predsa len vonku. Niektoré veci už idú akosi mimo mňa a pri slovách... " no to by si sa divila"... iba prevraciam oči. A ide mi to lepšie ako im.  My máme toto obdobie v nedohľadne, keďže Ošo je ešte maličký a on samozrejme bude dokonalý ako jeho mamička. Určite nebude ako Peter , pubertálny hrdina z knihy: Náš milý synáčik Silvia Antalíková

Dôvod na plač sa stále nájde

Obraz
"Z nej radosť, útecha, smiech sa rodí a preto slzička nezaškodí." Gabriela Hermelyová - Maličká slzička  Kým bol Ošo malý, plakal ustavične. A bez dôvodu ( o mojom náročniatku si mohol čítať napríklad aj TU ). Kým nemal didu v ústach a pri nej omylom nezaspal, nezastavil sa. V tej dobe som si myslela, že to bude už tak navždy a máme doma zaručený doživotný deadtmetalový koncert. ( Ešteže sme obaja praví rockeri, odchovaní na heavy metale TU a TU ) Veď z toho vyrastie...

O živote strávenom medzi múrmi hotela

Obraz
"Kde eta ulica, kde etot dom, kde eta děvočka čto ja ljubjom." Ruská ľudová pieseň - Dolina Možno to vyzerá divne, úchylne, ale ja mám skutočne rada príbehy starších pánov ( ale žiaden strach, skutočne ostávam len pri tých príbehoch knižných, alebo ústnych... TU , TU ). Preto, keď na mňa z regálu vykukol tento titul vedela som, že mi raz skončí v rukách. A tak mi dovoľ, aby som ti dnes predstavila knihu: Džentlmen v Moskve Amor Towles

Tešivé maličkosti a vyhlásenie výhercov :-)

Obraz
"Já se vznášim, já si létam, nadzvukovou rychlostí." Hana Zagorová - Já se vznáším Bol to skutočne plodný týždeň i celkovo mesiac, už len to spísať do článkov. A tak v skratke, na čo sa môžeš tešiť v najbližších týždňoch na mojom blogu? Samozrejme na knižné recenzie na super knihy:

Vek neo...š, alebo a nastal chaos...

Obraz
"Chaozz jsou zvuky, co se na tebe sápou. Chaozz je v pohodě pro lidi co chápou." Chaozz - 1,2,3 Ja som nikd y nema l a a ani nemám vyhra n ený hudobný vkus a počúvam skutočne všetko. I keď je pravda, že trochu viac inklinujem k rocku ( TU , TU ), folku a folklóru. No počúvam prakticky skoro všetko čo sa počúvať dá ( čiže nie  hity z rádia ) . Ale a by som zas neklamala , predsa existuje taký žáner ktorý ma minul a skutočne ho nemusím . T ým je a bude ... hip-hop . Teda, a ž na jednu, jedinú výnimku, ktorú onoho  času  tvorila skupina  CHAOZZ Podľa mňa ani netušíš o čom či o kom tá vykopávka točí, ale to vôbec nevadí. Dozvieš sa...

Na návšteve v stovežatej

Obraz
"Jediná Praha je nářez! Sto věží a milión stuh. Na kopci vítězí pravda a pod kopcem bydlí sám B ů h." Hapka a Horáček - Praha I bolo na čase vydať sa na ďalší výlet s Ošom. Za cieľ našej cesty som si v tomto termíne nevybrala Prahu náhodou. Ako správna milovníčka a predavačka kníh som sa predsa musela zúčastniť obrovského veľtrhu kníh. A tak som zbalila Oša do jednej ruky, mamku do druhej, sadli sme na vlak a uháňali do veľkomesta:

Hlášky z Paláca 10. - Zákazník je tiež iba človek

Obraz
"Ty brďo, fakt?"  Ti vravím..."  "No, ty koky!" Horkýže Slíže - Brďokoky Keď som prestala riešiť reči, nálady a nátury ľudí dookola, život sa mi oveľa zjednodušil. Odvtedy ma už nič a nikto nemôže nahnevať ani uraziť. Ale netvrdím, že ma občas niekto neprekvapí, či nedostane do pomykova.  No to už potom iba pokrčím ramenami a poviem si: Nemôžeme byť všetci lietadielka, niektorí musia byť aj helikoptéry...

Moje tri roky blogovania

Obraz
"Nemôžem za to, život za mňa to píše. Prvé tri roky s tebou to bola láska..." Tina - Si sám Veru, už sú to tri roky odkedy som zbúchala svoj prvý článok a začala oxidovať v blogosfére. Začínala som kostrbato a neotesane, sama neviem či tie prvé články mali hlavu a pätu. A vôbec som netušila  ako sa to všetko bude ďalej vyvíjať ďalej. Či na to budem mať nervy, chuť, č i ma bude kopať múza, č i mi to môj uplakaný Ošo dovolí a či sa pri tom ustavičnom plakaní budem vedieť sústrediť na život i písanie. 

Aké tajomstvo schováva mŕtva žena pod ľadom?

Obraz
"Kde sranda končí, pruser začína. Strašnej řev, černá krev, tráva je peřina studená." Daniel Landa - Vodrhovačka Pri čítaní kníh milujem ten pocit, keď sa v stránke za stránkou rozpletá tajomstvo, keď neviem oči od knihy odtrhnúť a musím vedieť ako to skončí. Srdce mi tlčie ostošesť, zimomriavky vyskakujú po tele, na zátylku vstávajú drobné chĺpky od vzrušenia a v kresle nacvičujem spartakiádu. Spoločne s knižným hrdinom hľadám vraha a ja už obvykle skôr tuším, kto by ním mohol byť. Občas sa seknem, ale skutočne len občas... :-).  Priznám sa, že som už dlhší čas v ruke nedržala detektívku či thriller a tak u mňa to vzrušenie z naháňania zločincov dosť absentovalo.  I preto som prijala ponuku od vydavateľstva Grada a rozhodla sa prečítať knihu: