O živote strávenom medzi múrmi hotela

"Kde eta ulica, kde etot dom, kde eta děvočka čto ja ljubjom."

Ruská ľudová pieseň - Dolina

Možno to vyzerá divne, úchylne, ale ja mám skutočne rada príbehy starších pánov (ale žiaden strach, skutočne ostávam len pri tých príbehoch knižných, alebo ústnych... TU, TU). Preto, keď na mňa z regálu vykukol tento titul vedela som, že mi raz skončí v rukách. A tak mi dovoľ, aby som ti dnes predstavila knihu:

Džentlmen v Moskve

Amor Towles

O knihe:

"Duchov nepoháňa krivda či závisť. Jednoducho netúžia vidieť živých, preto sa im vyhýbajú ako hady záhradníkom a líšky psom. Túlajú sa po prázdnych chodbách, aby unikli víru pozemských citov. Po rokoch snahy a zápasov, túžob, modlitieb, márnych očakávaní, nepríjemných konfrontácií, mätúcich pravidiel a nútených rozhovorov chcú iba trochu ticha a pokoja."

Píše sa rok 1922. Všetku moc v Rusku prevzala komunistická strana, ktorá vládla tvrdou rukou. Za rôzne prehrešky i reči proti strane sa tvrdo platí trestom smrti. Alexander Iľjič Rostov pochádzajúci z dôležitej aristokratickej rodiny sa tomuto trestu vyhol skutočne iba o chlp. A za napísanie protivládnej básne Kamže sa podel, ktorú uverejnili v protestnom pamflete dostal "iba" celoživotné väzenie. Akonáhle opustí priestor moskovského hotela Metropol, bude bez milosti zastrelený. 

A tak sa začína príbeh zarytého starého mládenca, večného romantika a skutočného džentlmena za múrmi hotela. Každodennú nudu zabíja čítaním kníh od svetových velikánov a sledovaním hostí, ktorí sa premieľajú hore-dole. Pod oknami hotela sa píše svetová história no hlavného hrdinu akoby sa beh času nedotýkal. 
Časom spoznáva zvedavé dievčatko Ninu, ktorá by sa chcela stať skutočnou princeznou a kým ju Alexander ochotne učí správnym, aristokratickým návykom, ona jeho učí, ako si radosti života. 

Iba vďaka Nine a priateľom (čašníkovi Andrejovi a nevrlému kuchárovi Emilovi) si zachováva zdravý rozum.  
Ale aj luxusné väzenie je väzenie a po štyroch rokoch za múrmi hotela ho zúfalstvo vynesie na strechu, kde má chuť to všetko ukončiť jediným skokom... 

Moja mienka

"V nasledujúcich týždňoch si gróf všimol, že sa začína strácať z viditeľného spektra. Raz večeral v Piazze, keď k jeho stolu podišla mladá dvojica s jasným úmyslom privlastniť si ho, inokedy stál na recepcii a takmer ho zrazil z nôh uponáhľaný hosť. Kedysi ho ľudia zdravili úsmevom či kývnutím, ale v zime ho už videli nanajvýš z trojmetrovej vzdialenosti a o rok neskôr ho nevnímali ani najbližší priatelia. Trvalo celú minútu, kým si ho všimli, aj keď stál rovno pred nimi."

Nuž, aké bolo moje prekvapenie keď som zistila, že hlavný hrdina nie je starček, ako som si pôvodne podľa obálky myslela (asi potrebujem okuliare), ale 33-ročný mladý muž. No keď sa mi už Džentlmen objavil na nočnom stolíku, tak čo s ním. Dobojovali sme sa do zdarného konca. 

Alexander bol vskutku príjemný, inteligentný, sčítaný a vtipný (bohužiaľ  na môj vkus veľmi mladý :-)) spoločník na jarné, upršané večery i na cesty autobusom. Uznával hodnoty ako česť, priateľstvo, diskrétnosť, obetavosť... ktoré sa už dnes u mužov málokedy vidia. Je ťažké nezamilovať sa do takého chlapa, ktorý aj napriek väzeniu ostáva sám sebou, zachováva si tradície, rituály a hlavne zmysel pre humor. Nepôsobil dojmom úbohého chudáčika či obete režimu, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Aj keď už toho všetkého mal niekedy aj on dosť (niet sa čo čudovať, veď stačí, že som týždeň zavretá doma na PN a mám chuť vraždiť, či vyjsť na strechu a skúšať bungee bez gumy...). 

Ale pozrime sa na Alexandra aj z druhej strany. Tak trochu rozmaznaný bohatý synček, z dobre rodiny, ktorý nikdy nepocítil nedostatok hmotných prostriedkov, dostal všetko čo si zaumienil. Trochu rebel, trochu bohém, život naservírovaný na striebornom podnose, tvrdú prácu poznal iba zo stránok kníh. Takže tu ľútosť určite nebola na mieste, veď svojim spôsobom mal v podstate šťastie, niekto iný by už na jeho mieste bol mŕtvy, či kdesi v Gulagu.  

Hotel Metropol v Moskve (Zdroj foto)

Ruská história i kultúra je vskutku bohatá a zaujímavá. A mňa skutočne fascinuje a priťahuje. Aj preto o nej veľa čítam a sledujem dokumenty. Učebnice, knihy a filmy sú plné strohých, subjektívnych informácii o tom, čo, kto, kedy, kde a s kým. Vieme kto bol zlý a kto dobrý. No ak sa na to pozrieme zblízka, nech už bol u kormidla ktokoľvek, obyčajný ľud iba trpel nedostatkom základných potrieb. Ale nebudem tu rozoberať politiku a vrátim sa ku knihe.

"Dejepis je vlastne umenie vypichnúť dôležité udalosti v pohodlí mäkkého kresla. Historici majú výhodu času, môžu nazrieť do minulosti a ukázať dátum, tak ako šediví poľní maršali ukazujú na ohyb rieky na mape. TU TO MÁME, vyhlásia. TOTO BOL ZLOMOVÝ BOD, ROZHODUJÚCI FAKTOR. OSUDNÝ DEŇ, KTORÝ OD ZÁKLADOV ZMENIL SVET!"

Na niekoho dej knihy môže pôsobiť fádne a nezáživne, veď čo môže byť zaujímavé na opise domáceho väzenia akéhosi neznámeho aristokratického blázna. Ale vyvediem ťa z omylu, jazyk aj štýl, ktorým je kniha písaná je napodiv zaujímavý a istým spôsobom zábavný, tak trochu ako zo starej knihy (čo by sme aj očakávali, keďže dej sa odohráva na začiatku dvadsiateho storočia). Zastaralé výrazy a občasné archaizmy padnú pri tých moderných románoch celkom príjemne. 

Odporúčanie

"Koniec jednej éry môže prísť v jedinom okamihu. Prevraty, povstania, priemyselný pokrok, to všetko môže spôsobiť, že vývoj spoločnosti preskočí niekoľko generácií a zmetie rôzne aspekty minulosti, ktoré by inak pretrvali celé desaťročia, najmä ak sa k moci dostanú ľudia, čo nedôverujú váhaniu, nerozlišujú jemné odtienky a na prvé miesto kladú sebaistotu."

Z historického hľadiska som sa síce nič nové nedozvedela, ale veď som po titule nesiahla za účelom vzdelávať a učiť sa. Ak si odmyslím trochu tendenčné pohľady autora aj postáv, ak titul nezaradím do historického románu ale ako spoločníka do postele, potom môžem knihu odporúčať aj ostatným. Ako elegantne spracovaný, miestami vtipný román, určený na oddych. Určite z izby nezaznejú salvy smiechu, no nuda zaručene nehrozí. A nezabudni si ku knihe vziať aj pohár vína. Ver mi, padne vhod :-).

Určite sa tam nájde pár myšlienok, nad ktorými stojí za to pozastaviť sa a pouvažovať. A našlo sa i pár názorov s ktorými som sa plne nevedela stotožniť, ale zas, nemôžeme byť všetci dokonalí a držím sa hesla: Sto ľudí, sto názorov!!! 

Na záver môžem iba povedať, že román Džentlmen v Moskve je hlavne o láske, priateľstve, spolupatričnosti, odvahe.
O skutočných víťazoch, ktorí sa nikdy nevzdávajú, aj keď už všetky nádeje pohasli.      

Ali Čaja z Paláca

Úryvok z knihy na záver:

"Odmalička sa lúčime s priateľmi aj rodinou, odprevádzame rodičov a súrodencov, navštevujeme bratrancov, chodíme do škôl, vstupuje do armády, ženíme sa a cestujeme do zahraničia. Neprestajne dávame zbohom svojim blízkym a nádejame sa, že sa nám čoskoro ozvú. Oveľa zriedkavejšie sa však lúčime s našimi najmilšími vecami, a keď už k tomu príde, je to mimoriadne trpká skúsenosť. Časom si totiž začneme ceniť veci viac než priateľov. Napriek výdavkom a nepohodliu ich prenášame z miesta na miesto, oprašujeme, leštíme a hrešíme deti, ak sa pri nich nepozorne hrajú. Vkladáme do nich spomienky, a tie im v našich očiach zvyšujú hodnotu. Myslíme na to, ako sme sa schovávali v skriniach, ktoré svietniky zdobili stôl na Štedrý večer, akou vreckovou si utierala oči a tak ďalej, až napokon uveríme, že nám poskytnú útechu, keď stratíme svojich drahých.Lenže veci takú moc nemajú."