utorok 1. mája 2018

Aké tajomstvo schováva mŕtva žena pod ľadom?

"Kde sranda končí, pruser začína. Strašnej řev, černá krev, tráva je peřina studená."
Daniel Landa - Vodrhovačka

Pri čítaní kníh milujem ten pocit, keď sa v stránke za stránkou rozpletá tajomstvo, keď neviem oči od knihy odtrhnúť a musím vedieť ako to skončí. Srdce mi tlčie ostošesť, zimomriavky vyskakujú po tele, na zátylku vstávajú drobné chĺpky od vzrušenia a v kresle nacvičujem spartakiádu. Spoločne s knižným hrdinom hľadám vraha a ja už obvykle skôr tuším, kto by ním mohol byť. Občas sa seknem, ale skutočne len občas... :-). 
Priznám sa, že som už dlhší čas v ruke nedržala detektívku či thriller a tak u mňa to vzrušenie z naháňania zločincov dosť absentovalo. 
I preto som prijala ponuku od vydavateľstva Grada a rozhodla sa prečítať knihu:



Dievča v ľade

Robert Bryndza


O knihe:



"Tak dlho som Andreu nechal, aby sa ku mne správala príšerne, ale nikdy by som nečakal, že to urobím. Prežívať tie fantázie, ako ju škrtím, ako jej z tela uniká život..."
Mladý muž, ktorý si na svoju podporu zarába ako pomocný záhradník v múzeu, objaví v zmrznutom jazere mŕtvolu mladej ženy. Iba dvadsaťdva ročná Andrea bola jednou z troch detí privilegovanej rodiny Simona a Diany Douglas-Brownových. Prípadu sa ujíma detektív šéfinšpektor Erika Fosterová, ktorá už dlho pracuje na komplikovaných a pre média zaujímavých prípadoch. Nedávno prišla o manžela a tak sa s vervou púšťa do práce, aby zabudla na ťažobnú minulosť. 

Pri vyšetrovaní jej pomáhajú lojálni kolegovia. Korpulentnejšia, ale za to priateľská detektívka Mossová a trochu tichší Peterson. Obaja síce občas obídu pravidlá, avšak iba v záujme pravdy. A vtedy je povolené všetko, aj postaviť sa vyššej moci, ktorá si myslí, že môže všetko. 
K dolapeniu vraha ale vôbec nepomáha arogancia politicky mocnej rodiny zavraždenej, ktorí hádžu Erike polená pod nohy. Očividne vedia viac, ako sú ochotní prezradiť, a tak sa Erika ocitá v slepej uličke. Onedlho vypláva na povrch, že by sa mohlo jednať o sériového vraha mladých prostitútok z východnej Európy, akurát však Andrea, dieťa z bohatej rodiny, do profilu nezapadá. 
Čím je ambiciózna vyšetrovateľka bližšie k vyriešeniu, tým jej viac ide nielen o kariéru, ale aj o život. 



Moja mienka


Musím sa priznať, nie k všetkým vyšetrovateľom (filmovým, seriálovým, knižným) si vytvorím sympatie a niektoré mám sto chutí poslať vrahovi priamo pod nôž. Našťastie, Erika patrila medzi tie, ktoré mi neliezli na nervy. 
Ktovie, možno to bolo jej zdravou drzosťou, neposlušnosťou a silnou túžbou dozvedieť sa pravdu stoj čo stoj, aj keď jej dýchal na krk šéf i vrah.  
Možno to bolo tým, že sa nebála ani vyhrážok mocného Simona, ktorý si myslel, že keď má peniaze, tak má moc nad každým.
A možno to bolo tým, že pochádzala zo Slovenska a moje vlastenecké ego tým bolo pošteklené. No musím priznať, že ma trochu zamrzelo, keď o svojej domovine premýšľala ako o mesačnej krajine ...

"Erika si spomenula na rozpadajúcu sa autobusovú stanicu v Bratislave - rady a rady nástupíšť. Nad každým nástupišťom boli hrdzavejúce kovové tyče, ktoré držali veľké dlhé prístrešky. A všade bolo vlhko. Napadlo jej, či vlhko spôsobili slzy všetkých tých teenagerov, ktorí sa museli rozlúčiť so svojou krásnou krajinou, pretože uspieť mohli len vtedy, keď ju opustili."

Pozn. Nevravím, že nemala pravdu, ale... Ja, Čaja z východu, by som síce mohla o mesačnej krajine rozprávať hodiny, aj rozprávam, ale iba na pive. V zahraničí vykresľujem môj rodný kraj ako raj na zemi. A veľmi mi vadí, ak sa o Slovensku rozpráva nepekne!!!  

A akonáhle sa Erika dozvedela, že aj ostatné mŕtve ženy, o ktorých smrť sa nikto nezaujímal, boli pôvodom z východnej časti Európy (konkrétne Čiech, Slovenska a Bulharska), smútok a hnev ju hnali za spravodlivosťou. Bola skutočne odhodlaná vypátrať vraha nešťastných dievčat, ktoré verili, že v zahraničí je čosi viac ako doma a ktosi zneužil ich naivitu. I tam bola citeľná jej láska k domovine a preto som jej tie smutné dumky odpustila. Ono, priznávam, na Slovensku skutočne nie je ľahký život, ale úprimne, už ani v tej Británii nepadajú pečené holuby do úst samé. A vôbec... Kde je situácia dokonalá??

Pozn. Inak som zo začiatku bola trochu zaskočená, že vôbec nejaký britský autor s neanglickým menom, Bryndza, tuší, kde sa nachádza Slovensko a prekvapivo pozná našu náturu, aj naše žabomyšie vojny (západ a zvyšok Slovenska). Kým som nezistila, že tu žije už dlhší čas so svojim manželom Janom, a tým pádom už dobre vie, ako to tu chodí. 

Tak, toľko môj názor k aktuálnej, medzinárodnej situácii, ale vráťme sa späť ku knihe:



Ako som už vyššie spomínala, detektívky sú žáner, po ktorom som siahla v poslednom čase trochu pomenej. Možno to je tým, že chcem spokojnejšie spávať a nie v každom, divnom, človeku vidieť potenciálneho vraha a násilníka. Avšak, kedysi som kriminálky hltala a tak môžem povedať, že zápletka a dejová línia nebola síce originálna, ale... 

...musím priznať, že rozprávačský talent autora je skutočne vynikajúci. Absolútne si udržal moju pozornosť, zvedavosť a chuť otáčať jednu stránku za druhou, kým sa nedozviem, kto za tým všetkým stojí. Iba s nechuťou som odkladala knihu pre taký trápny dôvod ako odchod do práce, či potreba spánku. A 430 strán, ktoré kniha má, som doslova sfúkla, aj cez svoju celkovú vyťaženosť, za tri dni. 

Odporúčanie


"Neviete, aké to je vyrastať ako privilegovaný a mocný. Je to opojné. Pozorujete, ako sa ľudia podriaďujú vám a vašim rodičom. Moc vám srší zo všetkých pórov a infikuje ľudí okolo vás. Moc korumpuje, pohlcuje, láka..."

Nenáročná, príjemná, oddychová detektívka, ako stvorená k moru pod slnečník, balkón či terasu. Alebo do postele s chrípkou, či seknutou chrbticou. 

Už teraz môžem s istotou povedať, že siahnem aj po ďalších, autorových tituloch, v ktorých opäť vystupuje Erika. Noční lov, Temné hlubiny či Do posledního dechu (a nebudem ja veru čakať na slovenský preklad)
Preto už viem, ktorú knihu si so sebou pribalím do kufra na dovolenku k detskému bazénu na našu chalupu. Vyložím si nohy, do jednej ruky čerstvé ovocie, do druhej bylinkový, osviežujúci nápoj a na kolená niektorú z kníh Roberta Bryndzu. To budem mať istotu, že nezabudnem vystúpiť z MHD. Pretože nie je nič horšie, ako keď ťa pár riadkov pred zistením vraha vyruší šofér autobusu :-).

A pritom to bolo všetko také jednoduché. Veď vrahom nemohol byť nik iný ako...

Dúfam, že sa ti moja dnešná recenzia aspoň trochu páčila a že som ťa málinko navnadila na dobrú, odpočinkovú kriminálku.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Grada, ktoré sa popri rozsiahlej, odbornej literatúre venuje aj beletrii.


Ali Čaja z Paláca

Úryvok z knihy na záver:

"Závan vzrušenia, ktorý ešte pred chvíľou cítila, sa vyparil. Bola vyčerpaná. V zadnej časti hlavy začínala pociťovať zakrádajúcu sa bolesť. Pozorne si prezerala dôkazy - mapy a fotografie: živá Andrea na fotke z vodičského preukazu, mŕtva Andrea s vypúlenými očami a strapatými vlasmi, v ktorých mala po stranách tváre zapletené lístie. Pri vyšetrovaní prípadov Erika zvyčajne veľmi rýchlo zistila, ktorým smerom by mala pátranie viesť, ale v tomto prípade sa zdalo, že sa stále otvárajú nové a nové možnosti a objavujú sa vzájomne si odporujúce skutočnosti a množia sa ako nádorové bunky. Potrebovala sa vyspať, a z toho dôvodu si tiež uvedomila, že by si mala nájsť posteľ."

4 komentáre:

  1. Mne sa kniha páčila aj ked som chvíľku myslela že čítam severskú detektívku - ja totiž najprv čítam knihu a až potom pozerám kto ju napísal a aký má názov ....pokiaľ teda nečítam cielene ...dnes sa už pre náturu našich nerozčuľujem, to ešte za totality tí čo chodili von sa chválili aké krásne pulóvre či blúzočky si doviezli, ako to my nevieme a na visačke stálo "Slovenka" - to bola fabrika svetoznáma a tak ju pred pár dňami pre istotu zrovnali zo zemou....
    odbočila som, kniha sa číta dobre je písaná pútavo a okolo druhej v noci som sa šla opláchnuť studenou vodou aby som dočítala posledných asi 30 strán ....

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to ti verím, len ja som odpadla aj s knihou v ruke. A na rozuzlenie si počkala do rána :-). A stálo to za to :-))
      Nuž všetci sa snažia veriť tomu, že kdesi inde je tráva zelenšia a nebo modrejšie, a aké rozčarovanie príde, ak sa zistí že nie. Ale každý si tú skúsenosť musí prežiť sám.
      Ďakujem

      Odstrániť
  2. Hezká recenze, od Bryndzy jsem nic nečetla a docela mě to láká, ale těch detektivních sérii v současnosti mám rozečteno nějak moc a už teď mi to přijde všechno dost podobné, bojím se, že u Bryndzy by tomu nebylo jinak, ále stejně ho jednou zkusím. :-D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No uvidím, ako to pôjde ďalej. Prečítam si ešte aspoň jednu, dve a uvidím, kam sa Erika posunie. Pretože niekedy je fakt, že sa potom série opakujú a už sa to nikam neposúva. I keď ja som doteraz detektívky veľmi nečítala, ale je dosť možné, že sa k tomu vrátim.
      Dúfam, že keď sa k nemu dostaneš, tak sa ti aspoň jedna časť bude páčiť. Číta sa skutočne dobre a dej je plynulý na dovolenku sa určite oplatí :-)

      Odstrániť

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem