"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

štvrtok, 17. novembra 2016

Tie roky deväťdesiate 1. časť - dvadsať rokov iba odvialo

"Navždy sa zachová, v pamäti stužková..."
Elán- Stužková


V deň študentstva (konkrétne 17. novembra, ak by si nevedel), mi dovoľ trochu sa pohrabať v spomienkach na svoje študentské roky ... 

                        Vykopávka spomína...

Dvadsať rokov - až mi skoro oči vyleteli z jamôk, keď som si uvedomila, že to ubehlo dvadsať rokov odvtedy, čo sme mali Stužkovú (konkrétne 22. novembra). 
Áno, správne rátaš, mám dvadsať päť :-)))

Asi to bude nadlho, uvar si kávu :-DDD

Pozn. Ospravedlň prosím kvalitu koláži. Len včera som objavila program na hranie sa s fotkami a začala som sa hrať. Ešte sú také trápne, detské, kostrbaté... ale to sú všetky začiatky :-). Článok od článku budú len lepšie. Snáď.


Kto mi povie, kde sú tie roky? Kam zmizli? 

Veď včera som plakala nad svojim účesom zo stužkovej, nad vyrážkou uprostred nosa, nad chlapcami, do ktorých som bola zamilovaná, a dnes... dvadsať rokov, prebehli ako mávnutím čarovného prútika. A vieš čo, vôbec nemyslím, že som sa nejako zmenila. Tých dvadsať rokov (až na pár vrások a šedivých vlasov), akoby ani nebolo. 
Dnes už len spomínam, na tie naše krásne, pubertálne roky, ktoré som prežila... 

...v tých zlatých "deväťdesiatych"




A veruže, zlaté, krásne časy to teda boli. 
Možno so mnou mnoho ľudí nebude súhlasiť, no ja si myslím, že i cez to, že sme nemali toľko možností, technických vymožeností a sociálne siete, našu mladosť sme si užili oveľa viac. Chodili sme von, do kina, do kaviarní, do barov. Rozprávali sme sa, hľadali sme zážitky, žili sme sociálne. Pivo stálo 10 Sk, kino 20 Sk.

Svet sa krútil akosi pomalšie, v správach točili iba o nezaujimavých veciach, ktoré mi nedávali žiadny zmysel.

A pomaly sa k nám začali dostávať seriály a filmy zo zahraničia, do hudby prichádzali nové prvky, na počítače sme čumeli ako "péra z gauču". Ale však, poďme sa na to pozrieť.

Seriály


Keď sledujem tie dnešné "premakané" seriály, už len s úsmevom si spomínam na tie, ktoré sme, ako my, puberťáčky na základnej, a neskôr i na strednej žrali všetkými desiatimi. Ono, nebol taký výber. Dnes je toho na mraky z rôznych žánrov: fantasy, sci-fi, z právnického prostredia, z lekárskeho prostredia, pre puberťákov, akčné, situačné komédie ... tie si k nám pomaly nachádzali cestičky a my sme milovali skoro všetky (dnes to už naozaj nie je možné :-))
  
Poctivo sme sedeli pri poučných seriáloch ako Domček v Prérii, Doktorka Quinnová, Čo prináša rieka...

Pozn. Apropo, ak sme pozerali nejaký historický seriál, jednalo sa čisto o priblíženie doby, postáv, faktov (Štúrovci, Alžbetin Dvor) a nie (ako hovorí Dorka či Kaja) bezduchú j...u ako je tomu dnes (Borgiovci, Tudorovci - i keď ja si tie seriály rada pozriem :-DDD)



Potom prišli telenovely, nekonečné argentínske voloviny, kde sa menili len kulisy, mená hlavných postáv, všetko ostatné ostávalo rovnaké: Dallas, Jednoducho Mária, Esmeralda, Rosalinda. 
Mňa to nejako nebralo, nevedela som tomu prísť na chuť. Niekedy som sa cítila ako mimozemšťan uprostred telenoveláckeho davu, ktorý o ničom inom "netliacha", len o Márii, Jose Ignasiovi, Fernandovi..
Ale raz sme to s rodinkou rozhodli to vyskúšať. 
Chyba, veľká chyba!!!

Sadli sme k niečomu, čo sa volalo Manuela. 
Doteraz mám pred očami hlavných hrdinov, dokonca si pamätám ich mená, hlasy, dej. Doslova ťažká závislosť! Dnes sa už smejeme, ale naozaj sme každý utorok a štvrtok sedeli o 19:30 ako priklincovaní pri telke a ani nepípli. 

"Držte huby! Chcem počuť čo sa deje! Komentovať môžete potom!"

Normálne sme viedli dialógy o tom, prečo, začo, na čo, kto a ako... ľudia sa o tom bavili v MHD, v práci, rozmýšľali sme o tom pri obede, večeri, pri čítaní kníh a lezení po stromoch. To bolo niečo neskutočné. Keď to po pol roku konečne skončilo, zaprisahali sme sa, celá rodina, že už nikdy žiadnu telenovelu pozerať nebudeme. 


A naozaj sme nesledovali... teda... ak za telenovelu neberieme aj: Beverly Hills, Melroce Place, Škola zlomených srdcí...

Musím sa priznať, tieto moje "detské drogy" som musela mať pravidelne. A nejaké také fantasy ako Hry o tróny, Supernatural, Upírske denníky..., o tom sme mohli iba snívať. A to sme duchárčiny milovali. O to viac sme sa tešili, keď k nám konečne dokvitli prvé, kvázi duchárčiny. Inak, i dnes si rada pozriem Verte - Neverte, Poltergeist Legacy 


Vieš čo je horor? 
Ak vypadne elektrina tri minúty pred začiatkom obľúbeného seriálu!!! 

To bol pre mňa doslova, koniec sveta. Vtedy som si ešte nemohla sadnúť k PC a stiahnuť si to, prípadne pozrieť z archívu či na youtube... nie, nie!!! 
Telefonát o desiatej v noci na pevnú linku kamarátke Vike alebo Heni a hodinový dialóg:

"Čo urobil Brandon... a čo urobila Andrea... A Kelly? Preboha, to fakt? Nie... prečo som to nevidela...."

Chabá náplasť, ale aspoň som zaspala vediac, čo je v mojom svete nového.



Hudba



Aby som pravdu povedala, nemyslím si, že sa nejako hudba zmenila od čias našej puberty. 
Avšak, práve v dobe našej puberty sa začala hudobná škála rozširovať. To už nebol len depeš, metal a disko, ale už k nám začali prúdiť nové žánre ako techno, dance, trance (to je niečo podobné, ako keď zapneš práčku a položíš na ňu plechové hrnce). Vznikali chlapčenské skupiny, rýchlejšie ako huby po daždi. Ja som to už nestačila sledovať: Backstreet Boys, N´sync, Take that, Boyzone...
Odniekiaľ sa vynorili Spice Girls so svojim Tell me what you want, a vkus mnohých ľudí šiel dole vodou na dlhý čas.

Spolužiačky vždy hľadali podobu nejakého jej člena s chlapcami zo školy:

"Hej ten vyzerá ako Nick Carter."
"No povedz, nie je toten ako Robbie Williams?"

Poniektoré dievčatá sa obliekali ako Victoria Beckham, no našli sa i chlapci napodobňujúcich Justina Timberlaka. Ako vyzerá pravý Hip-hop nám ukázali chlapci zo skupiny Chaozz.



Ale konečne došlo k tomu, že sa trieda nerozdeľovala iba na stúpencov depeche a metal, ale tá škála sa začínala rozširovať a jedna počúvala toto, druhý tento, a nikto sa medzi sebou nehádal :-))) 

Apropo, sťahovanie v tej dobe bolo oveľa zábavnejšie. Čo myslíš, že sme si sadli za Youtube a pozreli svoje obľúbené klipy či stiahli svoje songy do MP3? Celé hodiny sme stáli s prstom na tlačidle REC na magnetofóne a čakali, kedy sa opäť pustia náš obľúbený hit. Nemysli si, nie tak že každú chvíľu, ako je tomu dnes. A to sklamanie, keď dohrával hit a do toho sa ozval hlas Jula Viršíka... 
Na vraždu!!!  

O hudbe by som mohla taktiež písať hodiny, takže radšej sa nejdem rozpisovať, mám pred sebou ešte kopu práce. 
Jediné si dovolím ešte takú milú spomienku, ktorú som už v jednom článku spomínala. 
Boli sme na diskotéke v Banskej Bystrici, kde sa v ten deň hralo Oldies. Keď začali púšťať Michaela Jacksona, Ace of Base, Madonnu..., smutne som si uvedomila, že asi patrím do starého železa. A najviac som si to uvedomila vtedy, keď som musela učiť mladého chlapca, ako sa tancuje na Nirvanu. Ani netušil, že existuje niečo také, ako "pogo"!!!

Zábava pri hľadaní názvu skladby

Keďže prístup k netu, googlu, informáciám o našich obľúbených piesňach nebola, naša angličtina bola na úrovni škôlkára, dozvedieť sa názov skupiny či hitu bol nadľudský výkon. Keď mi Heňa chcela priblížiť nejakú super novinku, ktorú počula včera v rádiu, tak došla za mnou, celá rozčarovaná:

"Ali, včera som počula super pieseň. Nananana... nana... na... na... nana...naaaaaa. Počula si ju? Dzivé neeee?"

Hneď sme všetci boli jasní. Pravdou je, že mne boli ukradnuté názvy piesní. A keď sme názov nevedeli, tak sme si ho vymysleli. V tej dobe potom začali vznikať pecky, ktoré doteraz nemajú iný názov. Niektoré sú už klasika:

  • Tri tašky nananana - Can´t touch this
  • Šóra misifoj - Lambada
  • Smädná p...a - Smake my Bitch up
  • A bééé - Bad
  • Love song - Wild thing
  • Katana - Cotton Eye Joe
  • Hellou, hellou - Smells like teen spirit
  • Robin Hood - Coming Home (Falco)

Inak, teším sa, že tento trend funguje i dodnes:
  • Kaufland kúpil Zdeno z Popradu - Laurent Wolf
  • Pozmývaj, pozmývaj, a rozlej, a rozlej
  • Šakira hard - Give love a bad name

Filmy

Myslím, že o filmoch by som tu tiež mohla písať romány na pokračovanie. Ja si ale myslím, že deväťdesiate roky boli vo filmovom priemysle úžasné, dokonca sa nebojím povedať, že i lepšie. 
Do kín sa chodilo v húfoch (nie ako dnes, keď je poloprázdne kino). Ak nebolo minimálne dvadsať ľudí, film sa ani nehral. Niekedy sme lístky museli kupovať aj dva dni dopredu, taká bola plnka.

Ale bola to iná atmoška. 

3D, 4D, 5D? Ani snívať. Už digitálny zvuk bola taká geniálna vec, že sme si mysleli, že ho nič neprekoná.
Popcorn v kine v tej dobe bol ešte nemysliteľný. Raz som si na nejakom predstavení otvorila tyčinky, a dostala som sprdanie, že ak chcem žrať, mám ísť vonku. 

Kino bolo našou veľkou zábavou. S mojimi hlavnými sparingpartnerkami Vikou a Heňou (sem tam som dotiahla aj svoju mladšiu sestru) sme vari aj dvakrát do mesiaci šli na nejakú chuťovku typu: Nebezpečná rýchlosť, Deň nezávislosti, Mission: Impossible, Spáči, Výkupné, Twister, Interview s upírom...,



Áno, sem tam sme sa dostali na riadnu hlúposť ako Šišouini alebo Na Vianoce domov, ale koho to trápilo. Kino nebolo tak drahé, aby sme si nemohli tu tam dovoliť i nejaký ten brak, dnes by ma to viac finančne zabolelo. Vtedy šlo o zábavu a pôžitok. 

Keď sme chceli pozrieť nejaký dobrý film doma, museli sme do Videopožičovne. Zo začiatku sme museli z jedného sídliska na druhé, a niekedy sme aj hodinu cestovali kvôli jednej kazete. No uznaj, komu tá cesta autobusom nestála za dve hodiny s obľúbenými hercami?: Kevin Costner, Emilio Estevezo, George Clooney, Keenu Reeves, Jean Claude Van Damme, Michael Dudikoff, ai. 

Sa smeješ, ale v tej dobe to boli oni, o kom sme v noci snívali pri hitoch od Nirvany. A keď som chcela nejakú fotku, či plagát? Myslíš, že stačilo prísť na google, zadať meno a stlačiť obrázky? No jasné!!! 




Bravo, Kamarát, to boli jediné časopisy, v ktorých sme niekoho z nich mohli nájsť. Sem tam sa niektorej podarilo dostať k nemeckému časopisu, a za plagát Kevina Costnera s vlkom som musela krvopotne zozbierať desať obrázkov Jeana Clauda. To nebolo len tak. 

V triede, medzi prestávkami prebiehala burza obrázkov:

"Koho máš? Daniela Day-Lewisa? Vymením za Michaela Dudikoffa..."

Haha, vtipné. Ale boli to krásne časy. Krabice plné obrázkov hercov a spevákov, steny otapetované Láďom Křížkom a Brianom Adamsom, to je moje šťastné detstvo. 
Dnes to už všetko spohodlnelo. Chcem mrknúť na miláčika Kita Harringtona? Klik, klik a je to. Pohodlnosť nadovšetko. Ani riť z kresla nemusím dvihnúť. To už nie je ono, nie je to tá pravá zábava.

Pozn. Nevieš čo je pravý, filmový zážitok, ak si nemal možnosť vidieť film so simultánnym dabingom. Jednalo sa hlavne o pirátske kópie z Maďarska či Nemecka. Mladý, sfetovaný, znudený týpek, ktorý poznal tri, štyri slová z prekladaného jatyka, predaboval sám celý film. Jednoducho: Muj Bože, Muj Bože.



Knihy



A kde bol vtedy taký výber kníh rôznych žánrov, ako teraz, no subjektívne si myslím si, že boli kvalitnejšie. 
Ak práve po triede nebehal najnovší bestseller od Ali Dvořáčkovej, tak sme čítali knihy od výborných autorov, ktorí úspešne píšu až dodnes. 
Ja som čítala a čítam doteraz: Grishama, Cooka, Palmera, Christie, Fieldingovú... 

Vďaka seriálu i knihy, ktorú mi vtedy požičala Timea som sa zamilovala do úžasného Adriána Mola

Pozn. Adrián Mole by mal byť povinnou literatúrou pre každého puberťáka!!!





My puberťáčky sme potrebovali aj nejakú tú romantiku. Nemyslím sex, ale tie také sladké hlúposti, ona miluje jeho, on miluje ju, sem tam nejaká intriga... 
Možno už budem za trápnu, keď poviem, že my triedne puberťáčky sme fičali na knihách ako: Kvety v Podkroví, Čierny anjel - pentalógie od V. AndrewsovejAnna zo Zeleného domu, ktorá nemohla chýbať v knižnici žiadnej adolescentky, Vtáky v tŕni, Nahí muži...

Juj, škoda že som si vtedy neviedla debilníček, určite tých kníh bolo viac. Menili sme si ich hore dole, no tá pamäť už neslúži. 

Škoda len, že nebol prístup k niektorým knihám. Nedávno som sa dostala napr. k takému Roaldovi Dahlovi. Verím, že by som ho ako puberťáčka milovala (vyzerá to divne keď stará kofa číta Matildu či Kamoša obra?). Určite i Harryho Pottera, či Brezinu by som hltala všetkými desiatimi. Ja som sa ale uspokojila s úžasnými titulmi a autormi: Dracula, Frankenstein, Edgar Allan Poe...     

I s edíciou Stopy hruzy, ktorá vtedy začala vychádzať v paperbackove väzbe. Také trápne hororové príbehy, akurát pre naše lačné dušičky, ktoré sa chceli báť.

Nevravím, že dnes sa nenájde medzi tými YA nejaká dobrá kniha. Mať násť, možno tiež na tom fičím jedna radosť. No nad niektorými mi až vlasy dupkom. Nie som veru žiadna puritánka, ale niektoré sú teda i na mňa silná káva. Toľko sexu a násilia, ale doba ide dopredu. Asi tomu nerozumiem. Predsa len, som stará vykopávka :-))) 


My a sex? 

V tej dobe našej mladosti, deti nosil bocian, len aby si vedel ::-DDD

Ale nie, niečo sme sa dozvedeli z kníh ako: Séria knižiek Medzi nami dievčatami, Love story, Harlequin, Encyklopédia pohlavného života, Sex a dospievanie

Ešte i z časopisu Bravo a trápnych príbehov násťročných vydávaných pod hlavičkou "Tenkrát poprvé...", poprípade z úst Jula Viršíka a z trápnych príbehov jeho poslucháčov v relácii "Twenty five" s úžasnou melódiou v pozadí (pamätáš TU)? Vďaka jednému príbehu o orálnom sexe dostal chudák pokutu (článok TU).

Nejaký RT, alebo TV program nehrozil. Dnes už deti vedia obísť aj detskú poistku, a rodičia nikdy neprídu na to, čo ich ratolesť pozerá kým nie sú doma. V seriáloch ako Beverly Hills či Melrose place spal síce každý s každým, niekedy aj viackrát, no nikdy sme nič okrem pusy a objatia nevideli. 

No čo, vo všetkom ide doba dopredu a i my sa musíme naučiť plávať s dobou. Ja som tiež kedysi mala jeden taký trápny pokus o erotickú poviedku, ktorú som napísala pre svoju kamarátku... no tu neprezradím meno. Ona vie :-D. Predstav si, pri upratovaní som ju našla a veru som sa dobre zasmiala. A čo bolo super, ja som sa mohla spoľahnúť len na svoju fantáziu...

No keďže vidím, že som sa zas nechala uniesť vírom spomienok, rozhodla som sa tu ukončiť prvú časť. 
Pokiaľ si sa dostal až sem, srdečne blahoželám k tvojej výdrži a ďakujem, že si to so mnou vydržal. 
A ak by si mal ešte záujem o pokračovanie, moje rozprávanie o prvých, nežných kontaktoch s počítačmi, alebo ak chceš vedieť, o čom si písali mladé, "bezproblémové" puberťáčky počas vyučovacích hodín tak si ma klikni (TU).




Ali Čaja z Paláca

Citát na záver:

"Spomienky sú jediným rajom, z ktorého nás nemôžu vyhnať."

Jean Paul

Už si čítal?

26 komentárov:

  1. To boli časy...ak niekto nebol doma muselo sa natáčať ...ešte že nás to rýchlo prešlo

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hej, a film meškal hodinu. A natočila sa prvá polovica... to boli časy. A desať rôznych koncov za filmov ešte lepšia sranda. Dnes už je to nuda, nie? :-)))

      Odstrániť
  2. To som bola ešte malinká, ale čo to pamätám... viem, že sme pozerali Manuelu a neuveriteľne sa mi páčili jej dlhé vlasy, viem, že o sexe sme si čítali v Bravíčkach a tak :) ale o Fieldingovej som vtedy nechyrovala.

    SlavikStories
    Čítanie je sexy

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak si bola ešte maličká, aby si počula o Fieldingovej, ale i tak si si k nej našla cestičku. Nejde o to kedy, ale či vôbec... Jej prvú knihu som prečítala ešte na základnej, myslím že práve Uteč Jane a potom každú jednu.
      No hej, keďže okrem Brava a 25 v Rock FM sme toho veľa nemali, tak aj tie trápne pokusy boli pre nás zábavou. Dnes sa nad tým smejem, ale nejako sme dospievali. Každá doba má svoje pre i proti.
      Manuela mala fakt dobre vlasy, ale ten dej bol naozaj predvídateľný a dnes si neviem predstaviť že by som si k nejakej telenovele sadla a pozerala. Je pravda, že sledujem tu tam nejaký seriál, ale určite nie na štýl telenovely. Poprvé na to nemám čas sedieť pri najekom gumáku 365 dní v roku, a po druhé, radšej niečo zaujímavejšie poprípade komickejšie.

      Odstrániť
  3. Ja som presne toto nezažila, ale telenovelový ošiaľ bol asi nejaký dlhý, pretože Latormenta pokušenie lásky, Divoký anjel a podobné ehmm.. veci fičali keď som bola menšia ale môj tato to stále tak vtipne disoval a to ma bavilo viac ako samotná telenovela :D . Na kazete sme mali simultálny preklad, no nedávno som to našla a dobre som sa nasmiala :D.
    Ešte ma tak zaujali preklady pesničiek :D U nás v dedine tí dediskí alfasamci stále na zábave stále : Icbina - It´s been a hard day´s night (Beatles)
    Jo ma ha, jo ma so - You´re my heart, you´re my soul (modern talking)
    Samuraj - Ville Valo - Summer wine...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jaaaj ďakujem, pobavila som sa. Na Jomahu som si spomenula, aj u nás to fungovala. Ale icbina je perfektná.
      Telenovelácky ošiaľ funguje aj doteraz, stačí si naladiť správny kanál. Len už nie sú argentínske ale turecké. Ale princíp je rovnaký. Tí istí herci, tie isté kulisy a mozgy sa gumujú. No viem si predstaviť, že hlášky rodiny sú vtipnejšie ako samotný seriál a človek sa aspoň na tom zabaví :-)))
      A tie simultánne preklady boli jednoducho dokonalé. Nikto netušil o čom to ten chlapik točil. A dnes si to už neviem ani predstaviť, že by som film takto pozerala. Radšej v originály, hoc anglicky ani neceknem.
      Ďakujem za super koment :-)))

      Odstrániť
  4. AJ keď mám len 22 rokov, rada sa pozerám do minulosti. S tým je spojené aj to, že som kamarátke spravila zoznam našich spomienok počas 2 rokov čo sme zažili. AJ keď som na tejto "knihe" pracovala už cca mesiac a ešte potrebujem spraviť nejakých 13 strán, myslím si, že je to nezabudnuteľná spomienka a aj keby sme sa raz pohádali a naše cesty sa nám rozišli, s úsmevom si bude spomínať na naše spomienky.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Joj, aj pri tých odkazoch v tom nasledujúcom článku vidno, že sme sa s kočkami tu tam aj porafali, tu tam aj pár dní nerozprávali. Ale to tiež patrí k študentským rokom. Inak, s väčšinou som doteraz kamarátka a stretávame sa aj s deťmi. Tie naše žabomyšie vojny odvial čas.
      Tie pohľady do minulosti sú úžasné. Spomienky nám nikto nevezme. Je jedno či máme 22, 32 alebo 72. Veď mnoho článkov vzniklo na základe spomienok. V mojej dobe mladosti nebola možnosť blogovania :-)))

      Odstrániť
  5. Škoda, že jsem 99tý ročník. Muselo to bejt prostě super, i když taky to mělo určitě svý mouchy, no..
    Jedno nedokážu ale tomuhle temnýmu období upřít - tohle období dalo vzniknout bezpočtu skvělých kapel - třeba takový Wanastowky ♥
    http://gingerjannie.blogspot.cz

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jojo tak to áno. Ako som písala hudba vtedy mala veľa aj odpadových žánrov, no zrodilo sa aj množstvo kvalitnej hudby a skupín, ktoré doteraz fungujú. Ako všetko iné aj to prešlo sitom. Wanastowky, ale aj Lucie boli moji miláčikovia. A inak doteraz sú ... aj keď ja som sa tak trochu v puberte odklonila od svojho rocku a trochu som si zarebelovala aj na kravinách typu Lobby či Blumchen. Našťastie som z puberty vyrástla skôr ako to zanechalo nejaké ťažšie následky.
      Ono každá doba má svoje plusy a mínusy a ty zas máš väčší výber seriálov a kníh čo sme my nemali. Svet nie je čiernobiely :-)
      ďakujem za milý koment

      Odstrániť
    2. To určitě, i dnes má mnoho odpadu.. Možná víc, ale to záleží na vkusu každého. Lobby ani Blumchen naštěstí neznám :D.
      Jsem ráda za dnešní dobu, ale nepřestávám být fascinovaná dobou minulou, všechno bylo takové...Reálnější. Lidi se scházeli, komunikovali... :/

      gingerjannie.blogspot.cz

      Odstrániť
    3. To je pravda. Viac sme behali po vonku, menej sedeli pri kompoch. Nevravím že je dnes veľmi zlá doba, vďaka modernej technike komunikujem s kámoškami cez oceán, ale mám pocit, že mám viac zážitkov.
      Ono, kino fakt stálo 20 Sk, a moje vreckové činilo 100 SK. Mohla som si ho dovoliť viackrát. Teraz je to fakt pruser pri tých cenách. Preto sme boli viac von a klábosili. A očumovali chlapčenské zadky.
      Inak pri Lobby a Blumchen si o nič neprišla. Ako, z nostalgie ich mám aj na MP3 a púšťam si ich tu tam, ale len pre to, aby sme si zatancovali so synom. Nehučí mi to celý deň na to mám iné skupiny a rozhlasové stanice :-D

      Odstrániť
    4. Já taky ještě +- pamatuju dobu, kdy jsem dostala 50, koupila si horu sladkých nebo slaných mňamek a ještě mi zbylo. Teď si za to s bídou koupím tak dvě sušenky o velikosti 2 centimentry...
      No tak očumování zadků ještě pokračuje, zas tak uťáplý u kompů nejsme :D

      Odstrániť
    5. No, ja si pamätám ešte dobu, keď nám mamka dala 2 Sk. Za jednu sme šli do kina za druhú na zmrzku. Krásne časy...
      Inak som rada, že mladí sa ešte ako tak zaujímajú aj okolo seba, pretože mám dojem, že v poslednej dobe sú tie mladé dievčatá skôr dopredu. To čo mňa trápilo v 16tich, ich trápi v 13tich. Ja som v 13 liezla po stromoch a dnešné mi radia ako sa líčiť, čítajú o sexe... že čo? :-O
      Preto som sa obávala, že maturantky už dnes trápi skôr svetová situácia, hladomor, globálne otepľovanie...to čo mňa v 19-tich. sorry vtip.
      Skôr sa obávam toho, že ich zaujímajú materiálne statky, konzum, blogy viacerých sú skôr o spoluprácach, číslach, dizajnoch. Ak by som mala ja v 16-tich blog, skôr by bol o filmoch, knihách, receptoch, trápnych situáciach, mojich dumkách...:-DD
      A preto ma poteší ak nájdem mladú kočku s blogom, ktorý má hlavu i pätu. A že tie "normálne" trápia zadky chalanov viac, ako došlá špirála. Vďakabohu

      Odstrániť
    6. Páni, 2 koruny? To mi už zní jako krásná pohádka :D. No jo. Já jsem dítě starých rodičů, takže já ještě ve třinácti trávila dny zabořené v knížkách, takže tohle mě zcela minulo, naštěstí. Jako jasně, mluvily jsme o tom, ale zas tak jsem se o to nestarala.
      Jak vidím, tak jsem se asi někde zasekla :D když se o planetu aktivně zajímám a jsem členkou Greenpeace :D.
      Děkuju :). Mě potěšilo najít vás (tyhle články jsou božíí víc prosím, potěší to část mojí dušičky, která je velice zatížená na 90's :3 ).
      A ty baby, které netrápí leckdy pěkný zadky kluků nemůžou být normální. Ještě jsem se teda s žádnou nesetkala, díky bohu :D

      Odstrániť
    7. Som rada, že som týmto článkom oslovila aj mladšiu generáciu, nemyslela som si, že sa o zašlú slávu 90 ešte niekto okrem nás zaujíma :-)
      Skôr som myslela, že tu budem so starými babami klábosiť a spomínať na nohavice do pasu, vyťahané nirvánovské svetre a popíjať pivo pri Backstreet boys :-DDD.
      A to beriem tak, že tento článok som vôbec nemala v úmysle, v zozname ich mám už nalinkované postupne iné, a tie čakajú na svoje uzretie svetla sveta už pár mesiacov. Ale tento dostal prednosť, pretože práve teraz máme 20 výročie od našej stužkovej (Veď to bolo včera) a chystáme stretávku zo strednej. Tak som si chcela zaspomínať aby bolo o čom kecať pri pivku :-) Neviem, možno sa mi časom ešte niečo podarí, ono lístočkov je ešte milión :-DDD

      Odstrániť
    8. Super, paráda :3. A neřekla bych, že zašlá sláva...Určitě je nás tu víc! :D. No a nakonec jste tu skončila se mnou :D. Praštěná puberťačka, co je jednou nohou v minulosti a druhou v budoucnosti.

      Odstrániť
    9. To že som mladá neznamená, že si nepamätám viac, a to že si pamätám viac neznamená, že si nepokecám s hockým a hocakstarým.
      A to že som tu skončila s mladou kočkou neznamená, že z toho nemám radosť, práve naopak. Vek nie je dôležitý, hlavný je zmysel pre humor a nebrať sa tak vážne. Ale to som sa naučila až časom.
      Ono, ja som praštena mamina, tak to vyjde narovnako. Ja žijem jednou nohou v minulosti a druhou v prítomnosti, do budúcnosti veľmi nepozerám, nepáči sa mi čo tam vidím :-DDD.

      Odstrániť
    10. To ani neříkám :D. Štve mě přístup některých lidí, kteří si myslí, že to, že jsem mladá znamená, že ničemu nerozumím, že jsem totálně blbá a že je potřeba mě "formovat k obrazu svému". Hodněkrát jsem se na tohle téma s těmi lidmi pohádala jak pes, je to hnusný cliché a byla bych docela ráda, kdyby se navždy smazalo z povrchu zemského -_-.
      :DD Mě se teda zrovna páči, co vidím v tý budoucnosti :D. Ale tak to asi máme jinak.

      Odstrániť
    11. Máš pravdu, drž sa svojho. Nenechaj sa nikým formovať na žiadny obraz. Ak si stratíš svoju tvár, len ťažko sa potom nachádza späť. A hrať celý život pózu nie je príjemné. Ver svojim pocitom. A spokojne sa hádaj a stoj si za svojim. Je to ťažké, lebo nikto nemá rád keď sa mu oponuje, no neustúp. Ty si ty, a tým aj ostaň :-)
      Už teraz máš skvelé názory. Ak chytíš pózu, ty sa stratíš. To nie!!!

      Odstrániť
  6. 17. novembra oslavujem meninky :D
    inak je aj deň predčasne narodených detičiek :)
    Justin timberlake je aj teraz super spevák , stále si vypočujem jeho pesničky :D

    http://teenmumy.blogspot.sk/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno, všimla som si ráno v kalendári, že si mala meniny :-).
      A 17. november je aj Svetový deň mieru, Svetový deň chronickej obštrukčnej choroby pľúc...
      Fuu, ale keby som to tam všetko obkecala, tak by to nebol článok na 2 časti ale na oveľa viac :-).
      Ja som veľmi Justina a jeho N ´sync nemusela, ale páčila sa mi Cry me a River a duet s Madonnou 4 Minutes :-DDDD

      Odstrániť
    2. no no aj tie hity poznám :D

      Odstrániť
    3. No, ja od Justina len tieto. Potom už skôr tie z dôb N´sync ale to len vďaka tomu, že to znelo z každej strany ako pokazená platňa :-)))

      Odstrániť
  7. paradzina "aľi" jak furt:-) ja mám síce ešte staršie spomienky, ale tie tvoje pobavili:-) a hlavne ja to nedokážem ani náhodou TAKTO ÚŽASNE napísať ako ty:-) oceňujem tvorivú prácu z fotečkami a že klikni TU a posunie ma to:-) raz darmo bude z teba dačo:D:D:D pus pus

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No snažím sa pracovať na sebe, lebo keď vidím niektoré blogy tých mladých dievčat, tak mi len sánka padá. Nemôžem zaostávať no nie? Skúšam čo ten systém dá, hoc ja a technika...:-)
      Ďakujem krásne za koment. Keď ma už chytá splín a depka, že to ukončím a prestanem písať, tak mi stále ktosi napíše milý komentár, ktorý ma presvedčí o tom, že ešte nie.
      Teda sa ešte budem snažiť :-)

      Odstrániť

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem