Čaja z Paláca - geriatrická mama :-)

"Kto nám pokoj silu dá, to dokáže príroda. Voda, vtáčky, vzduch a les, nech sú zajtra ako dnes." Hugo sníček - EKOsong Keďže tu máme apríl - mesiac lesov , mám tu pre vás tip na detskú knihu, ktorá jemnou formou približuje deťom ako funguje príroda, a prečo je dôležité v nej zachovávať prirodzenosť. Ak máte doma zvedavé dietko, ktoré chodí po svete s očami a srdcom otvoreným dokorán, tak toto bude titul vhodný pre neho: Kdyby lidi byli stromy Kamila Bolfová, Jan Kršňák O knihe "Díky ptákům se stromy dozvídají zajímavé věci. Protože ptáci létají všude možně, neustále pozorují a zažívají zajímavé příhody a o všem, co objeví a prožijí, pak každému, koho potkají, dlouze vyprávějí, štěbetají a zpívají. Ptáci toho ví opravdu hodně a nebojí se o tom mluvit. A díky ptákům toho ví hodně i stromy. Terezka je vnímavé a zvedavé dievčatko, ktoré svoj život trávi v brezovom sade za domom. Rozpráva sa so stromami, zvieratkami a v prirodzenom prostredí sa učí, ako funguje príroda a aký ...

"Myslím, že môže byť. Nie je to až tak zlé." Myslela som si, že mať uvrieskané dieťa, ktoré sa chce stále dojčiť je ťažké. A potom prišlo uvrieskané dieťa, ktoré sa dojčiť nechce.   "Uvidíš, druhé dieťatko nebude také uvrieskané ako prvé!" hovorili. "Dievčatká sú jemnejšie, prispôsobivejšie, šikovnejšie, kľudnejšie!" hovorili. "Teraz si to bábätkovské obdobie konečne vychutnáš!" hovorili. Tak nehanebne klamať žene-matke do očí. A či sa to patrí???

"Tak poď a tancuj, spievaj, hraj. Tak poď a tancuj, život ochutnaj. Tak poď a tancuj, neprestávaj žiť!" Lukáš Adamec _ Tancuj mi! Mohlo by sa zdať, že táto karanténa riadne lezie na mozog. No, keď sa človek nenudí, ani nevie, ako mu čas rýchlo ubieha. Jeden by povedal, že keď sme zavretí doma, tak stihneme toho oveľa viac ( ako sa dnes nechala počuť moja kamarátka, ktorá povedala, že si onoho času myslela, že ak by bola doma tak by si konečne stíhala aj požehliť, a už je doma tri týždne, kopa na žehlenie sa len zvyšuje a pripomína pivovarnícky komín ... ).  Áno, ja som na tom rovnako. Ja som si myslela, že ak by som bola doma, tak by som prečítala veeeľa kníh, dopísala ďalší román či písala článok za článkom, veď v hlave sa mi mrví toľko námetov.

"Cik do plienky, cik do plienky, cik do plienky a pôžitok je veľký." Lojzo - Cik do plienky Dnešný článok bude trochu nechutnejší a vulgárnejší, takže rovno upozorňujem, že len pre silnejšie povahy. Pôjde v ňom totiž o "piši,piši a EE" :-DDDD!!! Už niekoľkokrát som avizovala, že prinesiem naše "úspechy" ohľadom môjho pokusu o bezplienkovú komunikáciu ... tak dnes nastal ten správny čas, podeliť sa o naše spoločné zážitky:

"Máme to, máme to, už to viem. Ty chceš byť policajtom... áno, chcem!" Miro Jaroš - Čím chceš byť? Aby som toho pred Vianocami nemala málo, tak som sa rozhodla zúčastniť Predvianočnej výzvy, ktorú organizovala Muchlinka . Ak ju ešte nepoznáte, je to taký milý projekt pre deti a rodičov. Muchlinka je chobotnička - detská hračka s príbehom , ktorý ma za úlohu formovať osobnosť dieťaťa cez prežitok. Pomocou rozprávok vedie deti k poznaniu svojej výnimočnosti, ale hlavne k osvojovaniu tých pravých, ľudských hodnôt. A ďalším, nemenej dôležitým poslaním tohto projektu je aj to, aby detičky s rodičmi trávili čo najviac času, spoločne sa učili, čítali, užívali si jeden druhého. Viac nájdete na Muchlinkinej na FB stránke  alebo na internetovej stránke .

"Když máma skáče hopsasa, klokáně se natřása. Že snad by bylo líp kdyby kapsa měla zip." Jandová Zorra - Klokani Ďakujem sama sebe, že som peniaze investovala do nového nosiča a nie do nového kočiara.  Keď už bolo druhé dieťa na ceste tak som uznala, že ten náš pekný, modrý kočík po štyroch chlapcoch nám už poslúžil dosť a načim ho vymeniť. Našťastie, my matky, ktoré sa rozhodneme mať dieťa na staré kolená sa už nemusíme trápiť zháňaním a kupovaním nových kúskov. Celá výbava k nám prichádza sama. Len som hodila do pléna že som tehotná ( pretože to na mne dlho nebolo vidieť, musela som to oznamovať - článok TU ) a mala som štyri ponuky na kočiare ( o oblečení, postieľkach, vaničkách ani nehovorím, mohla by som si otvoriť Second-hand ). 

"Opri sa i mňa, bude ti dobre, svet bude krásny a nebo modré." IMT Smile - Opri sa o mňa Vonku je jeseň, počasie, také všelijaké. Ja osobne milujem toto ročné obdobie so všetkými jeho nádherami, či už je to babie leto, šuchotanie popadaných listov na zemi, vietor, ktorý mi fičí do  ksichtu , ale aj dážď, ktorý mi v noci kvapká na okno. Počula som i čítala, že množstvo ľudí v tomto ročnom období trpí depresiami a zlou náladou. Ja, naopak, sa vytešujem .  Uvarím si šípkový čaj, upečiem tekvicový koláč, uvarím tekvicovú polievku, nakrájam jablko, naobliekam deti a vybehneme von, alebo keď už fakt leje, hráme pexeso , čítame si, tancujeme, leňošíme. V skratke, užívame dňa. 

"Hajaj tíško, spi len, sni o ružičke sen. Tie najkrajšie sny, pod vankúšik skry."  Hajaj tíško - Uspávanka Nedávno som v nejakej diskusii čítala komentár nejakej mamičky, ktorá sa pozastavovala nad tým, prečo sa okolo toho dojčenia toľko rozpráva, na čo existuje toľko kníh a článkov, k čomu treba laktačné poradkyne, veď dojčenie je natoľko prirodzené, že každá " normálna " matka ktorá porodí, vie čo má robiť.  Bolo by skutočne úžasné, ak by to tak aj fungovalo, ale ono to tak nefunguje.

"Spievanky, spievanky, kdeže ste sa vzali." Slovenská ľudová pieseň - Spievanky Nedávno som písala článok o tom, ako nám to celej rodine radostne spieva a fakt, že nám to ide falošne, nás absolútne nemôže rozhodiť ( článok TU ). Avšak väčšia sranda je vtedy, ak nevieme slová a vymýšľame si vlastné. A najviac improvizujem večer, keď uspávam uspávankami Didu a do klasických textov ľudových piesní pridávam také tie svoje nápevy a veľmi sa teším, ak sa to nakoniec aj rýmuje.  "Spievaj, Didka, malinká, uspáva ťa maminka. A pretože ťa miluje,  túto pieseň ti pospevuje." A tak podobne ďalej. V dnešnom krátkom článku by som ti teda chcela priniesť na pobavenie komoleniny piesní, inak aj nazývané Misheard lyrics , keď ucho počuje v texte úplne niečo iné. Niektoré som už použila v predchádzajúcich článkoch, ale opakovanie je matkou múdrosti, tak si ich opäť požičiam. A aby som sa veľa neopakovala, poprosila som aj iné mamičky, aby sa mi pochválili a ta...

"Spadla hruška zelená, rozbila si kolená. Teraz plače na zemi, dobré lieky dajte mi." Slovenská ľudová riekanka - Spadla hruška zelená Názov článku som si nevybrala náhodou. Pôvodne sa mal volať "Náš tretí Minimaratón ", ale vzhľadom na okolnosti o ktorých chcem dnes napísať, mi ten výrok o lievanci viac vystihuje to, o čom sa chcem dnes podeliť.  Túto hlášku si si mohol prečítať v článku v ktorom som sa venovala hláškam okolia k noseniu detí na hrudi ( článok TU ), ale aj večernému plaču mojej dcérky. Ako ide čas a maličká rastie, plače viac, a pomaly sa začína podobať svojmu bratovi. Teraz už nosenie nie je iba o paráde, ale o nutnosti. No o tom, ako "milujeme" kočík a odloženie budem nabudúce, dnes chcem v rýchlosti priniesť reportáž o našom ďalšom Minimaratóne , ktorý máme za sebou. V poradí treťom ( o prvom maratóne TU , o druhom TU ). A na počas rozprávania pridám aj zopár fotiek z podujatia, aby článok nebol príliš nudný :-). 

"Spievanie mám zo všetkého najradšej. Spievanie, sú moje chvíle najkrajšie." Darina Rolincová, Karel Gott - Zvonky šťastia  Nedávno som uverejnila článok o nevyžiadaných radách a poverách babičiek, tetušiek, susediek, kamarátok novopečeným maminkám ( ak ti to ušlo, tak mrk   článok TU ). Jednou z mnohých rozumneberúcich rád sa týkala aj témy, nad ktorou som sa dnes, v mojom článku, trochu zamyslela. A ku ktorej ma nedávno motivoval môj chlap, ktorý nás cez víkendy budí pomocou gitary a niečim... čo by sa v niektorej dimenzii dalo nazvať "spevom". Nuž, tak dnes budem veru rozprávať o našom spievaní.

"Usni mi, usni mi na bielom vankúši, veď si aj tvoja mať oddýchnuť zaslúži." Detské pesničky - Usni mi, usni mi Pri synovi bola šatka a neskôr nosič životnou nevyhnutnosťou, pre zachovanie môjho psychického a fyzického zdravia ( ak si ešte nečítal, článok TU a TU ). Takže pri druhom dieťati otázka počas tehotenstva neznela či budem nosiť, ale v čom budem nosiť.  Na moje prekvapenie, moja Dida je opakom náročného Oša . Myslela som si, že spokojné deti, ktoré veľa spinkajú a málo plačú, sú iba vo fantasy príhodách iných mamičiek, ktoré sa iba chcú pochváliť svojou dokonalou výchovou. A doma sú na tom rovnako ako ja, zúfalé, na pokraji zrútenia. Diduša bola od začiatku oveľa pokojnejšia ako jej brat ( klop, klop ). Ale iba do podvečernej doby. Jej koncertový čas prichádza niekedy medzi 18-20tou hodinou.

"Keď však zakrátko pekné dieťatko bocian donesie nám." Melánia Olláryová Šestonedelie aj vzájomné spoznávanie máme za sebou. A presne tak, ako aj na tehotenstvo, budem na tieto krásne spoločné chvíle veľmi dlho a rada spomínať. A rovnako aj na pôrod, o ktorom ti chcem dnes niečo napísať. Nie, maličká ma nevytrápila, vytrápila som sa sama aj so svojimi démonmi a tvrdou hlavou. Ale viac v článku. Budem sa snažiť byť čo najstručnejšia, aby som zas nesplodila román na pokračovanie. Ale, keďže sa to celé odohralo behom týždňa, nesľubujem. Snáď ťa neunudím k spánku...veď vieš ako, urob si radšej kávu kým budeme pokračovať... 

"Duch vojny sa stratil v diali zostal po ňom iba tieň." Parom - Duch vojny Ako na mojej FB stránke určite neušlo tvojej pozornosti, v relatívne dobrom zdraví sme sa prehupli z " geriatrického tehotenstva " ku " geriatrickej mamičke ". A že to tehotenstvo bolo vskutku čarovné obdobie, musím priznať ( veď som si to nenechávala iba pre seba TU ). Ale ešte čarovnejšie je naše spoločné šestonedelie, ktoré si užívame všetci plnými dúškami.  No už teraz môžem povedať, že oveľa spokojnejšie ako s náročným Ošom .  Naša päťtýždňová Dida je už teraz porovnateľne menej uplakaná, umrnčaná, dokonca aj menej udidaná ako bol  a je jej brat ( klop, klop, klop ) a tak sa mierne obávam, či vôbec budem mať o čom písať v nasledujúcich článkoch môjho, momentálne, mamičkovského blogu, keďže som najviac písala o svojich ABnormálnej hrudi , na ktorej sa opäť po piatich rokoch urodili maďarské melóny . Ale ja verím, že námety sa stále nájdu, už teraz sa mi v hlave pre...

"Keď zdá sa ti, že dávno sie si tým, čím si bol, dobrá rada nad zlato a nad zlato soľ,  jednu malú radu ti dám - poraď si sám." Miroslav Žbirka - Poraď si sám A šibe nám to Ak máš záujem, dnes ti opäť prinesiem nejaké tie zážitky z každodenného života matiek, ktoré by sme mohli pripísať na vrub našej materskej demencii . Pretože nás matky ani rokmi neprechádza a stále vyvedieme niečo, čo sa vymyká zdravému rozumu. A ja mám potom stále dostatok námetov na články, chvalabohu :-)  Ale to, že neopúšťa mňa mi trochu vadí. Myslela som si, že ako bude dieťa rásť, tak sa mi mozog a normálne uvažovanie vráti na svoje miesto, no opak je pravdou. Začínam sa zmierovať s tým, že mi to už ostane doživotne. Ako sa taká materská demencia vlastne prejavuje? Príznaky si všímam v takých tých maličkostiach:

"Slová do očí, slová čo chcú zaskočiť, slová kúpené, slová lacno predané, slová nesmelých, slová čo zastavia dych." Peter Nagy - Slovník čistých slov Deti sú jednoducho nevyčerpateľná studnica nápadov na nové články. Aj dnes mám jeden taký, detský. Reč bude o:

"Ži a nechaj žiť nezacláňaj, nebráň,  Cháp aj iných, viac môžeš nájsť." Marika Gombitová - Ži a nechaj žiť  Dopredu ťa varujem, v dnešnom článku bude najfrekventovanejším slovíčkom NIKDY. Takže, ak sa pri ňom nechceš nudiť, zahraj si s partnerom ( alebo kamarátkou ) hru s fľaškou a pohárikom a pri každom tomto slove jeden lupsni do seba . Ku koncu článku budeš na šrot a už ti bude jedno, čo som dnešným výlevom vlastne chcela povedať.

"To ne, no to tedy ne. To se u nás nem ů že stát." Pavel Dobeš - To tedy ne Život ma naučil Každá matka má počas svojho tehotenstva presné predstavy o svojom materstve. Ešte presnejšie ich má v dobe, keď nad dieťaťom ešte len uvažuje. A úplne najpresnejšie ich majú dvadsať ročné žieňatá, ktoré sú už plne rozhodnuté, že dieťa mať NIKDY NEBUDÚ!!! .Tie sú úplné odborníčky na výchovu deti, majú najviac skúseností a dokonale vedia, čo také dieťa potrebuje. A ich zoznam je preplnený predsavzatiami, ktoré by ako matky v živote nerobili!!! (Viem presne o čom točím, bola som presne taká istá mladá, krásna a pochabá :-)))

"Jsem prý blázen jen, jsem prý blázen jen, jsem prý blázen jen, má-li být po tvém." Jiří Schelinger -  Jsem prý blázen jen Hoc už je to rok, čo som opäť v práci, čo sa v mojich mliečnych žľazách nevytvára mlieko, aj tak mám pocit, že stváram veci, ktoré sa priečia zdravému rozumu. Do istého času som si skutočne myslela, že materská demencia postihuje iba ženy na materskej dovolenke, ale realita ma presvedčila, že som prepnutá aj v pracovnom živote.

"Prší, prší len sa leje, nezatváraj milá dvere." "Prší, prší jen se leje, kam koníčky pojedeme." Pred nedávnom som sa zamýšľala nad tým, či si už skutočne navzájom Česi a Slováci nerozumieme ( TU ). Dnes na tento článok nadviažem. A začnem opäť raz skutočnými hláškami zákazníkov z nášho kníhkupectva: "Prosím Vás, knihu Nevyšlapanou cestou máte iba v češtine?" "Áno, v slovenčine ešte nevyšla." "Nevadí, tak ju idem pohľadať inde!" "Kde by som našiel tú knihu Stravou proti zánětu v slovenčine?" "Zatiaľ nikde, momentálne je dostupná len v češtine." "Tak ja si počkám na preklad. Verím, že vyjde skôr ako zomriem..."