Cik mimo plienky...

"Cik do plienky, cik do plienky, cik do plienky a pôžitok je veľký."

Lojzo - Cik do plienky

Dnešný článok bude trochu nechutnejší a vulgárnejší, takže rovno upozorňujem, že len pre silnejšie povahy. Pôjde v ňom totiž o "piši,piši a EE" :-DDDD!!!

Už niekoľkokrát som avizovala, že prinesiem naše "úspechy" ohľadom môjho pokusu o bezplienkovú komunikáciu... tak dnes nastal ten správny čas, podeliť sa o naše spoločné zážitky:

Látkovky či jednorázovky...???

Už keď som bola tehotná s malou čajočkou tak som vedela, že budem "látkovať" presne tak, ako aj pri malom šrácovi. Že blbosť??? Neviem. Od roka mi robil veľkú potrebu (EE) na nočník a plienky som používala už iba na spanie. Super fakt bol ten, že bolo leto a tak som ho nechala behať "naostro" a tak som len poutierala podlahu, alebo jeho "nehody" vsiakli do trávy, podľa toho, kde sme sa aktuálne nachádzali. Jednorázové plienky som mala v prípade výletov, alebo dlhých ciest, pretože, pohodlnosť a hlavne, kam by som natrepala knihy... ono tá výbava zaberá dosť veľa miesta.

"Dobré jazyky" sa ma snažili varovať, že to je skoro takto dieťa učiť na nočník, vraj ono ešte nie je psychicky ani fyzicky pripravené na tak skoré odplienkovanie, že mu tým iba ubližujem. A možno je tomu ťažké uveriť, ja som to nesilila. To on sám jedného krásneho večera došiel s nočníkom v jednej ruke a s knihou v druhej za mnou. Ani som ho tam nepriklincovali, ani nedržala nôž pod krkom, ani sa mu nevyhrážala. A ani si ho nechcel dať na hlavu a hrať sa na rytiera. Jednoducho si na neho sadol a robil to, čo jeho mater obvykle tiež robí na tej malej miestnosti. Čítal si a ... 

Či to rýchle odplienkovanie ale bolo práve vďaka látkovkám, alebo len snaha syna potešiť svoju preemotivovanú a ekologickú mater, to neviem s určitosťou povedať. Možno som len mala väčšie šťastie ako iné maminky :-D. Doteraz je uplakaný, maminkoj, a ak by mohol aj udidaný, no princíp toalety pochopil okamžite. 

No dôvod, prečo som šla touto, možno komplikovanejšou cestou, bol fakt, že mi nie je jedno, v akom stave sa nachádza naša matička Zem. Jednorázové plienky sa skutočne rozkladajú dosť dlho a to ešte nespomínam fakt, čo všetko "nezdravé" sa v nich nachádza. Nemôžem o sebe povedať, že by som bola úplne, šialene EKO-BIO-maminkou, aj keď mi tak okolie veľmi rado nadáva. Avšak som leniváááá... veľmi lenivááá matka na to, aby som každú chvíľu behala po obchodoch, nakupovala cez eshop a prepočítavala, či mám dosť peľúch, alebo už som pod limitom. Látkovky mám doma stále. 

A potom, celkom sa zabávam na hláškach okolia:

"To prečo má takú veľkú riť?"

"Určite plače kvôli tým tvojim látkovým plienkam!"

"Daj jej ich dolu, bude zaparená až po krk!"

"Vôbec jej to nepristane!"

"Tie tvoje vydumaniny, prečo nemôžeš byť normálna matka?!"

"Bože, ta tvoja mater ťa tak trápi!"

Za celý rok a pol plienkovania som u neho nemusela riešiť jedinú zapareninu ani vyrážku na intímnych partiách. A nebadám to ani teraz, čajočkina prdelka je jemná ako decká prdelka :-)))

A to na zadoček nepatlám žiadne drahé, kozmetické zázraky, ale obyčajnú, poctivú zinkovú mastičku, ktorú vyrába úžasná osôbka Ivka, a jej s láskou vytvorenú kvalitnú kozmetiku rôzneho druhu môžete nájsť na stránke Bio kozmetika Ivana Kmecová. Tento zinkový zázrak používam aj na svoje vyrážky a nemôžem nič iné, iba odporučiť (aj iné výrobky ako napr. zimný ochranný krém, ktorý momentálne využívame všetci traja).  

Aby som bola úprimná, tak chápem že voda, prášok, elektrika a všetko tiež nie je veľmi eko... preto to striedam. Raz jednorázovku, raz látkovku veď predsa v noci nebudem prebaľovať každé dve hodiny, zas som sa s koňom nezrazila.

No a po novom som nasadila - pokus o BKM. Aby sme sa s plienkami nemuseli moriť veľmi dlho.

Naše začiatky s BKM

Pri malej čajočke som sa rozhodla, že idem do vyššieho levelu. Skúsim bezplienkovú komunikáciu (BKM). Ak neviete čo to znamená, rozpoznávanie signálov dieťaťa a následne umiestnenie nad toaletu, vaňu, umývadlo, kyblík, šerbeľ... aby sa odchytilo to, čo chce ísť von. 

Ešte pred pôrodom som navštívila kurz, kde som sa o BKM dozvedela viac. Ako by to malo vyzerať, čo robiť a kedy...a vyzeralo to skutočne jednoducho. Že by som to ja nezvládla??? 

Začala som už od príchodu domov a pokračujem doteraz. A ja za toho oného neviem prísť na to, kde robím chybu. Signály môjho dieťaťa mi unikajú a možno sa mi tým plačom snaží aj niečo povedať, no keď jej podložím "šerbeľ", ktorý som si zadovážila, totálne ho ignoruje. 

Stále, keď jej dám dole plienočku, v polohe "do klbka", (keďže ešte nesedí a vyzerá to tak, že dlho nebude, aký brat, taká sestra) ju nastavím nad "šerbeľ" a čakám. Minútu, dve, päť, desať, medzitým si spievame, rozprávame, budíme malého šráca, poprípade ju skúšam dojčiť pri tom ale nemá o to záujem, pozeráme obrázkovú knihu..., popritom jej hovorím že má urobiť: "piši, piši, alebo EE", (tak som to nazvala ja). Ale aj moja trpezlivosť má svoje medze tak ju na sekundu položím, reku, asi nepotrebuje. Keď zbadám zväčšujúci sa mokrý fľak a jej spokojný, bezzubý úsmev, iba zahlásim: "Urobila si piši, piši!"

Už sa mi stalo, že som "šerbeľ" nemala po ruke tak som ju iba položila, utekala pre potrebnú pomôcku a kým som dobehla do izby, opäť už len zahlásim: "No, áno, urobila si piši, piši!"

Občas sa mi skutočne podarí odchytiť niečo, nejakú kvapôčku a tak sa teším a tancujem po byte: "Super, urobila si piši, piši. A do nočníka!" Celá šťastná, že sa mi to konečne podarilo.  

Veľmi, ale veľmi zriedkavo sa mi podarí zachytiť "to iné", ale keď to vyjde, tak už som úplne vo vytržení a vykrikujem: "EE, urobila si EE! Áno!!"

O nejakom úspechu sa teda pri mojej BKM naozaj nedá hovoriť. Urobiť "piši piši alebo EE" do nočníka sa podarí asi raz-dvakrát do mesiaca. Ale ja si verím, to dáme, motivácia je skutočne silná - finančná aj ekologická. A do bodu, kedy chápe týmto našim výrazom sme už došli, pretože onoho času som si ju takto, naostro, položila na seba a hrali sme sa ťapi, ťapi, keď v tom zahlásila: "EE" a už to šlo... iba mať bola pomalá :-DDD

Tak a týmto by som dnešnú tému ukončila. Myslím, že je jasné, že som zas niečo pochopila úplne inak, ako všetci ostatní. Ale mňa neúspechy neodrádzajú, časom to všetko pochopím a už bude dobre. No som presvedčená, že skôr ako ja toto BKM pochopí moja malá čajočka na čo slúži nočník. Táto varianta je oveľa reálnejšia... pretože moje deti sú oveľa chytrejšie ako ja. Už teraz ma, sprepačením, preštia... či poštia... či čo.

Pár slov na záver:

Ak ste došli až na záver, ďakujem, snáď nebol až tak nechutný a čítanie sa dalo zvládnuť aj bez väčšej ujmy na zdraví. A ja by som Vám už týmto chcela všetkým poďakovať za Vašu doterajšiu pozornosť a priazeň do budúcna, za každý páčik na mojej FB stránke, aj na IG, za každý postreh, pripomienku, komentár, ale aj za každé prečítanie článku. A už teraz sa teším na spoločné stretnutie pri nejakom životnom príbehu, hláškach, recepte, knižnej recenzii alebo iba tak... Prajem krásny deň, užívajte dňa

Ali Čaja z Paláca

Citát na záver:

"Politici a plienky sa musia meniť často a z rovnakého dôvodu."

Mark Twain