"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

sobota, 29. apríla 2017

Čo mi vzali a dali dva roky na blogu

"Dva roky jezdím bez nehod, s větrem se honím o závod"
Milan Chladil - Jezdím bez nehod


Dnes si tu v krátkosti zhrniem, čo mi priniesli dva roky blogovania :-). Nebudem dnes veľmi "rozkecávačná", spolu to zvládneme aj počas balkónovej cigaretky na dva ťahy, alebo toaletného telefonátu :-). Ale ak sa nenahneváš, dnes to bude bez súťaže. Akosi, nemajú veľký úspech :-)


Že čože? Ja som to fakt nevzdala? 


Nuž a je to tu. Dva roky pôsobenia akejsi Čaji z Paláca na blogu ubehli ako voda. Veď iba včera som hodila svoj prvý článoček do veľkého sveta a čakala na nejakú spätnú odozvu... a čakám doteraz :-).




Ale, keďže nemám tendenciu svojim blogom zarábať, ani dobiť veľký svet, v podstate sa nemám na čo veľmi sťažovať. Ak si vezmem, že prvé články čítala iba moja rodina z donútenia, myslím, že sa s hrdosťou môžem pobúchať po svojej obdarenej hrudi za číslo 28 000 pozretí blogu. Povedzme si pravdu, drvivá väčšina sú moje kliknutia hore dole pri opravách, opätovných zdieľaniach a spamovaniach. K niečomu sa pridal aj google, i akési erotické stránky, ktorým nerozumiem  
Avšak, postupne sa k čitateľom pridávali poniektoré kolegyne, časom aj pár priateľov, či mamičky, ktoré si ma klikli pred spaním, aby si dopomohli k lepšiemu spánku. 


Už som to naozaj niekoľkokrát chcela vzdať, veď na čo píšem, keď to nikto nečíta, na čo si vylievam ja svoje srdce, keď to nikoho nezaujíma a podobne. A tu som v sebe prvýkrát objavila niečo, o čom som si myslela, že vôbec moja maličkosť neobsahuje. 


RADOSŤ Z TOHO, ČO ROBÍM.

Zdroj foto: youtube.com

Uvedomila som si, prečo vlastne píšem. Prečo som vlastne začala a prečo ma to napĺňa. Prvá myšlienka prišla s mojim malým, náročným Ošom, ktorý v počiatkoch iba plakal a plakal a ja som bola na konci svojich síl (teda, aspoň som si to myslela). Písanie sa stalo pre mňa akousi formou psychohygieny a boj o zachovanie si posledných zdravých, mozgových buniek. Uvedomila som si, že nepíšem pre iných, ale pre seba. Že som to ja, čo potrebuje do sveta vykričať svoje "prehormónované keci". A komu sa to páči, ten sa k čitateľom pridá, a komu nie, tak koniec sveta nenastane. 


Ako rástol môj syn, ktorý už začal objavovať aj okolitý svet a prestal sa zaujímať iba o môj hrudný objem, začala som pridávať aj články z iných súdkov môjho materského života. Napríklad: 


  • k skutočným príbehom z detských ihrísk, 
  • k mojim zdravotným problémom, 
  • k spomienkam, 
  • k dumkám čo ma trápia i tešia, 
  • k milým hláškam, 
  • k príbehom a situáciám, ktoré píše sám život
  • ale i k mojej prvej láske z detstva, ku knihám. 

Keď sa tak tu tam mrknem na svoj blog zisťujem, že je presne taký chaotický, divný, energický, zvláštny, prepletený ako ja. Veď aký by iný mal byť, no nie?

Samozrejme, že sa časom vycibril aj štýl písania, forma aj celkový vzhľad blogu. Ak dnes porovnám prvé články s poslednými, vidieť rozdiel ako aj na prvý pohľad, tak aj na prvé čítanie. Pridala som k článkom na úvod piesne, ktoré mi znejú počas písania konkrétneho článku, a na záver citáty, pretože ja naozaj milujem múdre myšlienky a vety, ktoré niekto niekedy povedal a majú výpovednú hodnotu. 

Aj som rozmýšľala, či ich pomeniť na dnešný obraz, no uvedomujem si, že je lepšie nechať veci tak, ako sú. Veď aj taká som bola, tak prečo sa za to hanbiť? 


"Minulosť nezmeníme, musíme sa s ňou vyrovnať a prijať ju takú, aká je."


A tak opravujem iba to, čo môžem. Súčasnosť, aby som sa v budúcnosti nemusela za seba hanbiť. A za svoje články sa nehanbím. Aj taká som bola, tak čo!!!
Tiež sa začínam pohrávať s myšlienkou, zmeniť názov blogu. Nevravím, že nie, ale asi nie v najbližšej dobe. Možno neskôr, keď sa naučím, ako sa to robí :-).

Pozn. Rozmýšľam nad názvom "Vlčia žena", no ale nepredbiehajme :-)




Malá štatistika, ak máš záujem


  • Dokopy som za dva roky zbúchala 171 článkov 
  • Najčítanejším článkom: Dokedy ešte  (doteraz má až 2050 zhliadnutí. Na moje pomery fakt dosť)
  • Najdiskutovanejším článkom: Nesúď obsah podľa dizajnu
  • Najobľúbenejšia kategória: Malá rada
  • Počet sledovateľov na blogu: 32 
  • Počet sledovateľov na FB: 48 - každého jedného sledovateľa si nesmierne vážim, lebo ak sa môj články páčia aspoň jednému čitateľovi, moja práca má zmysel :-)
  • Priemerná čítanosť článkov: 100
  • Počet sledovaní: 28 000

Nuž, možno žiadna sláva, no pre mňa neskutočný skok dopredu. A práve tieto maličké pokroky ma posúvali vpred a ja som písala a písala. Takým spôsobom som začala prispievať aj do časopisu Dieťa či na portál slovenskemamicky.sk (články si môžeš prečítať na mojej FB stránke, ak sa staneš ďalším fanúšikom, budem iba rada). Nebudem klamať, tento maličký úspech ma tak potlačil, až som nabrala odvahu a zaslala svoj siahodlhý román do vydavateľstiev a... uvidíme. Držíme si, držte mi palce. 

"Keď ide karta, sádzam dovtedy, kým sa dá :-)."

Viac dáva ako berie


Takže, čo mi vlastne vedenie vlastného blogu dalo? 


Tak som začínala...


Určite som si začala viac veriť. Uvedomila som si, že nemusím písať iba do "šuflíka", deliť sa o to iba s tmou, ktorá sa v ňom ukrýva, ale že ak budem zdieľať svoje starosti, radosti, smútok, dojmy, problémy aj iným, skôr mi to pomôže vysporiadať sa s danou situáciou. 

Začala som život brať z tej humornejšej stránky, a že žiadna hororová situácia, ktorá sa mi stane, nie je koniec sveta. A že sa z nej dá vyťažiť naozaj dosť. Minimálne nejaký článok, pri ktorom sa niekto zabaví. 

Už sa nebojím robiť si srandu sama zo seba. Menej sa urážam a neberiem sa príliš vážne. Je to zbytočné, stresujúce a berie to priveľa energie. Takže, ako spieva Xindl, a ako som už veľakrát aj v mojom blogu spomínala: "A jsem radši vám všem pro smích, než abych byl sobě k breku."

Samozrejme, vypísala som sa. Už nepíšem v jednoduchých vetách, ale používam dlhšie, rozvitejšie súvetia, ktoré majú hlavu i pätu. Okrem toho, stále sa učím slovenčinu, a hoc mi tu tam ujde nejaká čiaročka, keďže tie vety sú naozaj niekedy aj na pár riadkov, a sem tam mi ujde aj slovosled či pravopisný omyl, no viac sa zaujímam o správnu gramatiku, objavila som synonymický slovník, aby som sa veľmi neopakovala, výrazový slovník, aby som nepôsobila ako nevzdelanec. Ak u mňa nájdeš nejaký nespisovný, český alebo ľudový výraz, je to schválne, len aby si vedel. Takže, ak si čítal že Ta ne, Že cooooo, bizovne, ni, či, apod. je to preto, lebo som to chcela, nie preto, že by som neovládala slovenčinu.

Pozn. Ale ak nájdeš nejakú pravopisnú či gramatickú chybu, určite ma na to upozorni. Nenahnevám sa a ani to nebudem brať ako "podžub" :-)
  
Chodím po svete s otvorenými očami, ušami, perom a blokom v ruke. Každodenné situácie a príhody, zlaté a milé hlášky okolia i neznámych ľudí, sa vždy môžu hodiť do blogového, časopisového či portálového článku, alebo aj do nasledujúcej knihy, do ktorej by som sa rada pustila. Vždy som veľmi rada sledovala život vôkol, no tentokrát ho akosi sledujem oveľa viac. Nehovoriac o tom, že si cibrím pamäť, aby som si pospomínala aj z minulosti na srandičky, ktoré som už kedysi zažila a stoja za to, podeliť sa s nimi :-)

A ako šiel čas, objavila som množstvo, síce mladých ale o to šikovnejších blogeriek, s fakt úžasne krásnymi blogmi, ktoré majú hlavu i pätu, ktoré majú čo povedať svetu a k ich článkom sa vraciam aj niekoľkokrát a ktoré veľmi rada komentujem. Naozaj nejde len o bezduché vyčačkané stránky, honbu za spoluprácami s kozmetickými alebo módnymi značkami, ale naozaj o kvalitu a názor. A to sa v dnešnej dobe cení viac ako sláva a peniaze. A hoc sú mladučké, vo virtuálnom svete sa pohybujú oveľa dlhšie a samozrejme sú oveľa zbehlejšie, technologicky múdrejšie a kvalitnejšie ako ja. A tu nastáva to, o čom stále hovorím, že aj od detí, teenagerov, vysokoškolákov, mladých sa aj my, starešina, môžeme veľa naučiť. A snáď toto učenie funguje aj naopak :-). Medzi tieto skvelé kočky, od ktorých beriem inšpiráciu či už na knihy alebo len tak na život, patria samozrejme úžasná Danielka, Rowena, Veronika, Mony, Janka-Pinky, Viky, Katka, Timka, Jaja, Katka2, Gabux, Majka, Vendula, Ema, Katy, Zuzka, ktorej blog sa vždy stratí a potom ho musím hľadať... 

Samozrejme, tých blogov, ktoré som začala sledovať je oveľa viac, a vždy, ak mám možnosť, tak ich vo svojich článkoch spomeniem. Ak som na niektorú z vás zabudla, nemajte mi to za zlé. Kapacita môjho mozgu je obrovská, a niečo v ňom nájsť mi zaberá veľa času a toho ja až toľko nemám :-).         


Čo mi blog vzal?



Rozmýšľam, rozmýšľam, no okrem toho, že je to naozaj vec, ktorej musím venovať pár minút či hodín svojho času, ktorý by som mohla tráviť zmysluplnejšie, napr. lakovaním nechtov, natáčaním si vlasov, alebo zhadzovaním nadbytočných kíl, asi mi naozaj viac dal. 


A tak je to teraz...

Naozaj škoda, že som túto kratochvílnu zábavu neobjavila skôr, ušetrila by som si pár nachodených kilometrov (keď som so svojimi článkami behala od kamarátky ku kamarátke), i pár depresívnych chvíľ, pretože je naozaj úžasný spôsob, ako dostať tiene zo svojej duše von. 

Ak rozmýšľaš nad tým, či si založiť vlastný blog, alebo nie, určite odporúčam. Nie kvôli sláve, spoluprácam, peniazom či menu, ale kvôli sámému sebe. A potom mi ho určite pošli, rada si ho prečítam. Zaujímavých článkov totiž nikdy nie je dosť.

S prianím krásneho dňa a s radosťou v srdci sa s tebou dnes lúči

Ali Čaja z Paláca

Citát na záver


"Všetko, čo musíme urobiť je rozhodnúť sa, ako naložíme s časom, ktorý nám bol daný."


Hláška z filmu Spoločenstvo prsteňa

28 komentárov:

  1. Opäť raz super článok, Ali ;) tvoj blog mi dal teba a veľa tvojich krásnych a zamysleniahodných myšlienok... Vďaka.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi krásne, pretože naopak, vďaka svojmu blogu som objavila zas ja tvoju maličkosť i tvoj blog.
      Som nesmierne rada ak moje myšlienky niekomu spravia deň, či už sa na nich zasmejú alebo nad nimi zamyslia, veď o to mi ide. Bavi ma to síce tiez, ale jasné že sa cítim lepšie ak som citana veď tie myšlienky patria aj do sveta :-).

      Odstrániť
  2. Je to zvláštne. Človek začne písať pár riadkov, najskôr len tak pre seba, o chvíľu sú z toho články, v ktorých si vylieva dušu a čas od času tým niekoho aj zaujme, no a zrazu dvihne hlavu od klávesnice a uvedomí si, že prešiel obrovský kus cesty a ďalší má ešte pred sebou. Je úžasné, aké všakovaké brány dokáže blog otvoriť a je úžasné koľko rôznych ľudí človek pri tomto koníčku spozná. Mám rada tú komornú atmosféru, ktorú z našich blogov cítim a nedokážem si predstaviť, že by som patrila niekde inde, že by som bola pozývaná na obrovské akcie pre slávnych blogerov, že by ma spoznávali ľudia na ulici. Mňa to proste baví takto v malom, je to také úprimné a osobné. Verím, že spolu potiahneme ešte pekných pár rôčkov, spoločne sa nasmejeme a určite aj jedna od druhej čo-to naučíme. ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za krásny komentár, hovoríš mi z duše. Dúfam sama že i po návrate do práce si nájdem pár minút na zbuchanie nejakého článku, poprípade na prečítanie tých vašich. Tiež som sa do tej našej komunity v podstate malých blogov (i keď ten tvoj patrí v mojich očiach k tým väčším) zaľúbila. Tie naše komentáre a dumky v fb skupine sú na nezaplatenie a ako hovoríš ziadna nejaká nóbl akcia s množstvom"dokonalých" a svetoznámych blogerov by nám to nenahradila. Takže nám všetkým prajem ešte tiež pár spoločných rokov kde to spolu dotiahneme k dokonalosti a výšinám 😀.

      Odstrániť
  3. Čas nezastavíš ...to už sú vážne 2 roky????
    Pokračuj, kým máš čo povedať a kým chceš niečo povedať

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem presne tak to cítim. Kým má moja maličkosť čo vykričať do sveta tak bude kričať a dúfam, že sa vám to bude páčiť 😀

      Odstrániť
  4. Aj ja som si práve dnes vravela, že načo píšem ten svoj blog, keď ho nik nečíta a presne... Predsa pre seba:)
    Len pokračuj, dobre sa čítaš;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tieto myšlienky prepadnú snáď asi každú jednu blogerky či blogera za svoj čas. Jasné každý chceme byť objavený a citaný i mať aj nejaké komentáre ako spätnú väzbu. Ono je jasné že potom to človeka trochu omrzí viem o čom hovoríš mala som to zo začiatku tiež tak. Kým som neobjavila fb skupiny kde som spoznala aj iných blogerov a pomaly sme si navzájom spoznávali prácu. Nie je to záležitosť jedného dňa ale naozaj beh na dlhé trate. No určite to má zmysel ak nájdeš aspoň jedného, dvoch. Ty sa učíš od neho on od teba.
      V podstate som vďaka tomu tvojmu objavila tvoj zaujímavý blog o živote v Škótsku, krajine v ktorej som síce nebola ale raz keď budem veľká určite zájdem :-).

      Odstrániť
  5. Páni, to ubehlo. :) Rozhodne pokračuj, nech tvojou motiváciou je hlavne to, že potrebuješ do sveta stále niečo vykričať a nech písanie je naďalej tvoja psychohygiena! To, čo mnohí povrchní blogeri nechápu je práve tá moc prenášania myšlienok na "papier", fakt to veľmi pomáha a možno aj my si vďaka takémuto písaniu viac uvedomíme, že naše problémy sú riešiteľné. Lebo je iné mať len niečo v hlave a je iné vidieť to napísané. Čiže áno, blog si musíme viesť hlavne pre seba, vtedy má šancu aj najdlhšie vydržať. Síce všade sa píše, že treba blogovať hlavne "pre ľudí", čo síce môže byť pravda a asi aj záleží o aký blog sa jedná, ale keď človek píše viac-menej "pre seba" a čo sám chce, skôr si k tebe pritiahne aj podobných ľudí... Ty píšeš stále pútavo, vždy sa tu nasmejem, určite by som sa nebála, že ťa nebude nikto čítať. :)) Tak prajem ešte veľa ďalších takýchto rokov. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne tvoje komentáre ma potešia vždy a stále. Ako vravíš pár úprimných blogopriatelov je viac ako hromada plytkých spoluprác. A aj každý problém ktorý sa zdá byť akokoľvek ťažký sa po vložení do článku sťane iba maličkosťou.
      Jediné čo mi chýba je nový článok na tvojom blogu už si vážne dlho ničím neprispela 😀. V krátkej dobe očakávam nápravu.

      Odstrániť
  6. Ty si úplne zlatý človek!!! ^.^ Mne sa na tebe veľmi páči, že si priama, úprimná a tvoje články pôsobia na mňa vždy takou skvelou atmosférou...a k tomu ma zakaždým aj rozveselíš a pobavíš :D Máš svoj vlastný názor a nebojíš sa ho povedať a k tomu vieš, prečo bloguješ a to je hlavné. Ja ešte stále neviem, prečo píšem a tak každý mesiac rozmýšľam nad zrušením blogu, a už tomu bude pomaly dva a pol roka :D Myslím, že ešte stále nemám tie správne priority, avšak, ty si ma ták veľmi potešila...júj, ďakujem, že som medzi tými skvelými blogerkami spomenutá a že sa ti aj u mňa páči. Och, to je také povzbudzujúce a naozaj je to pre mňa veľká česť, tak sa teším a ďakujem♥♥♥
    A VEĽKÁ GRATULÁCIA k druhým narodeninám blogu, to je krása ^.^ Budem ti držať palce, aby ti to dobre dopadlo s rukopisom a dočkal sa knižnej podoby a aby si nás ešte dĺho obohacovala svojimi skvelými článkami, ktoré majú čo svetu ponúknuť, sú perfektné!!! Prajem ti aj veľa nových a úprimných sledovateľov, úspechov aj v blogovom aj v reálnom živote, nech sa ti darí ;)) Maj sa krásne♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne za prianie aj za pochvalu. Od teba si to fakt cenim a som rada že aj tebe sa môj blog a články páčia. Robim čo môžem a stále na sebe pracujem viac a viac, aby som prinášala, keď už nič iné tak aspoň zábavu. Veď čo je lepšie ako smiech? Sem tam ešte podumanie nad konkrétnou situáciou 😁
      A nech ťa ani nenapadne skončiť s blogom. Tvoje recenzie na zaujímavé knihy milujem a páči sa mi tvoja otvorenosť a úprimný názor. Ak sa ti kniha nepáči tak to povieš a to je super. A tie tvoje fotky jednoducho úžasné. Veď nie nadarmo si vyhrala súťaž v poviedkach to znamená, že vieš písať.
      Ešte raz ďakujem a sama dúfam, že to s rukopisom vyjde. A ak nie, tak mám blog no nie?

      Odstrániť
  7. Krásný článek a je vidět, že byl psaný opravdu od srdce. Blogování není pro každého a hlavně záleží na tom, jak k tomu daný člověk přistupuje. Tohle mě fakt baví. Jdu pročíst starší příspěvky a ukládám si tě do oblíbených ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne za komentár aj za odber. Máš pravdu, z každého blogu je cítiť či články idú od srdca a sú úprimné, alebo ide iba o pokus niekam sa dostať. Ja robím čo viem ako to viem, a možno preto sú moje články so srdcom. Možno s chybami, ale taká som ja 😁

      Odstrániť
  8. Som na teba hrdá a ďakujem za všetko <3 Poviem ti jedno. Ak niečo robiť chceš, rob to ďalej. To, či to je správne a či ideme tým dobrým smerom uvidíme až potom. Ale dovtedy nám to bude prinášať potešenie a radosť z našej práce <3! Som rada, že som ťa vďaka blogovaniu mohla spoznať.

    Jaja

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi krásne za milý komentár. Ako píšeš nikto nám hneď nepovie či je to správne, ale keď sa o pár rokov obrátime aspoň si môžeme povedať, takí sme boli, tak sme to cítili, nemusíme sa za svoju prácu hanbiť lebo šla zo srdca. Taktiež som rada že som objavila tvoj blog. Možno trochu neskôr ako tie ostatné kočky, ale to vôbec nemení nič na tom, že sa k tebe rada vraciam 😀

      Odstrániť
  9. Pekny clanok :), a podla mna tvoj nazov blogu je uplne super :).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi krásne. Áno momentálne aj ja som sa s ním zzila natoľko že to beriem ako svoje alter ego a dosť dlho mi aj trvalo kým som na neho prišla. Keď som zakladala blog veľmi dlho som sa s ničím nevedela stotožniť až s tou Čajou.
      Ale uvidíme časom možno dospieť aj k niečomu inému.
      Vďaka za koment

      Odstrániť
  10. Veomi sa mi páči ako si ti napísala. Pri mne mi dala inšpiráciu lepšiu fantáziu, zlepšenie slovnej zásoby slovenčiny gramatiky štylistiky a záľubu a zobralo mi samozrejme veľa času no na druhej strane aj tak viem. Že by som ten čas pravdepodobne strávila za TV alebo nejak neperspektivne takže si myslím že toto je naozaj úžasné. A samozrejme mi dal nové skúsenosti a aj prácu

    Katkine kozmetické dobrodružstvá

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To je samozrejme. Gramatika aj slovná zásoba sa neskutočne zlepšila. Akurát mám niekedy pocit že mi sem tam uchádza prítomnosť lebo už pri nejakej situácii rozmýšľam nad článkom a správnymi vetami.
      No i tak mi to dalo oveľa oveľa viac ako vzalo. Samozrejme i to že som spoznala iné super kočky-blogerky 😉

      Odstrániť
  11. Dva roky ? Tak to už jsi matador, já za měsíc oslavím první narozeniny :-) Tak hlavně ať ti to stále tak dobře píše, jelikož se u tvých článků vždycky dobře pobavím, taky pevně doufám, že se ti povede co si přeješ /chápej, vydat tu knihu :-)/
    Taky mockrát děkuju za zmínku v článku :-) Měj se krásně a užívej sluníčka.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem aj ja za to, že si i omladina nájde pri mojich článkoch to svoje a nielen staršia generácia.
      No sama som prekvapená ako tie dva roky ubehli aj to, ako sa môj blog posunul dopredu nielen v čítanosti ale aj v štylistické a v článkoch.
      A samozrejme inšpirácia od vás mladých nesmie chýbať.
      Inak si myslím že je jedno rok či dva, hlavná je chuť a entuziazmus.
      Ďakujem za podporu s tou knihou, vyzerá to na dobrej ceste a určite sa s tým pochválim.

      Odstrániť
  12. Je to fajn, že to vidíš takto. Mám stejný pocit jako ty. A velmi mě těší, že svět blogování je převážně daleko milejší a shovívavější než svět youtube, kde nikdo nemá pro nikoho pochopení a všem se akorát nadává.
    Přeji spoustu dalších krásných let s psaním :)

    Piosek

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi krásne a myslím si, že máš pravdu. Ja som sa rozhodla ostať pri písaní pretože mi písaný prejav stále išiel lepšie ako ústny. Už pri skúškach preto žiaden YouTube. Myslím že ich je tam dosť aj bezo mňa.
      A hejterov nájdeme všade i medzi blogermi ale to asi patrí k tomu treba sa nad tým povzniesť.
      Ďakujem za komentár

      Odstrániť
  13. Zvláštne, aké je to očakávanie s prvým článkom, čakanie na reakcie a podobne :) Je škoda, ako píšeš - deliť sa o svoju tvorbu len s tmou v šuflíku. Keby tá tvoja ostala dodnes len v šuflíku, boli by sme veľmi ukrátení o to, čo píšeš, čo by bola nesmierna škoda :) Tak ešte veľa šťastných rokov s blogovaním :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne ako hovoríš. Doteraz sa pamätám na to, ako som napísala prvé články a očakávala okamžite ovácie. Kým som nepochopila že tu ide aj o propagáciu a všetko okolo toho. A na ten super pocit, keď som objavovala aj ja iné blogy a ako postupne objavovali ten môj.
      Ďakujem za podporu aj za príjemný komentár 😁. Som rada, že sa ti moje uletené články páčia.

      Odstrániť
  14. Jo blogování, nebýt blogování, asi mi během minulého roku praskla z náročného synka cévka. To je prostě tak uklidňující činnost, že si to už bez psaní ani neumím představit :) Těším se na další články a ty minulé postupně procházím ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi krásne a viem presne ako to cítiš. Tiež ten môj náročný synček mi ukázal cestu ako sa vyventilovat a vďaka nemu som sa opäť vrátila k písaniu.
      Teší ma, samozrejme v dobrom, že v tom nie som sama a rada si čítam aj tvoje trable a kazdodenne radosti. Taký balzam na dušu. Ale jediné čo môžem povedať, treba iba vydržať. A z narocniatka vyrastie zvedavé a samostatné dietko a na našich článkoch sa už len zasmejeme.
      Vďaka za komentár 😁

      Odstrániť

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem