"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

štvrtok, 17. novembra 2016

Tie roky deväťdesiate 2. časť - dôležitejšie veci ako výklad

"Súdia nás, podľa dráždivých póz a fráz. A v nás je dúfam viac."

Elán - Nie sme zlí


Tak sa teda ešte na chvíľočku vrátim vo svojich spomienkach do svojich nádherných študentských liet, keď bolo nebo viac modré a problémov na našich hlavách tak veľa (prvá časť TU). Kto si dovolí povedať, že ma väčšie problémy a ťažkosti, ako práve nedospelý dospelý, ktorý je svetom nepochopený, haaa? :-)))

Tak teda, poďme ešte trochu pospomínať na:

Tie roky 90-te


Počítač - úhlavný nepriateľ. Rozbiť, rozmontovať, zahrabať :-)



Moje prvé stretnutie s PC bolo ešte na ZŠ, kde som chodievala do Centra voľného času. Učili sme sa programovať. Naťukali sme do zelenej obrazovky asi 50 riadkov všakovakých kódov, ktorému nemohol rozumieť ani ten, čo ten počítač skonštruoval. Nemalo to hlavu ani pätu, samé čísla, písmená... 
Ale keď sme to všetko konečne s vypätím síl doklepali, na obrazovke veľkej ako náš televízor sa nám zobrazila kružnica s priamkou.

Podľa zadaných parametrov ju mal niekto veľkú, niekto menšiu. Niekto mal sečnicu, niekto dotyčnicu, a niekto ako ja, nesečnicu, ktorá sa na obrazovke vôbec neobjavila. Dostala som od prísneho inštruktora "hubovú polievku", prečo som nedávala pozor a na druhý týždeň som už nedošla. Ja sa môžem na nejaké kružnice... 
Zaprisahala som sa, že sa počítača už nikdy nedotknem.

Na SŠ som, bohužiaľ, musela. Rozvrh nepustil. Počítačová miestnosť sa nachádzala v osobitnej budove. Nepamätám sa presne, ale mám taký pocit, že od nás chceli, aby sme nosili aj plášte. Chvalabohu, iba to. Myslela som si, že skončíme v skafandroch. Do miestnosti, ktorá vyzerala ako výpočtové stredisko a kde sa nachádzalo desať počítačov, sme mohli len a iba v doprovode vyučujúcich. 
Kým sme vošli dovnútra, museli sme si poriadne vyumývať ruky, aby sme do sterilnej "operačnej sály" nevniesli masnotu z masla, alebo omrvinky z chleba. 

Na prvých, nekonečných hodinách nás v siahodlhých prednáškach pani učiteľky zoznamovali s týmito "úžasnými" vecičkami. 
Kedy vznikli, ako vznikli, čo všetko dokážu...bla, bla, bla. 
Kreslila som si na papier srdiečka s menami chalanov, poprípade si dopisovala so spolužiačkami o "dôležitejších" veciach (viď nižšie).




Samozrejme sa, týchto vecí (počítačov) sme sa asi tri mesiace nesmeli ani dotknúť. Rukou, prstom, perom, ceruzkou nedajbože kružidlom alebo fixou. 
Zošity sme mali zapísané litániami, farebnými poznámkami, no nikto nechápal ani mäkké "fň", ale vyzeralo to pekne... 
Tajne som dúfala, že tie obrovské škatule nebudem vo svojej práci nikdy potrebovať. 

Veď som chcela byť spisovateľkou, načo by mi bola taká opacha doma?

Jedného dňa sa jeden spolužiak nechal uniesť, a pri svojich "túlkach" fantáziou si ceruzku, namiesto do úst, vložil do disketovej jednotky. Nechcem byť nudná ani impertinentná, tie slová na jeho adresu neboli pekné. 
Čakala som, že do miestnosti vbehnú "kukláči" a v putách ho odvedú do najčernejšej väznice. Našťastie nikto nevbehol, no chudák sa červenal ešte ďalšie tri roky. 

Neveríš, ale niektorí spolužiaci mali práve s týmto predmetom obrovské problémy. Hrozilo im prepadnutie, komisionálky, jednoducho, veľká katastrofa. Dokonca sa báli, že nezmaturujú práve z počítačov. 
Paradoxne, práve tie dnes dennodenne pracujú s PC, notebookmi a inými výdobytkami techniky.

Pozn. Len aby si vedel, a nemal z toho srandu, nakoniec som si tie opachy obľúbila natoľko, že s nimi dokážem ako tak držať krok, hoc sa veľmi neľúbime. So svojou literárnou tvorbou som pokračovala v programoch T602, tlačila na ihličkovej tlačiarni (rýchlosťou jedna stránka pol dňa). Celú moju prácu som si ukladala na diskety. Bohužiaľ, už sa k nim neviem dostať, keďže nové PC možnosť disketovej jednotky neponúkajú. Ale zábava to bola... Len pre porovnanie, dnešná digitálna mi vytlačí 100-stranovú poviedku za ten istý čas.

A herné konzoly? Vieš čo je zážitok z hry? Na starom Ataričku čakať pätnásť až dvadsať minút, kým načíta jednu hru a na konci sa objaví ERROR. Celý proces mohol začať odznova.  
Ako smiešne to znie pri dnešnom Xboxe, kde ma za pár sekúnd zosníma Kinect a cvičím či tancujem spolu s telkou :-DDD.



Papieriky s odkazmi

Neviem, či toto funguje i dodnes, no my sme so spolužiačkami na tom pretrpeli celú tú nudnú, nutnú časť na strednej. Najzaujímavejšie predsa boli prestávky, keď sme lietali po škole a čakali na to, kedy zbadáme objekty našich tajných snov...

A potom sme si o tom, počas trápnych prednášok, písali odkazy lístočky. 

Viem, že dnes je to rýchlejšie, píp, píp a sms alebo MSN správa je poslaná na správnu adresu. No lístočky mali svoje čaro. 

Veril by si, že mám uchované skoro všetky naše lístočky zo strednej? Mala som takú úchylku, zbierala som ich všetky, ktoré som našla. Aj tie, ktoré som nepísala ja :-))). No čo, každý máme nejakú úchylku...
Nedávno som sa k nim dostala a veru som sa riadne zabavila. I zaspomínala nad tým, aký bol ten svet vtedy jednoduchý...


Ak mi dovolíš, zacitujem ti z niektorých. Určite nie zo všetkých, to by bol román na pokračovanie. Možno, ak raz budem písať svoje pamäti...
Len pre ukážku, aby si videl, s akými ťažkými, problémami sme sa museli vtedy vysporiadúvať my. Niektorým už ani nerozumiem, niektoré neviem prečítať, nad niektorými mi zastáva rozum, k niektorým mi už chýba kód na pochopenie... 
Ale "takí sme boli" a tak nás trápil svet :-DDD.

Mená dievčat i chlapcov sú samozrejme zmenené, no myslím si, že ak sa k tomuto článku dostane niektorí z mojich bývalých spolužiakov, ihneď sa spozná :-))).
A pre autentickosť zanechám aj všetky gramatické perličky...

Kto je čudný
"Lily, kto o mne povedal, že som čudná? A neklam."
"Ale to si sa im len tak zdala (Paťa a Vierka) - že si vyzerala smutná, ale teraz sa im to už nezdá."
"Vážne? A neohovárali ma?"
"Nie, neohovárali ťa."

Čo je dôležitejšie
"Lily, opravný test zo strojníctva sa bude písať teraz, alebo až potom?"
"Na druhej hodine."
"O.K. A nevidela si teraz náhodou Fera? Opýtaj sa Hanky, či ho videla doma."

Keď myslíš
"Nešla by si za Janom, že či ide na matrikulačku?"
"Ešte neviem. Nebude to blbé?"
"Neviem. Prečo myslíš?"
"Neviem."

Boli sme jednoducho všade
"Lily budeš so mnou čakať na Miša. A keď bude pred dverami budeme tam stáť. Dobre."
"Ok ale dúfam, že si neurobíme zase trapas."

Každý len na neho čaká
"Hani, videla si dnes Fera? (včera, predvčerom)"
"Videla som ho v piatok, jeho otca dnes ráno keď som šla do školy. Apropo je v škole?"
"Neviem, to som práve chcela zistiť od teba a čo robil v piatok?"
"Ja som šla domov a on niekde von stretli sme sa pri výťahu."
"Nešiel náhodou za nejakou čajou? Akú vetrovku mal na sebe? O ktorej to bolo? A rozprávali ste sa? Bol sám?"
"Nie myslím že šiel do obchodu. Mal modrú vetrovku. Nevie o ktorej to bolo. Asi o 3hod. Nie nepozrdravili sme sa iba sme sa na seba pozreli. Bol sám."
"Mal smutnú tvár alebo veselú? Potom si ho už nevidela? Ani jeho brata alebo sestru? A tvoj brat ho nevidel? On sa s ním pozná? A tvoja sestra? A ako sa vlastne volá jeho brat? A jeho sestra?..."

Že čo???!!!
"Ale však Mira minulý rok povedala, že chodí do 3D a že je Peťo bratranec. Tak potom nechápem. 
PS: Poznáš ten vtip - idú 2 čisté vložky a stretnú jednu špinavú. Špinavá sa ich pýta: vložky kde idete? A oni ideme bojovať. Špinavá vložka povie idem s vami. A čistá: zranených neberieme."
"No ale teraz mi tvrdí, že je o rok mladší. Ale povedala, že sa volá Marián, ale je tretiak. A ešte mi tvrdila, že jeho bratranca volajú Jahoda."
"Ale teraz nechápem. Koho je Jahoda bratranec?"
"Peťovho bratranca vraj volajú Jahoda, ale menom je Marián. Takže teraz som z toho blbec."
"Aj ja som z toho blbec. Ale možno že sa Mira pomýlila s tým, že jeho bratranec je teraz tretiakom, lebo minulý rok, keď si si dopisovala s Peťom tak by to nebol ukazoval Mariánovi."

To bol teda riadny "matroš"
"Kaji, ako sa volá pesnička od Exilu, tam kde sa spieva GET-A-WAY, GET-A_WAY, alebo tak dajak."
"Tell me."
"Podľa mňa je možné, že Kaja klamala aj Monika, lebo Monika ti nepovedala že Peťo vie o tom že sa ti páči."
"Možno že jej to Kaja nepovedala zo strachu, že by mi to Monika povedala, možno vie že Monika je ukecaná, ale možno sa proti mne spikly. Najradšej by som sa prepadla od hanby po zem. Teraz si všetci myslia že som krava a samozrejme vďaka našej kráske triedy."
"Ja si myslím, že Monika o tom vie. Neviem prečo ale myslím si to. Ale nechápem jak môže niekto niekoho súdiť keď ani nevie aký je."

Tak tento seriál si nepamätám
"Ty beťárka. Dačo som sa ťa chcela spýtať ale už som zabudla. Aha už viem pozerala si včera tie deti nie sú až tak zlé? Ja som len trochu videla koniec ale nemalo to chybu."
"Nie nevidela som ale viem že išla posledná časť. O čom bola?"
"Videla som len koniec. To dievča (neviem jak sa volá) z tej rodiny ostala tehotná, Patrick Bach mal maturitný ples, opil sa a potom išla celá family domov. Potom išli spať. Patrick Bach so svojou čajou, Móric s kamarátkou Jenny s (to je to dievča) s profákom. Vraj že sú nakrútené nové časti, budú ich vysielať." 
"ČO? Jenny chodí s profákom?"
"Ja som nevidela ani jednu časť okrem tej poslednej a vrajže chodí."
"TO JE DOBÉÉÉ."
"Tie E-čka sú dobré. Čo si robila v sobotu?"

Keď píšu viaceré naraz
"Hani, dokedy asi prečítaš tú knihu od Lily?
"Myslíš tú Hans?" 
"Ja som ju už prečítala aj Hana aj Iva, ale neviem kto ju teraz má. Ale bolo to dobré, len na konci knihy keď ju budeš čítať, ti neradím jesť."
"Prečo?"
"Pokiaľ viem tú knihu má teraz Táňa."
"Lebo je trochu horové ako ich mučia a tak."
"Píšte niečo, lebo tu zaspím." 
"Včera menili čas."
"Aj mne sa tak zdá o hodinu skôr."
"Ako vidím, nič nové som nepovedala."
"Nie náhodou nenapísala?"

Ťažká duma
"Lily, čo keď Maťo povedal Peťovi, že sa mi páči a Peťo to povedal Jožovi. A keď som teraz prešla okolo Joža možno to povedal spolužiakom."

Psychopat
"Hani preboha pomôž mi. Čo mám robiť? Mira mi tu vzdychá a smeje sa bez príčiny. HELP. (Asi jej šibe)

Pravé priateľstvo
"Môžeš si sadnúť k Romane, ak sa bojíš chrípky. Neurazím sa ja pochopím že sa nechceš nakaziť."
"Ale ja viem, že sa nenakazím, lebo ty nemáš chrípku, a aby si vedela neodsadnem si!! Basta!!"
"O.K Ako myslíš. Ale je tu predsa riziko. Ale dúfam, že si nemyslíš že sa ťa chcem zbaviť. Bože chráň. Ja len aby som nebola ta zlá. Keď zostaneš chorá a nezabila ma preto."
"Nezabijem ťa. Ale za trest, keď dostanem chrípku budeš mojim otrokom!"

Sex musí byť
"Ivi, Dodo povedal Jule, aby bola ticho lebo ju pretiahne. Jula povedla "s tou zápalkou?" Mne povedal, že umre pod jeho penisom a Jula "pod tou zápalkou?"

Koniec sveta
"Lily ten blbec z 3.A ten blonďák čo sa mi páči má čaju. Verila by si?"
"Toten ňuňo? A kde si ho s ňou preboha videla?"
"V piatok keď sme sa večer prechádzali po meste. Držal sa s ňou okolo pása. Skoro som na mieste skolabovala."
"A pekná je aspoň jeho čaja?"
"To som nevidela. Radšej som sa otočila."
"Neboj, on sa s ňou určite rozíde."
"Ale to by mal asi smolu. Ja ho už nechcem."

Závislosť 
"Chápem, ty nie si závistlá na drogách alebo cigaretách ale si závistlá na kecaní."
"A je to až veľmi zlé?"
"Nie niekedy je to viac zapôsoby ako krása. Nič si nerob z krásy. Ani ja nemám čím chváliť, ale nelámem si nad tým hlavu."

Istota je istota
"Počuj, ty vieš prečo sa hnevám na Moniku?"
"Ne neviem."
"Veď som ti včera hovorila keď sme šli domov. Ale dúfam že jej to nepovieš, lebo nechcem aby to vedela, lebo ma bude nenávidieť."
"Možno viem ale pre istotu som zabudla."

Sex musí byť II.
"Na počítačoch sa ma Dodo spýtal či som panna a ja som povedala, že nie a on povedal, že nemyslel znamenie a ja na to, že viem, že nemyslel znamenie. On na to Bože. Potom fakt nie si panna a ja na to že je pako."

Načo fitko?
"Leni, tak ideme v piatok do toho kina?"
"Idem a možno aj sestra na 15.35?"
"Ide aj Lily?"
"Píše Žela: Nechceš ísť radšej do Fitnesu?"
"Nie, chcem ísť radšej do kina."

Nenápadne
"Lily, budeš so mnou stáť pred telefónom a robiť sa že voláme kým neprejde 2A. Keď bude niekto volať, budeme stáť vedľa akože chceme volať potom. Dobre. MONIKA."
"OK. Zase tak nenápadne."

Hlavne, že si rozumeli
"Lily, neopýtaš sa toho Ňuňa čo si sa ho pýtala či mu to povedal že si sa ho pýtala kto tam má skrinku."
"Neviem, či budem mať odvahu. Určite budem celá bordová."

Tak čo sa vlastne stalo?
"Hana čo sa vlastne stalo?"
"Neviem, opýtaj sa Moniky."
"Monika, čo sa stalo?"
"Neviem, opýtaj sa Jany."
"Jana čo sa stalo? Prečo sa Monika smiala? (len mi nenapíš aby som sa opýtala Moniky.)
"Neviem, opýtaj sa Ivany.
"Iť mi v riť."
"Aj ty mne."
"Monika len sprostý a kone sa smejú pre nič za nič. Si jednou z nich?"

Leví kráľ alebo Fero?
"Hani dúfam že ideš v piatok na levieho kráľa lebo Lily mi povedala že chceš ísť na iný film. Nevidela si náhodou cez víkend Fera?"
"No v piatok asi pôjdem na L.K. Ide v dabingu či s titulkami? Nie Fera som nevidela."


No, asi tak nejako. Uznaj, samé dôležité veci, ťažké problémy. Už sa ani nečudujem, že z učebnej látky sme si nikdy nepamätali ani "nič".
Mohla by som písať ešte ďalšie hodiny. Takých perličiek mám plnú škatuľu. Veď za štyri roky sa toho nazbieralo naozaj mrte. Dnes už ani netuším, kto písal niektoré odkazy, sem tam dedukujem z písma poťažme z mien chalanov. Je to fakt dosť dávno, no vďaka týmto spomienkam, akoby som sa preniesla v čase.

Tak ako je s vami? Písali ste si, alebo si ešte píšete aj dnes takéto odkazy na nudných hodinách, alebo je to už zastaralé ako my? Maturanti z roku ´97?

Ali Čaja z Paláca

Citát na záver:

"V škole som získal viac tým, že som sa díval z okna a fantazíroval, ako naslúchal výkladom."

Robert Redford

Už si čítal?

14 komentárov:

  1. Odpovede
    1. Vtipná za každú cenu, čo? Aspoň viem, po kom to mám :-))))
      Ja som porevolučné dieťa. Vzdelanie bolo zadarmo :-)))).
      Tu sa nastoľuje otázka, komu si vlastne to školné platila?

      Odstrániť
  2. Podobné papieriky sme si posielali v jazykovej škole na nemčine. Boli sme skupinka 4 dievčat a bolo to úžasné, dokonca niektoré stále mám doma v knihe :D


    SlavikStories
    Čítanie je sexy

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Potom po rokoch keď sa na to človek pozrie sa neskutočne zabaví aj ho tak pichne pri srdci. A akoby sa prehupol v čase dozadu. Na začiatku sme boli iba štyri, ale do konca štvrtého ročníka sme fungovali cez pol triedy. Čím viac sa blížila maturita, tým sme boli ukecanejšie :-)))

      Odstrániť
  3. Jooo psaníčka. My si píšem doteď - je to rychlejší než vytáhnout telefon z kapsy a ještě riskovat, že se u toho nechám chytit :D... Jen je škoda, že jsem všechny ty psaníčka vyhodila :/... Docela bych se chtěla znova zasmát.. Ale odteď si je budu schovávat :3. Díky za to!

    http://gingerjannie.blogspot.cz

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To som prekvapená že to ešte funguje. Inak nemysli si, že keď nám to nejaký profák nenašiel, že nebol problém. A hlavne vtedy ak si to aj prečítal. Všetky sme hneď zčervenali. Boli aj pikantnejšie, aj hororovejšie aj ohovárackejšie. Takže tiež to bolo adrenalínové...
      Inak, nemám úplne všetky. Veľa sa už postrácalo, a trochu trvalo než som sa rozhodla ich schovávať a odkladať. Vtedy sa ma kočky opýtali, načo to zbieraš.. dnes viem :-D.
      A normálne som sa preniesla naspäť do školy. Dvadsať rokov sa mi na hodinu vymazalo z hlavy :-). Už sa smejem čo nás vtedy trápilo ale to je život.
      Určite odkladaj a urob článok. Rada sa pobavím a pozisťujem, čo trápi dnešné dievčatá :-D

      Odstrániť
    2. Ono je to fakt rychlejší... Dneska už se to radši ani nečte :D, neexistuje, aby to přednesl před celou třídou. Většinou to letí bez povšimnutí do koše. Že nejsou učitelé zvědavý? Já bych teda byla :D.
      Co nás trápí? Vesměs to stejný, u tohohle si myslím, že je doba stejná :). Naštěstí. Nedovedu si zatím představit, že by nás trápilo něco jinýho než vztahy, kapely a nový písničky.

      Odstrániť
    3. Ver že trápi. Teda aspoň niektoré. Keď cestujem autobusom alebo čítam blogy dnešných puberťákov (nepoviem schválne mladých, sama som ešte mladica :-)), ale pritom fakt šediviem. Jedna má zastaralý mobil, ďalšia musí chodiť do školy MHD lebo jej frajer má auto v servise...:-OO
      Ja si myslím, že učitelia zvedaví sú a určite do toho nakuknú. Ja by som to teda robila. Ale nie nahlas, len tak pre seba. A zbierala si ich do zbierky i tak. Ale ja by som učiteľkou byť nemohla. Ja by som vás bila :-DDD

      Odstrániť
    4. No já nevím, oni to vždycky jenom vezmou, dojdou k tomu koši a papírek vyhodí, to by bylo asi pod jejich důstojnost to pak vytahovat z toho koše když my vypadnem, ne :D?
      Do zbírky? :D Dokážu si to představit na sraze po dvaceti letech, že by učitel přišel s taškou plnou našich psaníček :D. Ale bylo by to milé!
      Jeden čas jsem chtěla bejt učitelkou. Ale když vidím naší třídu... Určitě bych šla sedět za chladnokrevnou vraždu na pracovišti. A to riskovat nechci! :D

      Odstrániť
    5. Tiež to vidím podobne, že sa nechcem dostať za mreže za priškrtenie nejakého caparta, čo sa nevie zmestiť do kože. Radšej sa nebudem miešať do školstva, a mladým naďalej budem radšej predávať knihy. To mi ide lepšie.
      Keď my sme boli ešte také sladké deti... ach tá dnešná mládež :-DDD

      Odstrániť
    6. :D Souhlasím. I když je to cíleno i na mě :D, ale souhlasím. :D

      Odstrániť
    7. Všeobecne. Vidím tých mladých. Ale popravde, čia je to vina že sú takí? Stále len rodičov. A hoc som človek, ktorý sa stal rodičom po tridsiatke (vedela som prečo), no už viem, čo dieťa naučím a k čomu ho privediem. Snáď k tomu bude patriť aj úcta k ostatným. Puberta je síce ťažká epizoda, no raz odoznie. Blbec ostane blbcom, a ten čo už blbcom nechce byť, prejde do vyššieho levelu. Aj ja som bola drzá, a aj na mňa hovorili, to je dneska mládež.
      Jasné obvykle pritom zabudne vôl, že teľaťom bol. Ja som "kravou" bola, ale už som človekom. Dúfam :-DDDD
      A preto nejdem medzi mladých, aby som sa ňou zas nestala. Už teraz sa desím puberty svojho syna

      Odstrániť
    8. Nevím proč, ale jakmile jsem dospěla k tomu vyššímu levelu, pomyslela jsem si: "..A stane se z něj kravaťák." Ale to jen tak na okraj :D, moje myšlenkový pochody mě občas dojímají...
      Když budou mít děti super rodiče, který se jim budou na 100% věnovat v dětství, číst pohádky před spaním a podobně, skříženo s nějakou tou myšlenkou jako "drogy jsou fakt, fakt špatný", myslím, že ta puberta nebude zas tak strašná. Teda aspoň takhle jsem byla vychovaná já a nikdo nemůže říct, že jsem bůh ví jak bouřlivá (tu bouřlivost si vybiju na nějakým koncertu pogem).

      Odstrániť
    9. No uvidíme ako sa to bude ďalej vyvíjať. Tiež si myslím, že som nebola najhoršia a radšej som sa vybila ako vravíš pogom na koncertoch, ale nikdy nemôžem vedieť, kto časom bude ovplyvňovať moje dieťa. Dostane sa do zlej partie a moje reči o tom, že drogy sú zlé dopadnú na neúrodnú pôdu.
      Teraz sa mu snažím maximálne venovať, varíme spolu, pečieme, čítame si, tancujeme, chodíme na prechádzky, rozprávame sa, a tak dúfam, že to má zmysel. Inak si už potom neviem predstaviť, čo iné zmysel má.
      Nevravím, aj rozprávku si pozrieme v telke, hlavne tie naše staré, slovenské, ale obmedzujeme to len na určitý čas.
      No tak uvidíme. Puberta je celkovo ťažký stav :-)))

      Odstrániť

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem