Nie si ty nejaká divná?

"Living in a material World, and I am a material Girl."

Madonna - Material World

Ja dnes zas budem za divnú trapku, ale čo už... som zvedavá, koľko dievčat po mne hodí zhnitými paradajkami a zhnusenými ksichtíkmi :-)) 

Medzinárodný deň - týždeň nenakupovania

Vedel si, že každý rok v novembri (na presnom dni sa nevedia moje zdroje nejako dohodnúť, preto som to nazvala i týždňom) sa na svete oslavuje Medzinárodný  deň nenakupovania?

Zdroj foto

"Ten bol iniciovaný a prvýkrát oslavovaný v roku 1992 Kanaďanom Tedom Davom. Tento deň má upozorňovať na negatívne dopady nakupovania na životné prostredie a samotný život. Deň je výzvou vzdania sa nákupného vozíka na jeden deň a venovať tak svoj deň sebe, rodine alebo priateľom a rozpoznať tak skutočné potreby."

odkaz e-mamut

Ak by si mal chuť si o tom prečítať aj z iných zdrojov:

piaristi - medzinárodný deň nenakupovania

V USA oslavujú medzinárodný deň nenakupovania nákupmi

Pluska - deň nenakupovania. Koľko míňame v obchodoch?

Všeobecne sa hovorí, že my ženy sme majsterky v nakupovaní. Mám kamarátky, ktoré v obchodoch vedia tráviť hodiny a hodiny, a vyjdu z nich ako znovuzrodené, plné energie a dobrej nálady. Výlety trávia v hyperoch, superoch, poprípade na nete pri e-shopoch. 

V tej chvíli sa cítim ako totálne neschopná ženská. Ja som totiž taká, že ak mi odíde nejaká vec do "večných lovíšť", začína ma obchádzať horúčka, bolesť hlavy, vyrážka, všetko ma svrbí. A to už len pri pomyslení na to, že zas budem musieť do obchodu a niečo si kúpiť.

Sú to priatelia, nie veci

Aby som to vysvetlila. Mne dlho trvá, kým si k nejakej veci vytvorím vzťah. Niekedy to chce aj päť, šesť opraní, až potom môžem povedať, že som s novou vecou zadobre a že sme si konečne na seba zvykli. A keď sa už potom v niečom cítim dobre, vytvorím si k tomu citovú väzbu a s priateľom sa mi už ťažko lúči. 

Svojich priateľov (rozumej oblečenie) nosím dovtedy, kým sa na mne nerozpadne. Doslova.

Ja som ešte natoľko švihnutá, že keď sa vytvorí malá dierka, zašijem. Zo začiatku som mala takú úchylku aj štopkať ponožky. Ale po čase som v tom prestala vidieť zmysel, keďže sa mi rozpadlo všetko dookola a ostala len zaštopkaná časť. No ponožky nekupujem, pretože pre mňa je to najúžasnejší darček od Ježiška. Stále ich v decembri dostanem takú zásobu, že mi vydržia celým rokom (trochu inšpirácie pred Vianocami...) 

Pozn. S mojimi vecami je to presne tak, ako s priateľmi. Nepotrebujem ich veľa, ale musíme si rozumieť, byť naladený na rovnakej vlnovej dĺžke. Nejaká dieročka, nedokonalosť predsa priateľstvo nerozbije. Nač mi je FB plný neznámych ksichtov, keď si v skutočnosti niet s kým pokecať? 

Takže pamätaj: menej je niekedy naozaj viac!!! 

Ochutnáva z môjho šatníka, na pobavenie:

Tento sveter som dostala niekedy, keď som študovala na výške. Milujem ho doteraz. Moja rodina ho nenávidí, a rada by ho videla v koši. No ani sto nových svetríkov nám naše priateľstvo nenahradí...

Tieto šortky som si zadovážila tesne pred prvou spoločnou dovolenkou s mojim chlapom (cca 13 rokov). Vieš aké to je super, že sa do nich ešte stále zmestím? Načo kupovať nové?

Tento kúsok je ešte zo strednej školy, v ňom sme spoločne s mojou sestrou maľovali otvorený plot oproti sebe. Vyzerali sme ako lienky stobodkové, ale hlavne, že sme sa zabavili. Ešte stále v ňom vyzerám sexi.

Túto klokanku som dostala na svoje osemnáste narodeniny (áno správne, bolo to minulý rok :-))). Ešte stále je to super vec do lesa. Je pravda, že už nepremokavá veľmi nie je, ale pred chladom a vetrom ochráni.

Pozná ma ako svoje topánky (teda moje)

Ale, aby si si nemyslel, že nič nekupujem, tak to nie je pravda. Raz za rok si idem kúpiť topánky na leto. Keď prídem domov celá natešená, sestra len znudene skonštatuje:

"Tie isté čo stále len v inej farbe, čo? Modré, červené, sivé?"

Veru, veru. Ale keď mne sa len také páčia. A potom sa čudujem, že môj syn, odkedy sme mu kúpili prvé "chodiace" topánky, iné nechce. Už druhým rokom sme mu museli kúpiť tie isté, len o číslo väčšie. Dúfam, že sa mu časom zmení vkus, pretože daný vzor robia len do veľkosti 27. 

Za padákmi po celom meste

O nakupovaní spodného prádla by som tiež mohla povedať svoje. Neznášala som ho, keď som mala také mini D-čka, ale odkedy nosím H-čka (s obvodom 74), je to katastrofa. Predavačky v obchodoch na mňa zízajú ako na mimoňa, že reku "padáky nepredávame". A nemaj potom z toho depky. Chvalabohu som našla jeden jediný obchod v celých Košiciach, kde sa našiel jeden taký padák. Ja dumám, že ho tam držali ako rekvizitu, ani už neverili, že sa nájde niekto, kto ju naozaj kúpi.

Našiel. Môj chlap. 
Jeden kus niečoho takého ako dva stany, pod ktoré sa zmestí celé HC Košice stojí toľko, ako normálne ženy vysolia za päť - šesť podprseniek a dostanú k tomu ešte aj krajkované nohavičky.  
Chudáčisko, normálne ho ľutujem. Koľko ho stojí ženská ako ja...

Dokonalá bez chémie

Ak by som mala ísť do kúpeľne a zrátať to množstvo kozmetiky, ktoré tam mám, postačili by mi prsty na oboch rukách: 

• mydlo z kozieho mlieka, ktoré som pôvodne kúpila synovi, no sem tam mu ho ukradnem
• v mištičke vyliaty kokosový alebo olivový olej, s ktorým si natriem tvár a synove telíčko
• zubná pasta
• voňavka z medovky, vytvorená z čisto prírodných materiálov. Nevonia síce ako z obchodu, no aspoň ma necítiť už na kilometre
• špirála (ako som nedávno zistila vyschnutá, takže som sa s ňou musela rozlúčiť za spevu piesne "Zbohom buď lipová lyžka" a na stretnutie s kamarátkami musela ísť nenalíčená 
• šampón

Ako idem s pravdou von, teraz keď som doma na materskej veľa toho nepotrebujem. Pre mojich chlapov som najkrajšia na svete, tak načo ničiť ten zázrak prírody :-)))))

Ale teraz vážne. Viem, že aj ten zázrak sa raz bude musieť vrátiť medzi ľudí a vtedy si začnem zháňať novú špirálu a ceruzku na oči... aby sme ten zázrak trochu vylepšili. No vďaka Danke a jej blogu Zvláštne dievča už viem, kde zoženiem takú kozmetiku, ktorá nebolí zvieratká, ani prírodu :-))). Pritom, čo ušetrím si to raz za rok môžem dovoliť, no nie? 

Trochu z histórie

Keď k nám došiel trend "hyperov či superov" (hypermarketov, supermarketov) bola som akurát na výške. Vtedy za mnou prišla spolužiačka a začala mi vykladať o tom, aká je to úžasná vec: 

"Ráno v nedeľu sme si celá rodinka vyšli na výlet. Deti sme sme "odložili" do detského kútika a my sme chodili od butika k butiku, naobedovali sme sa i kávičku sme si vychutnali, a plní zážitkov sme sa vrátili k večeru domov."

Hmm, tak to musí byť zábava, pomyslela som si a hneď nasledujúci víkend som na to zlomila jednu so svojich kamarátok. Po druhom butiku som myslela, že okúšem vlastné topánky a po štvrtom mi už vypadala polovica vlasov. Kamarátka sa dostala do svojho živlu, ale mňa to nejako nenadchlo. 

"A poďme ešte tam, a poďme ešte tam..."

Ešte jeden butik tak to tu vypálim!!!
Nakoniec som to vzdala ešte skôr, ako sme došli do polovice. Vbehla som do kníhkupectva, kúpila si knihu, sadla si do kaviarne a čakala, kedy kamarátku to šialenstvo prejde. Prečítala som pol knihy, a vypila dva litre čaju.

Z obchoďáku som odchádzala taká unavená, akoby som obehla pol mesta.

"Nie si ty nejaká divná? Ktorá žena neznáša nakupovanie?"

Opýtala sa ma kamarátka, ktorá vysmiata, oddýchnutá, s červeňou v šťastnej tvári si niesla plné tašky nového oblečenia. A ja som si niesla domov akurát novú knihu pod ramenom, plný močový mechúr a zvláštny tik v pravom oku. No a únavy za tri vrecia. 

Odvtedy som víkendy opäť, zas trávila v prírode, v lese, na nejakej zrúcanine, alebo prechádzkami po našom meste. Poprípade s knihou v ruke, v parku, alebo aj doma v posteli. Uvedomila som si to, čo som už dávno vedela. Ja a nákupy si iste dlho nepotykáme.

"Markety" zďaleka obchádzam, radšej mám malé kamenné obchody. Okrem e-shopu s detskými barfutami a látkovými plienkami som ešte žiaden nenavštívila. Nemám na to čas. 
Kto by za mňa písal novú knihu a články do blogu? Kto by sa za mňa hral s Ošom a čítal super knihy? Kto by za mňa chodil behať? 

Klub nechodiacich do Auparku

Normálne a reálne sme vytvorili s niektorými kočkami (a jedným chlapom) skupinku ľudí, ktorí nechodia do Auparku. Boli sme proti tomu, aby sa postavil ďalší market, a aj keď už sa postavil, nie uprostred námestia, kde stojí ako "Mohyla konzumu a mamonu."
Ja viem, my piati, či koľko nás je svet nespasíme. Ale môžeme sa o to pokúsiť, nie???

Vyskúšaj si to - nenakupovať týždeň, mesiac, rok... aspoň nedele

Námet na tento, zas siahodlhý, článok mi skrsol v hlave, keď som si všimla, že sa blíži deň nenakupovania. Samozrejme, v Amerike ho slávia po svojom, brutálnymi zľavami, ale čo tak si urobiť vlastný rituál?!?!

Čo tak začať aspoň tými nedeľami. Kým som nezačala pracovať v obchode, nikdy som si neuvedomila, čo to pre tie ženy znamená, ísť do práce v nedeľu, na Veľký piatok, vo Veľkonočný pondelok, na sviatok Všetkých svätých...

Akoby sme doma nemali čo robiť, len sedieť za pokladňou a plniť nemilé priania "milým" pacientom, ktorí si chodia vybiť svoju frustráciu na iných ženách. 
Ja som už z princípu prestala chodiť do obchodu počas nediel a počas sviatkov. 

Zdroj obr.

Prečo? 
Je naozaj problém nakúpiť deň dva dopredu? Veď predtým boli obchody v nedeľu a cez sviatky naozaj stále zatvorené. V Nemecku aj iných západných krajín to stále funguje aj doteraz. A ich ekonomika je naozaj na inej úrovni ako tá naša...

Prečo musíme chodiť do obchodu dennodenne, ponevierať sa po uzavretých priestoroch, namiesto toho, aby sme aspoň pár dní v mesiaci trávili na čerstvom vzduchu? S rodinou v prírode?

U niektorých kočiek na blogu je teraz v móde minimalizmus, a snaha o zníženie frekvencie nakupovania. Je to fakt super, mnohým skutočne fandím, aj keď je to skôr o tom, že je to "in" a mnohé z nich skutočnú myšlienku možno nepochopili. No dôležité je to, že sa aspoň snažia. A časom možno prídu na to, že celý ten BOOM je vlastne iba myšlienka ako sa trochu viac zaujímať o naše zdevastované životné prostredie, ako predchádzať konzumnému spôsobu života, ako sa nestať otrokom vecí, ktoré nám spôsobujú závislosť. To je potrebné si pri tom uvedomiť.

Jedna maminka na blogu si dokonca dala výzvu:

Nekúpim si na nič na seba jeden rok (Pocket mama)- to už je iná výzva. Čo kočky, dali by ste to?

Nedávno som bola na jednom predstavení Jaroslava Dušeka - Štyri dohody (krása, chystám sa napísať aj článok, ale prosím o trpezlivosť), kde nádherne podal úžasnú myšlienku.

"Jedného dňa si pre nás príde tá démonická bytosť "Smrť" a vezme si nás. Tam kam pôjdeme si nebudeme môcť vziať so sebou nič. 
Ani notebook? 
Ani notebook! NIČ!!!"

A tak to je, priatelia!!!

Dumka na záver

Na záver ťa kočka, poprosím. Skús sa pozrieť do svojho šatníka a porozmýšľať: 

• Koľko toho si nemala na sebe mesiace i roky? 
• Koľko toho skutočne potrebuješ?
• Naozaj by si sa nezaobišla bez tej novej blúzky?
• A čo ten ďalší rúž?
• Nestačia ti štyri?
• Súrne potrebuješ ten nový mobil, či ho chceš len preto, lebo ho má aj kamarátka?
• Budeš sa preto cítiš lepšie?

Skúsme nasledujúce štyri nedele tráviť čas konečne inak. Duchovnejšie. Idú Vianoce. Na tomto príklade vidno, ako sa duchovné sviatky vedia zmeniť na honbu za mamonom. Dennnodenne nás reklamy presviedčajú o tom, že len bohatá nádielka pod stromčekom je pravá myšlienka Vianoc. 

Ver mi, nie je. Už som sa naučila, že viac ako darčeky ma na Vianoce viac baví vypekanie koláčov, sledovanie rozprávok a čas s rodinou. Naozaj stačí len maličkosť, ručne vyrobený darček, v ktorom je láska. 

Ja si už roky ako darček prajem svetový mier. Stále dúfam. No to by sa muselo viac ľudí spojiť proti konzumu, mamonu, materializmu, či honbe za "papierikmi" bez hodnoty. 

Nezabudnime, že: 

"Best Things in the Life are free!" 

"Tie najlepšie veci v živote sú zadarmo!"

Ali Čaja z Paláca

Citát na záver:

"Bohatí nie sú tí, ktorí veľa vlastnia, ale tí, ktorí málo potrebujú."

Aristoteles

Prečítaj si aj:

O terore vec a ako nad ním zvíťaziť (PDCS)

Minimalizmus, nový trend (Drew Beauty)

Minimalizmus (Zvláštne dievča)

Ak máš aj ty článok alebo blog o podobnej téme, šups s ním sem :-)))