Na návšteve v stovežatej

"Jediná Praha je nářez! Sto věží a milión stuh. Na kopci vítězí pravda a pod kopcem bydlí sám Bůh."

Hapka a Horáček - Praha

I bolo na čase vydať sa na ďalší výlet s Ošom. Za cieľ našej cesty som si v tomto termíne nevybrala Prahu náhodou. Ako správna milovníčka a predavačka kníh som sa predsa musela zúčastniť obrovského veľtrhu kníh. A tak som zbalila Oša do jednej ruky, mamku do druhej, sadli sme na vlak a uháňali do veľkomesta:

Praha už volá!

Dnes to bude viac fotočlánok ako článok i keď kvalita fotiek teda nie je nič moc, keďže som jedným okom stále sledovala a druhou rukou stále pridržiavala syna, ktorý raz chcel vidieť hento, potom tamto, ľudí milión, občas ma niekto priateľsky drgol, občas sa mi vopchal do záberu... a tak ospravedlň, prosím, moje pokusy o zachytenie chvíle.

Biela hora

Úprimne ma mrzí, že na mieste kde sa odohrala historicky tak dôležitá udalosť už veľa neostalo. Jedna mohyla a všade navôkol nasiatá repka olejná...

Toto je dielo môjho syna. Neviem síce, čo konkrétne fotil, ale už teraz je očividné, po kom zdedil umelecký talent...

Knihy, knihy, knihy...

"Ty máš v práci málo kníh, že sa kvôli ním trepeš až do Prahy?" Opýtala sa ma nechápavo moja sestra pred cestou. No čo som jej na to mohla odpovedať?

"Kníh nie je nikdy dosť!" 

a ktovie. Možno sa i ja raz prerazím na knižnom trhu ako autorka kníh. A dúfam, že ešte v tomto živote.

Nuž, snívať môžem stále. A medzitým si pofotiť ľudí, ktorým sa tento sen splnil. Takže tak, ja som nefotila knihy, ale známych ľudí. Spoznáš ich?

"Nikto ti nemôže povedať či si šťastný, alebo nie. Ten pocit musí prameniť zvnútra." 

Odpovedal na otázku, ako definujú šťastie Dáni dánsky spisovateľ Mike Wiking. Autor kníh o Hygge a Lykke. Viac som sa z prednášky, bohužiaľ nedozvedela. Môj štvorročný syn mal o dovolenke iné predstavy, než behať po kníhkupectvách a knižných trhoch... 

A veľmi, veľmi som sa držala, aby som si nenakúpila stoh kníh do zásoby. Ale kapacita môjho batoha sa nedala nijak raz zväčšiť a tak som si urobila iba takú malú radosť. S Roaldom Dahlom a Indickými bájkami nahovorenými práve Jiřím Lábusom. No, nech má aj Ošo radosť...

Spoločnosť po večeroch, keď dieťa spokojne odfukovalo do perín mi robila Alenka v ríši zombie. Taká paródia na Alicu v krajine zázrakov, no spoločné nemali absolútne nič. Okrem toho, že obe knihy sú riadna haluz a používam príliš málo drog, aby som niektoré veci pochopila :-).

Dinopark a ZOO

No tak to už bola iná kapitola pre môjho Oša. Hlavne nech je veľa behania, preliezačiek a atrakcii. Niežeby knihy nemal rád, ale všetkého veľa škodí :-).

Pamätihodnosti a múzeá

Ono, za štyri dni sa toho veľa pozrieť nedá a už vôbec nie s malým dieťaťom, ktoré dostať z Karlovho mosta, pod ktorým tečie taká veľká voda, bolo filmové umenie hodné Oscara. Tak kvetnato som mu opísala nefungujúci Orloj, že nakoniec zliezol z mosta dole a voľky-nevoľky sa pobral na Staromák, kde stojí Smrtka kdesi za lešením. 

Niekedy ma môj syn dokáže prekvapiť. Ten, čo sa všetkého bojí a zo všetkého má strach, bez problémov vyšiel na vežu aj do Múzea strašidiel a legiend či Alchymistov. Letiace dieťa nad hlavou a on sa začne smiať: Aha, bábätko... a mne stáli všetky chlpy. Asi ešte nezhliadol toľko hororov ako ja, alebo náš byt vyzerá podobne... všade samé knihy, bylinky, fľaštičky, strašidlá :-DDD

Tak a to je na dnes všetko. Viem, na moje pomery málo slov, ale myslím, že fotky, z ktorých polovicu vyfotil Ošo, tú druhú ja a ťažko povedať, ktoré z nich sú lepšie povedia viac, ako by som nakecala ja. Ale neboj sa, v ďalšom článku to budem opäť ja, plná slov a dumiek :-). A už teraz sa na teba teší

Ali Čaja z Paláca

Citát na záver:

"Keď sa chystáte na cestu, pripravte si všetko potrebné šatstvo a peniaze. So sebou potom vezmete polovicu šatstva a dvakrát viac peňazí."

Susan Heller