"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

štvrtok 31. mája 2018

Keď udrie puberta

"Mladosť to nie je len bez vrások tvár, v občianskom zápis že máš rokov pár."
Pavol Hammel - Mladosť

Puberta, obdobie dieťaťa ktorého sa tak trochu desí každý rodič. V tom čase sú rodičia tí najtrápnejší ľudia na svete a deti najmúdrejšie, najúžasnejšie, najdokonalejšie, ale aj najzraniteľnejšie. Nie je to tak dávno, čo som sa do tohto obdobia dostala aj ja a doteraz čakám, kedy z neho odídem do sveta dospelých :-))). Keď však počúvam svojich adolescentných synovcov (15, 13) tak si uvedomujem, že už som predsa len vonku. Niektoré veci už idú akosi mimo mňa a pri slovách... "no to by si sa divila"... iba prevraciam oči. A ide mi to lepšie ako im. 
My máme toto obdobie v nedohľadne, keďže Ošo je ešte maličký a on samozrejme bude dokonalý ako jeho mamička. Určite nebude ako Peter, pubertálny hrdina z knihy:

Náš milý synáčik

Silvia Antalíková



O knihe:


Počet strán: 207
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2018

"Mala som veľmi dobre vryté a hlboko uložené v pamäti - v tom šuplíku s nápisom Nezabudnuteľné - že som určite asi tá najhoršia matka na svete. Hľadala som chyby v sebe, veď v kom inom som ich mala hľadať, keď som bola na všetko sama? Obviňovala som sa za to, že som nezvládla výchovu svojho jediného dieťaťa. Že som zlyhala na celej čiare. Milovala som ho, dávala som mu všetko, čo som mala a mohla, tak ako každá iná mama. Ale in bol ako vrece čertov, čím bol starší, tým viac neposlušný, spurný, zlý."


Peter je šestnásťročný chlapec, ako každý iný. Rád žúruje, fajčí, pije a spí. Škola je nudná, na budúcnosť nemyslí a svoju matku, slobodnú mamičku, privádza do zúfalstva. Tej jedného dňa prasknú nervy, pobalí mu pár vecí do tašky a odvezie ho k jeho otcovi, ktorého v živote nevidel a ktorý o svojho syna nejavil žiadny záujem. Šokovaný a trochu ťarbavý Maťo je postavený pred hotovú vec a z hodiny na hodinu na učí byť otcom, keďže matka sa rozhodla urobiť si šestnásťročné prázdniny. A keď si myslí, že mu to konečne ide, jeho podarený synáčik vyvádza jednu lotrovinu za druhou. Ako veľmi sa len na neho podal... A tak je otecko nútený vytiahnuť najťažšie zbrane ak chce prežiť tento boj o nervy

Moja mienka


Hlavný hrdina, Peter, je typicky predstaviteľ klasického chlapca, ktorý sa nevie vmestiť do kože. Momentálne žije v predstave, že život je jedna veľká party a zodpovednosť voči okoliu, voči matke či svojmu životu je nulová. Moderný frajerik, ktorý na seba upozorňuje rôznymi výstrelkami. Kamoši ho žerú, učiteľky sú z neho na prášky a dlhodobú psychoterapiu. Poviem pravdu, na strednej som k takémuto typu chalanov chovala rozporuplné pocity. Na jednej strane mi imponovali "zlí" chlapci, chodiaci v hlúčikoch, fajčiaci za školou, ak do nej vôbec prišli. Na druhej strane som sa ich bála. V súčasnosti som na tom tak, že Petra by som na jednej stránke chcela schovať do svojej náruče a na druhej ho poriadne vyfackať, kým mu neodpadne hlava, alebo sa mu v nej nerozsvieti. Ale ako som sa tak lúskala stránkami, stále viac som chápala, kde je základný problém v Petrovej výchove.

A prišla som na to, koho treba v skutočnosti vyfliaskať. Jeho matku, JanuJe to presný typ dokonalej, správnej mamičky. Synčekovi sa snažila vynahradiť chýbajúceho otca, no nie tým najšťastnejším spôsobom. Nedala mu mantinely. Žiadne povinnosti v domácnosti, žiadna pomoc či už pri nakupovaní, alebo varení. Všetko naservírované rovno pod nosom. Nečudo, že takto potom chlapec pristupoval k životu ako takému. 
Veď mamička za mňa všetko urobí, vyrieši, keď sa ožeriem ešte mi aj slepačí vývar navarí... čo mi chýba?
A k tomu ešte tá jej neskutočná hystéria... Nechápala som, ako sa mohla vyvrieskať na syna lebo zaspal pri učení na maturu (preboha, ja som v kuse pri učení zaspala. A zmaturovala som. Dokonca aj zoštátnicovala...). Doslova, šialená žena.
"Babka si ho nedôverčivo premerala od hlavy až po päty. Oči mala ako posledný model cétečka v nemocnici. Skenovala u naraz všetky vnútornosti v tele, hustotu štruktúry kostí a práve sa rodiace myšlienky v hlave. Vyskočila ako mladica, vzala si kabelku z predsiene a ukryla ju hlboko do útrob starej vŕzgajúcej skrine. Aby jej neukradol peňaženku. Bola ostražitá. pozerala veľa televíznych seriálov, kriminálok a hlavne večerné správy. Mala prehľad o denných aktualitách, čo sa kde, kedy, ako práve udialo. O krádežiach, podvodoch, lúpežných, prepadnutiach, neľudských krvilačných vraždách. Jednoducho bola v obraze. Maťo vyprskol od smiechu a Peter zazeral. Ešte z neho prchal alkohol. Veľa alkoholu. Vznášal sa nad ním ako hmla."

Pozn. Jasné, mne sa od stola s vyloženými nohami hovorí a moralizuje kde sa stala výchovná chyba, keď som si nevyskúšala, aké to je vychovávať puberťáka. A sama. No páčilo sa mi, ako to vyriešila Jana i keď si neviem predstaviť, ako by to dopadlo v skutočnosti. Pobaliť a poslať svoje dieťa k neznámemu človeku pochybnej existencie... no neviem, neviem. Až sa bojím predstaviť si, akoby to skončilo. Určite to navrhnem kamarátke, ktorá je na svojho syna sama už 15 rokov :-))





Maťo, Petrov otec, ktorý slovo zodpovednosť nepoznal ani zo slovníka bol behom hodiny postavený pred hotovú vec. (Jablko nepadlo ďaleko od stromu, pretože mne vŕta hlavou, čo ten človek robil ráno pod sprchou dvadsať minút? Toľko totiž mne trvá, kým mi vyprchá voda z hrnca, v ktorom varím vajcia...A kým sa mu po byte váľa znudený syn, ktorý systematicky ničí jeho byt, musí za behu riešiť a vymýšľať spôsob, ako z neho vychovať človeka. A že skutočne musí siahnuť až na dno svojich síl dokazuje aj to, že sa nehanbil požiadať o pomoc svoju matku. 

Gerta je vskutku najsympatickejšia postava knihy. Energická, živelná, prostoreká babička, ktorá berie život s humorom a nemá problém na rovinu povedať do očí rozmaznanému spratkovi, čo si myslí, či mu jednu rovno aj vylepiť. Takú ženu je nemožné si neobľúbiť (keď raz vyrastiem, chcem byť ako ona :-)).  

"Maťovi preblesli hlavou myšlienky typu: Kým Petra nestretol, jeho život bol fádny, pokojný, plynul v príjemnom pomalom zabehanom rytme. S jeho príchodom sa stereotyp prerušil, pretrhol ako jemná pavučina a zrazu je všetko celkom inak. Úplne odlišné veci rieši ako doteraz. Od rána mu myseľ blúdi po veciach, akými sa doteraz nemusel zaoberať. Asi je lepšie stať sa otcom postupne ako takto naraz."

Takže, aby som to zhodnotila, v skutočnosti trochu nereálna situácia, ale ako námet na knihu môže byť, veď nešlo o skutočný príbeh... Je to ten štýl knihy, kde iba sleduješ ako sa situácia vyvíja zo stránky na stránku, necháš odpočívať mozog, vypneš starosti a jednoducho iba čítaš a bavíš sa. 

Čo môže ale pôsobiť rušivo, to sú Janine dumky. Ja osobne nemám problémy s preháňaním myšlienok po riadkoch kníh, ale verím, že niekomu to nemusí sadnúť. Niekedy ich bolo skutočne príliš veľa a myšlienka sa od pôvodného deja trochu odklonila. 
Mne však vadila iná vec. Striedanie rozprávačského štýlu. Ja rozumiem, že autorka chcela pohľad matky napísať v prvej osobe a pohľad otca v tretej, ale nebolo to najšťastnejšie riešenie. Osobne by som to riešila asi trochu inak. Takto som sa občas na jednej strane stratila a kým som sa našla musela som sa vrátiť o odstavec späť.
Avšak, to je len malý zanedbateľný detail, ktorý sa ospravedlnil vtipnými dialógmi a bizarnými situáciami. 

Odporúčanie


Príjemné spestrenie dlhej cesty dopravnými prostriedkami, podvečerné oddychovanie na vyhriatom balkóne či na lehátko do piesku. Kniha je malá, útla, nezaberie veľa priestoru v kabelke či batohu. A aj keď si občas zaťukáš na čelo, či neveriacky pokrútiš hlavou, v konečnom dôsledku si určite oddýchneš. 

Ak máš malé dieťa s malými starosťami, vydýchneš si, že sa ťa to ešte netýka a budeš márne dúfať, že tvoje dieťa také nikdy nebude. 
Ak máš väčšie dieťa s väčšími starosťami, potešíš sa, že v tom nie si sama, alebo si vydýchneš, že na tom nie si až tak zle. 
Ak si babička, vezmeš si príklad z perfektnej Gerty a na vec sa budeš pozerať už s nadhľadom a humorom. 
Ak si puberťáčka, do Petra sa zamiluješ. 
Alebo ako ideálny darček pre sestru-samoživiteľku...


Odporúčaný nápoj

Najideálnejšie kombinácia vodky a diazepamu :-).
Ale v rámci zachovania zdravej pečene poteší aj čaj z levandule s medovky (taktiež upokojujú nervy).




Ja ti už ďakujem za sledovanie, verím, že sa ti moja recenzia páčila a trochu som ťa navnadila. Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Slovart. A zakúpiť si ju môžeš napríklad aj u nás v Paláci :-).

Ali Čaja z Paláca


Úryvok z knihy na záver:


"Vlastne, ľudia nad všetkým veľa premýšľajú, analyzujú, moralizujú, hodnotia. Trápia sa nad malichernosťami. Možno len treba vypnúť mozog a riadiť sa srdcom. Intuíciou, ktorá nám udáva veľmi presný smer a cieľ. Nechať veci len tak voľne plynúť. Splynúť s chodom života, spoľahnúť sa naň, že sme v tých najlepších rukách."

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem