Hlášky z Paláca 10. - Zákazník je tiež iba človek

"Ty brďo, fakt?" Ti vravím..." "No, ty koky!"

Horkýže Slíže - Brďokoky

Keď som prestala riešiť reči, nálady a nátury ľudí dookola, život sa mi oveľa zjednodušil. Odvtedy ma už nič a nikto nemôže nahnevať ani uraziť. Ale netvrdím, že ma občas niekto neprekvapí, či nedostane do pomykova. 

No to už potom iba pokrčím ramenami a poviem si:

Nemôžeme byť všetci lietadielka, niektorí musia byť aj helikoptéry...

To ma tak potom poteší keď si uvedomím, že v podstate som celkom normálna a tie moje úlety sa pohybujú ešte v hraniciach normálnosti. Inu, občas je dobre pripomenúť si všetky tie hlášky tých milých helikoptér, ktoré k nám chodia a srdiečko mi tak pookreje. 
I rozhodla som sa priniesť aj tebe ďalšiu sériu Hlášok z Paláca. V tejto časti ti predstavím našich ctených zákazníkov. Ver mi, vôbec, ale vôbec to nebude na smiech. Občas musíme byť aj vážni...:

Perverzní:

"Jaj slečny, vy ste také krásne. Keby ste ale namiesto tých vriec mali kokosové orechy a palmové sukienky, hneď by bol ten pohľad na vás krajší..."

Arogantní:

"Vy viete kto ja som? Ja by som si mohol kúpiť celý tento palác aj s knihami. Aj vás by som mohol vlastniť, keby som chcel. Ale ja nechcem!"

Vtipkujúci:

P: "Dáme to bezdotykovo?"

Z: "Bohužiaľ, nefunguje na dotyk, aj keď by som si rád šuchol."

P: "Tak to budeme musieť strčiť dnu."

Z: "Kam vám to môžem strčiť?"

P: "Ja si to strčím sama."

Pozn. Celý rozhovor bol o platobnej karte strčenej do terminálu.

Partizáni:

P: "Dobrý deň."

Z: ...

P: "Môžem vám nejako pomôcť?"

Z: ...

P: "Budete platiť kartou, či hotovosťou?"

Z: ...

P: "Tašku si budete prosiť?"

Z: ... (rukou naznačil ktorú)

P: "Dovidenia a pekný deň."

Z: ...

Desiví:

Z: "Dobrý deň, tie regále, tie sú z dreva?"

P: "Áno."

Z: "Aj schody?"

P: "Áno, vyzerá to tak."

Z: "Hmm, parkety krásne vŕzgajú pod nohami."

P: "Nuž, je to stará budova."

Z: "A k tomu toľko kníh..."

P: ...

Z: "Tak tu by to krásne horelo..."

Žijúci na Marse:

Z: "Prosím vás, to načo slúži ten stroj?"

P: "To je pressovar. Robí kávu."

Z: "Ako? Kávu?"

P: "No, presso kávu."

Z: "To je aká? Popradská?"

P: "Dá sa tam dať aj popradská, ale my máme inú značku."

Z: "Aha. Ja som chcel popradskú."

Vzdelaní:

Z: "To prečo dnes tak vyhrávajú na tej ulici?"

P: "Dnes je 21. augusta."

Z: "To je nejaký sviatok?"

P: "Výročie."

Z: "Aké?"

P: "1968."

Z: "Aha, to nepoznám. Ja som vtedy žila na Čechách."

Kúpychtivý

Vošiel počerný, "nepríjemne voňajúci", občan do predajne:

P: "Dobrý deň, ako vám pomôžem?"

Z: "Nijak. Pozerám."

P: "Nech sa páči."

A tak pozerali spolu päť minút a potom odišiel. O pol hodinu sa vrátil a ponúkla sa mu druhá kolegyňa:

P: "Dobrý deň, ako vám pomôžem?"

Z: "Nijak. Pozerám."

P: "Nech sa páči."

Tak opäť spolu pozerali niekoľko minút a potom odišiel. O ďalšiu hodinu sa vrátil, a prišla za nim ďalšia kolegyňa:

P: "Dobrý deň, môžem vám pomôcť?"

Z: "Už ste mi pomohli. Trikrát som si chcel kúpiť knihu a trikrát ste mi v tom zabránili!"

Vzbudzujúci dôveru:

P: "Dobrý deň, máte túto knihu?"

Z: "Áno, nech sa páči, hore na poschodí. Tam je kolegyňa, pomôže vám."

P: "Viete čo? Mne sa nechce. Choďte vy a ja vám zatiaľ postrážim kasu. Mne môžete veriť, chodím tu často."

Nech už sú zákazníci akí sú, my si z nich už veľkú hlavu nerobíme a keď občas uvidíš tancujúceho predavača, nechaj to tak. Iba odburáva nahromadený stres. A radšej takto, ako iným spôsobom...

Tak, a to je odo mňa nateraz všetko. Dúfam, že sa ti dnešná moja sonda do zákazníkovej duše páčila a budem rada, ak si ma naladíš aj nabudúce. Neviem síce o čom bude nasledujúci článok, ale viem, že bude písaný od srdca a podľa aktuálnej nálady. 

Prajem krásny deň a nabudúce sa s tebou teší...

Ali Čaja z Paláca

Citát na záver:

                                                                                                                 

"Zapomeňte na to, že zákazník je pán. Nový zákazník je náročný diktátor."

Jonas Ridderstrale