Vek neo...š, alebo a nastal chaos...

"Chaozz jsou zvuky, co se na tebe sápou. Chaozz je v pohodě pro lidi co chápou."

Chaozz - 1,2,3

Ja som nikdy nemala a ani nemám vyhranený hudobný vkus a počúvam skutočne všetko. I keď je pravda, že trochu viac inklinujem k rocku (TU, TU), folku a folklóru. No počúvam prakticky skoro všetko čo sa počúvať dá (čiže nie hity z rádia). Ale aby som zas neklamala, predsa existuje taký žáner ktorý ma minul a skutočne ho nemusím. Tým je a bude... hip-hop. Teda, až na jednu, jedinú výnimku, ktorú onoho času tvorila skupina 

CHAOZZ

Podľa mňa ani netušíš o čom či o kom tá vykopávka točí, ale to vôbec nevadí. Dozvieš sa...

Bola som ešte v hlbokej puberte, keď chlapci (Bazz, Deph, Fugaz, Rasty, Smog) vyleteli na najvyššie priečky hitparád s hitmi ako Televize či Policie a pre čaju, ktorá bola silne proti systému, autoritám, komercii, materializmu, (čo sa samozrejme doteraz nezmenilo), to bolo niečo ako voda na mlyn. Od rána do večera mi hučali ich piesne z magiča (kazetový magnetofón, ak nevieš), poznala som ich naspamäť všetky. Pospevovala som si ich kde som mohla a na "trápne" reči okolia som odpovedala ich textami (no hej, kazdy prežíva pubertu inak...). Reagovali na súčasnú dobu (čo by sa dalo určite aplikovať aj na dnešnú situáciu), spievali o rasizme, politike, korupcii, následkoch nechráneného sexu a čo sa mi rátalo, mali skutočne minimum nadávok, čo sa o dnešných hiphoperoch nedá povedať. Síce občas spomenuli húlenie trávy, ale nijako ma to neovplyvnilo, brala som to v pohode (teda tie texty, nie drogy :-)).

"Mluvím pravdu i když se ti to nehodí, 

to je realita, tak to prostě chodí."

Chaozz - Policijéé

Keď na koncert, tak do kotla

Ako správna fanúšička som nemohla chýbať na žiadnom z ich koncertov, ktoré mali v Košiciach. A že to boli koncerty... V roku 1997 s No gravity to bolo skutočne riadny "masaker", či ako sa Bazz vtedy v niektorej mládežníckej relácii vyjadril:

"V Košicích to teda bylo fakt brutálni nářez..."

S kamarátkou Vikou sme sa stretli s miernym predstihom, aby sme si našli super miestečko priamo v kotle, pred pódiom. Dali sme si pivko, dve, tri a dostali sa do nálady. Možno som sa trochu motkala, možno som vyzerala bezprízorne, ale bolo mi jedno. Absolútne som neriešila, čo na to povie ráno moja pleť či telo, veď som mala ...násť. 
Pod pódiom sme už od prvej piesne so sebou trieskali, skákali, vrieskali všetky ich hity, dokonca mi pár krát chlapci aj pacli po ruke... Pot mi tiekol cícerkom, pálilo ma v krku, mala som pocit že som vyfajčila minimálne 20 cigariet (v skutočnosti možno dve). Bolelo ma celé telo, v ušiach mi zvonilo, ale nič z toho mi nevadilo. Keď som prišla domov, ešte do polnoci koncert pokračoval so slúchadlami na ušiach, plná zážitkov som od vzrušenia nevedela ani oka zažmúriť a premietala som si zas a opäť detaily koncertu. Spala som tri hodiny a ráno ako rybička vyskočila na prednášku do školy. Moja pleť žiarila, bola krásne vypnutá a plná zdravej farby.

Pozn. Škoda, že z tej doby nemám jediný fotografický záznam, mobil sa vyskytoval iba v sci-fi filmoch a kto by bral starožitný foťák Ľubiteľ na takúto akciu...

A roky plynuli. Chlapci tak ako rýchlo vzbĺkli, tak rýchlo vyhasli a upadli do zabudnutia. Občas som si do MP3 stiahla z nostalgie nejaký ich hit, ale iné, opäť raz rockové, folkové, folklórne hity posunuli Chaozz na koniec môjho rebríčka. 

"Kvůli ňáky prkotině začnou se hned mlátit, hlava nehlava, jako by neměli co ztratit. 

Ale všimni si, že normálni lidi to nechtěj. Jo.

To jenom ty nahoře po větší moci dychtěj."

Chaozz - Planeta opic

Návrat po 20-tich rokoch

Niekedy v marci som zachytila, že by sa mal opäť po rokoch konať v Košiciach ich koncert. Keď sa mi ozvala opäť raz kamarátka Vika, že by sme si teda mohli spolu pospomínať na staré dobré časy a v rámci spomienok sa vybrať na ich koncert, povedala som si:

"Prečo nie, ja som predsa za každú kravinu... A ešte nie som taká stará, že by som si nemohla zablbnúť na nejakom koncerte." 

(áno, správne rátaš, mám 27 ..:-))). 

Aby nás bolo viac, stiahla som aj svoju sestru, nech je švanda. Plán bol taký, že o ôsmej začne koncert, cca do pol desiatej sa vymotáme von a o desiatej už budem slintať do vankúša. Chaozz je síce chaos, ale vek je vek a ja pre svoje duševné i fyzické zdravie, peknú pleť a dokonalú vizáž potrebujem osem hodín spánku a dvadsať minút tvárovej gymnastiky denne. 

Na miesto sme došli s perfektným predstihom, aby sme si našli dobré miestečko, čo najďalej od kotla a dali si nealkoholické pivko. A v tom prišiel šok...

"Zkus bejt prostě v klidu oddej se chvíli náhodě

udělej to jako já buď v pohodě!"

Chaozz - Bejt v pohodě

Drogy jsou špatné, áno?!

Kým mi dievčatko za barom čapovalo pivko, neušiel mojej pozornosti oznam:

"Kvôli logistickým dôvodom (skupiny Chaozz) sa koncert posúva na 23 hodinu."

Ja so svojim prepracovaným mozgom som to nevedela pochopiť a rátala som, že vďaka Chaozzu sa presúva nejaký iný koncert na jedenástu. Lenže nieeee.

"Viete, člen skupiny zmeškal vlak z Prahy a tak bude tri hodiny meškať. Však v pohode, nie? Dáte si pivko a počkáte. Veď sa nič nedeje..."

Povedalo s úsmevom dievčatko s pleťou ako Ošova riťulka, ktorá mala možno toľko, čo piati adolescentní chalani, ktorí ešte len pri jointe premýšľali nad tým, že by bola riadna prča začať rapovať. Okamžite som rátala v hlave, čo to znamená pre môjho Oša, ktorý určite bude stepovať pred dverami a čakať mamu, čo to znamená pre moju pleť a zajtrajší výkon v práci. 

Sadli sme si nealko pivom k stolu s hlavou v smútku a nadávali na dnešnú mládež, ktorá vôbec nemá zmysel pre zodpovednosť (len pre info, Deph, ten ktorý meškal, je môj rovesník...). 

"...Akože, Praha-Košice nie je žiadny problém, vlaky idú ako na bežiacom páse, cesta trvá bezmála pár hodín, pohodičká lesná, aký môže byť problém, keď sa jednoducho nedostavím na perón..." 

Deti, takto to končí, keď si niekto dá o pár práskov viac. DROGY SÚ ZLO!!!

Tak sme sedeli a tliachali o všetkom možnom i nemožnom. Okolo deviatej sa začal ozývať môj biorytmus nastavený na určitý režim. O desiatej sestra zavelila, že je čas večierky, na čo som jej odpovedala, že ja ju mám už hodinu. Do jedenástej som skoro zaspala a tesne pred jedenástou sa môj režim prepol na náhradné baterky a v taký čas sa už cítim ako pod drogami. Len matne som vnímala všetky tie bezprízorné a neprítomne ksichty puberťákov navôkol, ktorí za tri hodiny čakania popili toho trochu viac, ako je norma...

"To pak mám zas ty svoje šílení stavy, 

dělám co mi řeknou ty hlasy z mojí hlavy."

Chaozz - Hlasy z mojí hlavy

A konečne nastal Chaozz...

Chlapci, teda pardon už muži, vyleteli na pódium a spustili to rovno klasikou:

"Skouška mikrofónu 1.2.3.," a potom pokračovali v nasadenom tempe. 

Postavili sme na bok, čo najďalej od hučiaceho davu v ktorom boli, na moje veľké prekvapenie, nielen moji rovesníci, ktorí si Chaozz pamätajú ešte v časoch najväčšej slávy, ale aj mladšia generácia, ktorých rodičia na ich koncertoch ešte len zoznamovali a spoznávali tajné zákutia svojich tiel. A že ovládali texty piesni, ktoré majú viac ako 20 rokov, tak to som iba kukala... ja sama som skončila len pri refrénoch (asi som si mala týždeň pred koncertom ofúknuť prach z mojich kaziet).

Najskôr sme sa len tak knísali zo strany na stranu (BRUM, BRUM, nezávazně). Vedela som, že sa mi tie hodiny tanca, ktoré som brala s Ošom pri piesni Medveďku daj labku, vyplatia. No ako to chlapci rozpaľovali viac a viac, pocítila som i ja príval energie o ktorej som si myslela, že ma nadobro opustila pred desiatimi rokmi. Moje telo sa začalo vlniť stále intenzívnejšie, pamäť pootvárala zásuvky a pri Planétě opic som si zázračne spomenula na správne slová... i moje nohy sa odlepili zo zeme a ja som si poskákala. A na slova Policije, Policijeee... som už kričala s nimi, hoc sa môj hlas strácal v kriku ostatných.

"Z klece do klece, od dveří ke dveřím, a ikde nejsou klíče? Tomu přece nikdo nevěří.

Stavíme zdi, taháme bubliny pod vodu, co je to pak za život, co žít z klece do hrobu!"

Chaozz - Z klece do hrobu

R.O.Z.D.Í.L.

Pred dvadsiatimi rokmi som celý koncert sledovala Depha, ktorý sa na pódiu vlnil, behal, skákal. Páčil sa mi, lebo nosil čiapku rebelský nabok a mala som sto chuti po ňom hodiť moju podprsenku, čo by vôbec neuškodilo mojej malej a pevnej hrudi. A ostatných členov som pravdupovediac vôbec nevnímala. Teraz, keď týpek vyzeral ako v poslednom ťažení, ústa poriadne neotvoril, akoby sa bál že mu vypadnú zuby a tváril sa, že je tam omylom, som sledovala skôr Bazza, ktorý to skutočne ťahal a spolu s Rastym si to očividne užívali. No vôbec som nemala chuť hádzať podprsenku, pretože by bizovne jedného z tých tenkých chlapíkov môj "stan" prizabil. No najviac by si to asi odniesla moja obrovská, nepevná hruď i chrbtica...  

Pot mi tiekol cícerkom, pálilo ma v krku, mala som pocit že som vyfajčila minimálne 20 cigariet (v skutočnosti ani jednu). Bolelo ma celé telo, v ušiach mi zvonilo a mne to skutočne už vadilo. Ale aspoň to naťahovanie hlavy, krku a chrbtice som si mohla odškrtnúť ako večernú jogu.

Pohľad na pripitú, okolitú mládež mi teda vôbec nepripadala sexi ako voľakedy, hlavne keď si predstavím, že doma máme dvoch takých adolescentov. 

Čo ma ale teda riadne nasrdilo bolo to, že sme čakali tri hodiny na kapelu, ktorá odohrala desať piesní a potom sa odporúčala. A k mojej srdi sa pridal ešte fakt, že môj obľúbený song Televize ani neodznel. To už bol akože nonsens...

Na koniec ešte Deph zaklincoval: "Nashledanou Košice opět za dvadset let..."

Ale tým nechcem povedať, že sa nepôjdem opäť raz pozrieť na ich koncert, avšak budú musieť rátať s tým, že po nich hodím moju zubnú protézu, alebo umelý kĺb. Podla situácie a spokojnosti...

Kým som sa došplechtala do postele, cítila som sa ako zbitý pes. Hodinu mi ešte zvonilo v ušiach. Na druhý deň som bola rozbitá ako Ošova matrioška, z ktorej sme našli spodok veľkej, vrch malej a tú maličkú sme doteraz ani nenašli. Ešte dva dni som sa dávala dokopy. Moja pleť vyzerala ako spojenie sivého šmirgeľ papiera s krepovým, a nepomohlo jej ani tridsať minút tvárovej jogy naviac. Môj pracovný výkon bol... no čo ti poviem... na stupnici od 1 do 10 na mínus 5. 

"Sebevrah jak sebevrah stejnou blbost zplodil

dojde na to vždycky sám tak řekni kde je rozdíl?! 

Chaozz - Rozdíl

Na Helenke by sa mi to nestalo

Záverom skonštatujem iba toľko, že kým si teda zas počkám na comeback Chaozz po ďalších dvadsiatich rokoch, navštevovať budem koncerty Helenky Vondráčkovej. Tam určite neprídem k úrazu...

A ja ti teraz ďakujem, že si ma sledoval až do konca a nabudúce, sľubujem že pri kratšom článku sa na teba teší..

Ali Čaja z Paláca

Text piesne na záver:

"Nechci ti radit, ale pevně za svým si stůj
ten život kterej zachrániš může bejt tvůj
v mý knize života se snažím hlídat si záda
rvu se se vším jako jednočlenná armáda.
Lidi říkaj: "co řešíš ty cvoku?"
ale já nechci ztratit sny kvůli jednomu kroku."

Chaozz - Vodopády