Je písané slovo skutočne mŕtve?! 4. časť

"Aj keď doma nie som nikdy sám, kde len môžem tajne čítam Šlabikár."

Tublatanka - Šlabikár

Dopredu upozorňujem, že dnešný článok je len pre silné povahy, ktoré nemajú problém so "záchodovými" rečami!!!

Námet na tento článok mi napadol, ako inak v Paláci, keď sme minule mali takú menšiu debatku s kolegyňou, keď som vyšla z toalety:

"Zavri dvere a nechaj zapnutý ventilátor."
"Netreba, ja som tam nerobila TO!"
"A čo si tam robila tak dlho???"
"Predsa čítala!" 
"Ako môžeš čítať na záchode?"
"No "normálne". Ako každý "normálny" človek."
"Normálne to nie, nepoznám veľa ľudí čo tam číta."
"Zas ja poznám iba takých..."

Našu rotržku ukončila kolegyňa, ktorá keď sa tam zavrie tak nevyjde, kým neprečíta všetky časopisy, ktoré tam máme, aj keď sú minimálne dva roky staré :-)).

Najobľúbenejšie miesto na čítanie...

Nikdy mi neprišlo, že čítanie na záchode nie je "normálne", keďže u nás doma sa na tej miestnosti čítalo nonstop. Dokonca jedna moja sestra čítala iba TAM (inde nie). Neustále sme tam v košíku mali uložené časopisy (Bravo, Kamarát, neskôr Epochu, Historickú revue), rodokapsy, noviny s vtipmi, maľované aj normálne krížovky, atď. Ak náhodou nebolo nič nové, čítala som výrobné informácie na toaletnom papieri a iných, toaletných potrebách.

Táto malá, nenápadná miestnosť v sebe ukrýva potrebnú samotu, intimitu, izoláciu od vonkajšieho okolia. Nič a nikto ma tam neruší (okrem ostatných členov rodiny, ktorí si občas tiež potrebujú niečo prečítať). Som tam iba ja a písané slovo, ktoré dokážem oveľa lepšie vnímať a ľahšie si ho zapamätať. Aj preto tam momentálne mám historické a populárno-náučné knihy a časopisy, pretože informácie odtiaľ sa mi v hlave udržiavajú oveľa dlhšie. 

Avšak hláška kolegyne, že teda:

Normálni ľudia na záchode nečítajú...

mi nedala pokoj, a hodila som otázku do pléna knihomoľských skupín na sociálnych sieťach. Reku, či naša rodina je skutočne jediná, čo si túto činnosť užíva naplno. A odpovede na seba nenechali dlho čakať. Nech sa páči:

Pozn. Nasledujúce riadky budú dvojjazyčné, CS odpovede som neprekladala, pretože tu si všetci navzájom rozumieme. Ale ak som ich opísala gramaticky nesprávne, prosím, odpusť. Pravdou je, že mám čo robiť so slovenčinou, kde ešte s češtinou. Bratia Česi snáď odpustia, poprípade ma na chybu upozornia :-).  

Na wc čtu nejraději, nejlíp se tam soustředí ale v dětství mě vždycky terorizoval děda tím, že "nutně" musel jít taky a pak nadával u dveří, že na wc se nečte. Doma si nosím knížku někdy tajně pod oblečením, ale dneska jsem ji zrovna pašovala nápadně a taťka mě přistihl a řekl: A zase s knížkou, pak dvě hodiny sedíš na wc! Když se dlouho neozvývam, většinou slyším, jak jeden z rodičů říka: Beztak zas sedí s knížkou na záchodě. Naštěstí máme záchody dva! Ale mamka tam taky čte (v dětstvé ji taky terorizoval její taťka (ten děda) s tím, že na wecku se nečte).

Ja teda určite... moji súrodenci vravia, že u nás to vyzerá ako v knižnici na WC

Na wc toho načtu nejvíc, budiž mi svědkem čtvereček hajzlpapíru v každé knize jako záložka

Čítam na záchode a nehanbím sa za to! Je tam pokoj, kľud a niekedy tam strávim dooosť dlhú chvíľu, keď akurát čítam zaujímavú kapitolu.

Taky chodím s knížkou na wecko, no mám tam sedět zbůhdarma????

Od mala najviac a celá rodina tiež. Či časopisy, neskôr knihy. Povedz kolegyni, že nevie o čo prichádza.

Spočítal někdo promárněný čas těch co na WC nečtou?

Omyl: Odkáž jej, že ľudia čo len pres...ú pres...tý čas, nie sú normálni. Veď život je krátky. Inteligentný človek využije užitočne aj pre...tý čas. Pardón za kvetnatý jazyk :-) 

Ale ty hemeroidy budem mít až mezy lopatky, děvčátka, to je taky fakt!

Ja som z troch detí a od malička som sa zatvárala na wc s knižkou, tam som mala svoj svet kľudu. 

Bez knihy na wc málokdy. Tam je nejvíc klidu 

Hm, pre mňa je divné, že niekto na záchode nečíta. V našej rodine takí snáď ani nie sú :-). Ja som schopná pri nedostatku iného čtiva čítať aj zloženie mydla. A u svokrovcov som za tie roky napr. prelúskala celý nemecký vreckový slovník a automapu Európy.

Nejhorší je, když zrovna nějakou knihu dočtu... pak se mi chce na wc a než se rozhodnu, kterou by se mi tak chtělo číst, tak tam musím běžet i bez knihy, jinak by bylo pozdě 😂

Normálka, jasné, že čítam na WC, dokonca sú také knižky, ktorým vravím záchodové čítanie, hodia sa práve na čítanie na WC. Základná charakteristika: ľahkosť témy, tzv. oddychovka, krátke kapitolky, buď sú to nejaké drobničky, poviedky, atď. Týmto spôsobom som teraz dočítala Atlas zemí, které neexistují. 

Jo, občas si taky čtu složení na avivážich, když si zapomenu vzít něco na wc a nebo jdem tam měla jednou limitovanou edici toaleťáku s vtipy a mladej si dokonca jednou schoval jednu ruličku se zvířatky a odmítal se ho vzdát. Chtěl původne zabavit celý balík, prej si do těch zvířatek nikdo nebude utírat prdel. Od té doby toaleťák jedině bez motívu

Ja som čítavala, keď som bola ešte malá u nás doma. Odkedy mám vlastnú rodinu tak nikde nie som sama, a tak nikdy nie je ticho na čítanie.

Naopak! Každý normálni člověk na záchodě čte

Však skrývam sa a čítam.

Já čtu časopisy. Můj šéf, když si chtěl v klidu přečíst noviny, chodil do "čitárny" na záchod.

Ja som už pár kníh nazvala "záchodové", tie vážne sa na záchode čítať nedajú. A ľudkovia, dnešná doba, podľa mňa veľa ľudí si mobil berie na wecko a tam číta správy.

Z "Buicku" od Kinga byla dokonce čistě jen má záchodovka. A při střevní chřipce jsem tam zvládla Ságu rodu Forsythu. Kdo ví, jaká je to bichle, musí mu být jasný, že jsem na záchodě strávila spoustu času. Jako dítě jsem musela zhasnout lampičku ve společném pokoji a spát. Ale ja neusnula, dokud jsem knihu nedočetla, takže jsem i 3 hodiny seděla na záchodě a četla. Tam jsem svítit mohla.

Ale ani ja už nečítam, kedysi som čítala. Super súkromie, ale gate hore, poklop dole a sedela som na tom. No ale dá sa to pri dvoch malých deťoch?

Každý normálni člověk, který má deti určitě čte na záchodě.  

No ja chodím na záchod tak, že jedna noha tam, druhá už naspäť a vytoto sa niekedy medzi tým. Pri malej sa to inak nedá. Ale keď máme náhodou tata doma, tak mu len zamávam s knihou v ruke, bye, idem na havaj, a užijem si tam svoju polhodinku. Aj to som začala robiť len preto, že on tam vysedáva s mobilom a mne vždy povie, že rýchlo príď. No tak som sa nas... že či ja nemám právo v kľude sa vys... a sedím si tam s knihou tiež, keď je doma.

Znám pár pedagógů  z ČR a Kanady co mají dokonce na WC polici kníh, takže pak by byli nenormálni což jistě není pravda. 

Aj u nás sa všeobecne na toalete číta. Aj ja, aj manžel a presne tak, zväčša niečo krátke, napr. sme si tak k wc dali troch pátračov, alebo proste idem s knihou a neberiem, či tam budem 3 min alebo 15... nesedím a nečumím do blba... a občas ako mladšia som tiež dokázala byť s knihou na WC aj pol hodiny... a nerobila nič, len sedela a čítala. Pokoj. Skôr som nervózna, keď nemám na čítanie nič. Kto zažil čítanie etikiet na sprejoch a čistiach... ruku hore :-)

Já čtu všude a můj muž jen na záchodě.

Okrem kníh aj časáky, alebo beriem telefón a pozerám, čo som nestihla cez deň. Aj v robote, keď beriem telefón na hajzel už vedia, že to nebude na 5 minút.

Kdysi ano, to jsem velmi často a ráda blokovala wc, až jsem měla na zadku otlak z prkýnka. Teď na WC beru mobilní telefón a čtu si na něm statusy na FB, přidávam komentáře, nebo koukám na YouTube.

Najčastejšie čítam na záchode. My sme síce len dvaja súrodenci, ale s rodičmi sme žili v 2izbáku, čiže nulové súkromie. Si pamätám, že aj na maturu som sa učila buď na wcku, alebo na schodoch v bytovke. A dodnes mi to zostalo, partner sa smeje, že aj keď máme jednu izbu úplne nevyužitú a mám tam aj kreslo na čítanie, aj tak som furt zavretá v hajzli.

Ráda bych, ale díky dětem tam mám o zábavu postaráno.

Hm, ja som sa na základne na záchode aj učil. Aspoň som tam mal pokoj od sestier. 

Občas se nemůžu odtrhnout, tak si knihy beru s sebou všude, čtu i v přestávkách při vaření i na záchodě. Někdy je tam největší klid na čtení.

Ja stále tvrdím, že nie som normálna (podľa hodnotiacich kritérií "normálnych" ľudí). V tejto miestnosti ja čítam. Každý máme inak rýchle črevá a často aj tá jedna strana stojí za tú chvíľu stráveného času TAM. A pre zaujímavosť, strávim tam rovnaký čas aj s knihou, aj bez nej. 

Čtu kdekoliv, klidně i právě na této místnosti. A proč ne?

Nepríde mi divné čítať na záchode, sama to síce nerobím, ani len vo vani. Môj muž zasa musí čítať, lebo je tam vždy 15 minút minimálne, tak musí mať pri sebe aspoň mobil. 

U nás se tam čtou časopisy Epocha, její speciály, Krimi revue atd. Knihy jsem čítavala dřive, ale už jen ty časopisy, máme na ně i malou bedýnku, kde jich býva vždy několik na výběr, protože ne každý šte všechno a tak tam je mix starších a novějších čísel, které se stále doplňují dle toho, jak to vychází.

Ale aby som kolegyni nekrivdila, našlo sa aj niekoľko odpovedí, ktoré jej dali za pravdu, Skutočne nie všetci na záchode čítajú:

Ja nečítam na záchode, nemám to vôbec vo zvyku. Je mi to divné, aby som tam toľko sedela. 

Já jsem teda asi divná, neboť na záchodě opravdu nečtu. Když potřebuju vykonat potřebu, tak se tam zastavím, vykonám a odcházím. Raději si budu číst v pohodlném křesle s nohama nahoře. Nikdy jsem nepochopila proč v některých domácnostech bývají na záchodě časopisy, vždyť si je můžu číst i jinde a kvůli pěti minutám se začítat do časopisu nebo knihy, no nevím, nevím...

Baby, a čo tam tak dlho robíte? Ja neviem, či mám také dobré trávenie ale u mňa je veľká potreba max. na dve minúty... za to môj chlap je tam aj polhodinu o tom po tom, ale myslela som si, že ženy si to všeobecne rýchlo odbijú a idú het a nesedia tam tri dni jak chlapi. Ja by som ani nalistovať záložku teda  nestihla, ale inak čítam vždy a všade. Aj tehotná v idúcom autobuse, držiac sa dvoma prstami zábradlia a druhou rukou knihu.

Na záchodě nečtu, pokud vyloženě nechodím po bytě s nosem zabořeným do knihy, protože je to zrovna napínavá část. Jinak mi to na tu chvilku za to nestojí.

Nechápem, čo by som tak dlho robila. Veď za tak krátky čas by som ani knihu nestihla otvoriť. A vraj ani zo zdravotného hľadiska to nie je dobré, je to iné sedenie ako na stoličke a zle to pôsobí na hemeroidy/nepamätám si to presne, lebo som tomu nevenovala až takú pozornosť/.

Když pominu, že vůči ostatním obyvatelům bytu je to dost netaktní, tak jsem nikdy nechápala tu potřebu sedět hodinu na záchodě a pod sebou mít jen vyprodukovaný bordel. Nebo to si jako spláchnete a sednete na sedátko? A má to vůbec smysl na těch 30 sekund až pět minut? Navíc mi přijde, že se pak člověk pořádně nemuže soustředit "na práci", když si ještě do toho čte.

Ja nečítam, tiež mám dobré trávenie, klop, klop. Manžel číta. A osobne, vadilo by mi to, ťahať knihu do smradu. Vo vani však čítam rada.

Nie, nečítam. Načo zvyšovať riziko vzniku zlatej žily. 

Pravdou je, že dlhé sedenie na záchode skutočne môže zhoršiť hemeroidy, bohužiaľ. Avšak, aby som sa im v budúcnosti vyhla, kompenzujem dlhé sedenie dostatkom pohybu, pijem dostatok tekutín a  napchávam sa množstvom vlákniny. Zatiaľ mám trávenie, klop, klop, v poriadku a verím, že to tak ostane. Na záchode nie som preto, že by som dlho ... Na tejto miestnosti je človek úplne, úplne sám. Bez všetkých zvukov, hluku okolia, bez zhonu a negatívnej energie, bez pracovných povinností. Je to rituál. Je to relax. Je to meditácia. Je to moc prítomného okamihu. A preto si nenechám tých pár minút denne vziať, aj keď si niektorí ľudia myslia, že je to divné, negustiózne, nehygienické, nenormálne.

Pozn. Apropo, toaleta je v domácnosti najčastejšie umývaným a najlepšie čisteným miestom. Takže je tam pochopiteľne menej baktérií ako na klávesnici počítača, či displeji mobilu :-)

Nuž a to je na dnes odo mňa všetko. Na záver len otázočku, ako si na tom s čítaním na toalete ty? Do ktorej skupiny patríš? Spokojne mi nechaj komentár. Som zvedavá :-).

A ja ti už prajem pekný večer a teším sa na ďalšie stretnutie. Sľubujem, že nebude tak nechutné :-))

Ali Čaja z Paláca

Citát na záver:

"S dobrou knihou rýchlo beží čas."

Anonym