Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu september, 2015

Dopis pre rodinných príslušníkov dokonalých detí

Obraz
Zas jeden z MHD, alebo... cestovať s náročnými deťmi, je dosť ťažké :-) Cestou na plávanie som sa natrepala do preplneného autobusu aj s mojim obrovským kočiarom. Bola som hrdá, že sa mi podarilo pretlačiť na miesto pre kočiare, hoc na vyhradenom mieste sedeli dve staršie, korpulentné dámy a starší pán :-(. Kým cestuje jeden kočiar, tak to ani tak nevadí...ale keď bude chcieť nastúpiť druhý kočiar, začne problém...a ten nastal na najbližšej zastávke. Tetušky, samozrejme, neuhli ani o piď, nepomohli ani tým, aby tašky dali bokom, a chudera ďalšia mamička s obrovským kočiarom sa musela horko ťažko prebíjať, aby sa dostala na vyhradené miesto. Vytáčala som svoj kočiar ako sa len dalo, aby sme mohli cestovať dve. Jej sa to, chuderke, podarilo :-). Päť kočiarov v autobuse, a na mieste pre nich vyhradenom, debatný krúžok starších dám. A akú nevychovanú mládež máme so sebou, že im v kuse skáče do reči...:-)

Nase prazdniny III

Obraz
Do tretice všetko dobré...a dnes aj so súťažou!!! Tak dnes sa naposledy ozývam zo spomienkami z Kašova. Že konečne? Aj ja si myslím. Ale musím dokončiť čo som začala. Dnes budem stručná, sľubujem. Rozprávanie o našich prvých spoločných prázdninách ukončím oslavami a opekačkou. Môžem? :-O (A na konci článku bude ďalšia moja súťaž, kto ma záujem. Minule si ju nikto ani nevšimol, pre istotu informujem dopredu. Tak pozorne čítajte:-))  Inak, tri mesiace sme čakali na dážď ako na spasenie. V Košiciach lialo niekoľkokrát, ale tam, ako zakliate kráľovstvo, ani kvapka, celé tri mesiace. Studňa nám vyschla, bylinky zhoreli, zem popraskala. S malým Ošom sme tancovali aj tance dažďa. Podarilo sa, pršalo zrovunka na dedovizeň. Ale nevadí :-).

Dovoľte deťom pomáhať vám

Obraz
Som tvoj pomocníček :-) ?  Pri prechádzke s mojou ratolesťou, ktorý spokojne v manduke zaspinkal, som stretla kamarátku Radku s jej dvojročným synom Radkom. Kým môj malý spal, pozvala ma na kávu.   Ako mi tak pripravovala kávu, začala svoj monológ: "Joooj, toten môj muž, to ti je taký neschopný blbec. Ma ide z neho šľak trafiť. S ničím mi nepomôže, nič doma nespraví. Príde domov, sadne si k počítaču a na všetko totálne kašle ( použila síce iné slovo, ale nebudeme vulgárni) . Poprosím ho, aby sa trochu povenoval malému, lebo si potrebujem požehliť, poprať, pozmývať, alebo hocičo iné...nemá čas. Pošlem ho do obchodu pre broskyne, donesie nektarinky. A v tom je rozdiel? Opýta sa ma ako blbec, a tvári sa ako majster sveta, koľko on toho dneska urobil. Pošlem ho po chladené kurča donesie mrazené, a o hodinu sa ma pýta, kedy bude obed.  Ja tu lietam, žehlím, periem, a on príde spokojne domov a opýta sa, prečo je tu taký bordel. No nevezme rentu, aby popratal...nie, nie. 

A tento poznáte?

Obraz
Dnes na noc trochu humoru zo života. Ako vtip je to super Aj smutný vtip je vtip :-) Kvôli svojmu duševnému zdraviu veľmi telku nepozerám, pretože ma nebaví, že mi vždy v tom najlepšom prerušia reklamu nejakým blbým filmom či seriálom. A čo tobôž správy? Nebudem si predsa kaziť krásny deň, no nie? :-)

Naše prazdniny II.

Obraz
... pokračujeme Vitajte späť...:-) Tak sa týždeň stretol s týždňom, a my ďakujeme že si si nás zas naladil. Všetci sa tešíme, že ťa môžeme oboznámiť s našími zážitkami z prázdnin. Tak si držte klobúky, ideme z kopca. A hneď na začiatok, pokračovanie z minula...opis našich prázdnin pokračuje. A na úvod trochu hororu :-(