A tento poznáte?

Dnes na noc trochu humoru zo života.

Ako vtip je to super

Aj smutný vtip je vtip :-)

Kvôli svojmu duševnému zdraviu veľmi telku nepozerám, pretože ma nebaví, že mi vždy v tom najlepšom prerušia reklamu nejakým blbým filmom či seriálom. A čo tobôž správy? Nebudem si predsa kaziť krásny deň, no nie? :-)

Ale dnes som spravila výnimku a sama sa už nepamätám, prečo som si s pozitívnou náladou správy zapla a...chyba, veľká chyba :-(. 

A čo bolo také zlé, že mi až karfiolová placka skoro uviazla v krku? 

článok TU

alebo aj

TU

No ako to vidím, ja sa u doktora nedoplatím. Blahosklonne nám vláda zrušila 5 eur za prednostné vyšetrenie (zatiaľ som ho nepotrebovala, ale už som začala nad tým silne premýšľať, pretože môj náročný drobec nám jasne dáva najavo, čo si myslí o čakaní hockde, nielen u doktora. Počuť to až do ordinácie :-)). 

Ako kompenzáciu za to zaplatím iba 10 eur za nespolupracujúce dieťa...to je asi vtip. 

Ak bude len malý trochu po mne, a ešte trochu po tatovi, máme sa na čo tešiť. 

Moji rodičia by sa nedoplatili :-(

Keď som mala sedem poslali ma na rezanie uzdičky. Drobné dievčatko nad ktorými stáli traja doktori veľkí ako môj chlap...a ani jednému sa nepodarilo otvoriť mi ústa. Nepomohli sladké slová, tvrdé slová, vyhrážky, sľuby...jednoducho som nespolupracovala :-(.

Keď som mala deväť, doktorka mala trápny pokus o zavedenie endoskopu do môjho žalúdka. Skúsila to asi osemkrát, než sa na to vy...

Rovnako dopadol aj pokus o dvadsať rokov neskôr. Dvaja členovia mojej rodiny si vzali dovolenku, aby ma mohli po endoskopii dostať domov. Zbytočne, nič podobné sa nekonalo...nespolupracovala som :-(.

Pri odoberaní krvi si musím ľahnúť, a sestričky so mnou musia preberať knižné novinky ak nechcú zo zeme odpratávať moje odpadnuté telo :-(.

Môj zubár mi musí napichať do ďasna injekciu od bolesti skôr ako sa ma dotkne, inak za seba neručím :-(. 

O gynekológoch ani rozprávať radšej nebudem, pre mnohých som bola výzva, a pochybujem že sa doteraz spamätali z hurikána menom Ali :-)

Môj chlap síce spolupracoval, ale u lekára bol častejšie ako v škole, pretože tu mu niečo museli zašívať, tam opravovať, tu alergie, tam žltačka...stále, stále niečo. 

Tak, keď si zrátam dva a dva dohromady...po otcovi si stále niečo vyvedie a po matke bude u doktora robiť cirkus (dvaja dobermani jednoducho nikdy nebudú mať pudlíka :-))...myslím, že začnem šporiť zo svojho smiešneho rodičovského príspevku a zriadim malému "nespolupracujúci fond". Dúfam len, že nasporím dosť. 

Potrebujeme viac odvážnych doktorov, ale je to len rozprávka :-)

Ale moja optimistická povaha mi hovorí, že je to novinárska kačica, pretože takúto kravinu, ako je poplatok za uplakané a nespolupracujúce dieťa jednoducho ani dement na Slovensku nevymyslí. ČI?

Citát na záver:

„Aj nekonečné more má svoje brehy, bezbrehá je len ľudská hlúposť.“

                                                                 Konfucius