Čaja z Paláca - geriatrická mama :-)

Dnes som späť s pokračovaním v mojej kontroverznej téme ohľadom materstva vo vyššom veku. V poslednej dobe nachádzam na diskusných fórach, aj v osobnom živote mnoho žien, ktoré sú tesne pred  40-tkou  a majú dilemu či ísť, alebo neísť do ďalšieho ( druhého, tretieho ) tehotenstva. Doktori a odborníci majú jasné názory a vedecké štúdie. Samozrejme, existujú riziká, môžu nastať problémy, skrátka, telo nás už nemusí podržať ako kočky v mladom veku. Žena po tridsať päťke už môže nacvičovať skok do truhly,  mašírovať na pánske,  poprípade môže budovať kariéru, ale nech sa netrepe do pôrodnice!!! 

"Aj keď doma nie som nikdy sám,  kde len môžem tajne čítam Šlabikár." Tublatanka - Šlabikár Dopredu upozorňujem, že dnešný článok je len pre silné povahy, ktoré nemajú problém so " záchodovými " rečami!!! Námet na tento článok mi napadol, ako inak v Paláci , keď sme minule mali takú menšiu debatku s kolegyňou, keď som vyšla z toalety:

"Z nej radosť, útecha, smiech sa rodí a preto slzička nezaškodí." Gabriela Hermelyová - Maličká slzička  Kým bol Ošo malý, plakal ustavične. A bez dôvodu ( o mojom náročniatku si mohol čítať napríklad aj TU ). Kým nemal didu v ústach a pri nej omylom nezaspal, nezastavil sa. V tej dobe som si myslela, že to bude už tak navždy a máme doma zaručený doživotný deadtmetalový koncert. ( Ešteže sme obaja praví rockeri, odchovaní na heavy metale TU a TU ) Veď z toho vyrastie...

"Obchodný dom to je vlastne novodobý chrám. V ňom tovaru sa klaniame a ten sa klania nám." Miro Žbirka - Kúp mi knihu Odpoveď na otázku či ľudia ešte čítajú sme spoločne našli ( TU ) a čo čítajú sme sa dozvedeli ( TU ). A ak ťa zaujíma aj odpoveď na otázočku: Prečo ľudia čítajú? tak sa pohodlne usaď, a prečítaj si pár odpovedí od obyčajných, normálnych ľudí (rozumej knihomoľov). Pár týždňov som túto otázku pokladala aj našim zákazníkom, knižným maniakom v knižných skupinách, aj niektorým blogerom. Neuveríš, ale dostala som množstvo krásnych a inšpirujúcich odpovedí. Tak sa na ne pozri so mnou:

"Je to paráda, lehnout si na záda a číst si." Karel Zich - Paráda Po tom našom Paláci sa pravidelne premieľa mnoho divných individuí . A nemyslím tým tých, ktorí si prídu kúpiť knihu, no nevedia názov, ani autora, ani o čom bola, ale pred desiatimi rokmi ju videli u kamarátky v knihovníčke, a páčil sa im obal. Nie, takí sú v pohode. Skôr mám na mysli takých, čo nemajú nič na práci, chodia k nám dennodenne, nič si síce nekúpia, ale premúdrení sú jak truhlíci od Ferda mravca . Všetko vedia, kibicuju nám do práce, hovoria zákazníkom čo si majú, resp. nemajú kúpiť, lebo to škodí ich karme, náboženskému presvedčeniu, aj mimozemšťanom. Nuž, ľudia sme všelijakí a mne neprislúcha nikoho súdiť. Onoho času takto došiel za mnou jeden pán, patriaci do skupinky " divní ľudia ", začal úchylne hladkať knihy, a posmešne na mňa zagánil: "Všetky tieto knihy, aj vaša práca, všetko je úplne zbytočné. Mladých už "toto" vôbec nezaujíma. Ľudia prestávajú čí...

Pár slov na úvod... Tento článok píšem v rámci svetového týždňa rešpektu k pôrodom. Tohto roku to pripadá na týždeň od 16.mája do 22.mája .  Nechystám sa napísať akýsi odborný článok o prirodzených a krásnych pôrodoch, o tom, ako by to malo skutočne vyzerať, na to nie som kompetentná. Avšak na konci článku zanechám nejaké odkazy na stránky, ktoré sa tejto téme odborne venujú. Ja chcem vo svojom literárnom počine iba v krátkosti opísať realitu našich pôrodníc. Na skutočných príbehoch, skutočných ľudí. Moje pocity, a dojmy z toho ako to, bohužiaľ, je, nie ako by to malo byť!!!  Zdroj foto