Čaja z Paláca - geriatrická mama :-)

"Smiech je soľ života a smiech je nad zlato, no tak sa usmievaj a nehľaď zaťato." Zlatá brána - Smiech je soľ života Ako najlepšie ukončiť starý rok a začať ten nový, ak nie s úškrnom na tvári? Pôvodne som chcela na Silvestra spísať iné hlášky, no nakoniec som sa rozhodla venovať posledný, tohtoročný článok mojim posledným, zozbieraným hláškam z nášho Paláca . Teraz je to už len na kolegyniach, aby mi nejaké pozbierali do budúcna, aj keď, ako sa minule vyjadrili, už toho nie je tak veľa, akoby si poniektorí zákazníci vstúpili do svedomia a už zvyknú byť iba nepríjemní, avšak bez vtipných hlášok. Škoda.

"A pro mou duši nevinnou, pan vedouci byl hrdinou, když po obědě začal prodávat." Michal Tučný - Prodavač Na chvíľočku ( ale skutočne len takú maličkú ) si odskočíme od všetkých tých mojich tehotenských dumiek, problémov a kecov , a pred pôrodom sa vrátim do Paláca na pár hlášok, ktoré mám zapísané a ešte som sa s nimi s tebou nepodelila. Bohužiaľ, ako to vidím, je to na dlhšiu dobu asi posledný článok tohto typu, keďže nasledujúce tri roky budem riešiť iné veci. A tak týmto apelujem na svoje kolegyne ( a nielen tie z Paláca ), aby si všetky tie popletené názvy , milé prebrepty či divné reči nepochopiteľných zákazníkov opäť raz zapisovali a podelili sa s nimi so mnou, aby som ich zas mohla spísať do nejakého článku aj na materskej dovolenke. 

"A ja čakám na slobode, kedy bude slušnosť v móde.  Čakám ako na deň súdny, kedy budú ľudia ľuďmi." IMT Smile - Veselá pesnička  Toto poznajú všetci predavači - nielen v kníhkupectve Varovanie: Dnešný článok bude trochu kritický, tak ak nemáš na to nervy, nečítaj! Ani som sa nenazdala a už mám za sebou okrúhle výročie pôsobenia v Paláci. Veruže som za tie roky zmenila, a riadne. Nie som tým istým poplašeným bláznom, ktorý bárs aj stokrát denne lietal po schodoch hore a dole, skákal medzi knihami a za ktorým dul víchor až sa prach medzi knihami víril. Po toľkých rokoch sa zo mňa stal lenivý, distingvovaný a seriózny človiečik, ktorý sa radšej vyváža výťahom, a už dávno stiahol rýchlosť vrtule v zadku na minimum. Hold, roky letia a starnutie nezastavíme :-).

"Už se zase tešíme na Ježiška, copak nám letos nadelí." Lubomír Lipský, Jiří Malát a zbor - Už se zase tešíme na Ježiška Ani sa to nezdá, ale len včera som dokončila článok o minuloročných vianočných hláškach a dnes už čítaš článok o tých tohtoročných. Letí to neskutočne rýchlo, niekedy mám pocit, že ten ČAS beží s niekým o závod. A my, obyčajní ľudkovia nemáme nijakú šancu ho zastaviť, alebo aspoň spomaliť.

"Aj keď doma nie som nikdy sám,  kde len môžem tajne čítam Šlabikár." Tublatanka - Šlabikár Dopredu upozorňujem, že dnešný článok je len pre silné povahy, ktoré nemajú problém so " záchodovými " rečami!!! Námet na tento článok mi napadol, ako inak v Paláci , keď sme minule mali takú menšiu debatku s kolegyňou, keď som vyšla z toalety:

"Ahoj... tak já letím...měj se řeknem, dávno oba víme, jen aby se něco řeklo Katapult - Někdy příště Ľudia, ktorí sa roky nevideli sa dokážu skutočne stretnúť na neobvyklých miestach. Jedným z takých miest je aj náš Palác . Nie raz sme svedkami rôznych poškolských, pomaturitných, poštátnicových a popracovných stretnutí. Len za posledné dva mesiace sa mi pred očami mihlo niekoľko takých schôdzok po x rokoch . A skoro stále sa odohrávajú ako cez kopirák, menia sa iba osoby a ich vek :-).

"Volajú ma Polepetko nehanbím sa za to, dobre ja viem že keď prší uschne všetko blato. A keď potom vyjde slnko narobia sa mláky, volajú ma Polepetko. Ja som, prosím, taký." Muzikál Polepetko Rok sa s rokom stretol a môj syn je opäť o rok starší. A ja mladšia a opäť o niečo krajšia:-) . 

"Ty brďo, fakt?"  Ti vravím..."  "No, ty koky!" Horkýže Slíže - Brďokoky Keď som prestala riešiť reči, nálady a nátury ľudí dookola, život sa mi oveľa zjednodušil. Odvtedy ma už nič a nikto nemôže nahnevať ani uraziť. Ale netvrdím, že ma občas niekto neprekvapí, či nedostane do pomykova.  No to už potom iba pokrčím ramenami a poviem si: Nemôžeme byť všetci lietadielka, niektorí musia byť aj helikoptéry...

"Ján Ámos Džínový, skončil vraj so školou. Učením príliš novým dráždil inšpektorov." Metalinda - Ján Ámos Džínový Už dlho som nemala rýchlu predstavovačku zaujímavých titulov, ktoré som objavila pri povinnej prechádzke našim Palácom. Tak to teda napravím a dnes sa  na chvíľu pristavím pri takých knihách z ktorých sa dá niečo nové dozvedieť, ktoré nám rozšíria obzory z histórie či vedy (o niektorých som už písala TU a TU ). 

"Verím na Boží mlyn, verím že niekde je, až raz zatočím ním, tak bude vážne zle." Metropolis, Desmod - Mlyny V živote sa všetko vracia ako bumerang, aj keď si to možno neuvedomujeme. Jedni to nazývajú karma, iní zákon akcie a reakcie, ďalší zas  božie mlyny. Možno neveríš, ale tak to je. Dnes ti ponúkam dva názorné príklady:

"Sveta rečou chlapče spievaj, nesedí ti slovenčina." Banket - Slovenčina Ak si to ešte pamätáš, jeden z mojich prvých článkov bol venovaný tomu, že prestávam rozumieť svojim súkmeňovcom (ak nie, môžeš pozrieť TU ). Tak dnes, o tri roky na to, by som na neho chcela nadviazať. Tento nápad mi vnuklo divadelné predstavenie, ktoré som nedávno navštívila, Bohyňa vo vani sa volal. Síce komédia, ale s posolstvom. Akoby to dopadlo, keby sa Ľudovít Štúr objavil u niekoho v obývačke...   Zdroj foto: pixabay.com

"Len mračiť sa znova nezačni, a život budeš mať senzačný." Jana Kociánová - Zahoď svoje starosti Jedno čo musím práci s knihami priznať, že nám nehrozí stereotyp, ani nuda. A už som niekoľkokrát spomínala, neustále sa nestačíme čudovať, čo ľudia všetko v kníhkupectvách hľadajú a čo všetko chcú od nás. Dnes tu mám pre teba tiež taký malý cyklus s hláškami:

"Dívam sa do slovníka a smutno je mi, že už som len cudzinka v tvojej zemi." Xindl X a Mirka Miškechová - Cudzinka v tvojej zemi V januári ubehlo 25 rokov od času, keď sme sa s bratmi Čechmi "po bratsky" rozišli a obaja sme sa pustili do veľkého sveta svojou vlastnou cestou. Ako, prečo, načo a začo to už je dnes jedno. A ani politickú a ekonomickú situáciu tu dnes nechcem rozoberať, pretože by mi na to jeden deň, ani moje nervy, nestačili. Dnes chcem tak trochu podumať nad tým, či je možné za ten krátky čas, prestať si navzájom rozumieť.  Zdroj youtube.com

"V Jakubove (Paláci) žijú ľudia, čo sa veľmi málo nudia. Stále sú len veselí, smejú sa hi-hi-hi-hi." Z relácie Zlatá brána - Jakubov  Dočkali sme sa živí a zdraví ďalšieho Silvestra. (Nuž, uteká to rýchlejšie než by sme si priali.) A dnes sa mi veru nechce ani bilancovať, ani si dávať nejaké predsavzatia, to urobím niekedy nabudúce. Dnes je načim sa zabávať. Smiech je podľa mňa najlepší, najdôležitejší a najzdravší liek proti stresu, strachu a depresii. Keby sa ľudia viac smiali a usmievali (hoc aj sami na sebe ako napr. ja), svet by bol krásnym miestom pre život...

"Vánoce, Vánoce přicházejí, zpívejme přátelé. Po roce Vánoce, Vánoce přicházejí, šťastné a veselé." Settleři - Vánoce, Vánoce přicházejí Minule sme tak s kamarátmi premýšľali, aké to všetko bolo za našich, mladých čias (nie že by som bola taká stará, ale viac si pamätám). O tom, ako sa o Vianociach, darčekoch a stromčekoch začalo rozprávať až po Mikulášovi, výzdoba sa začala až pár dní pred Štedrým dňom, vianočné reklamy nás neotravovali od novembra s tým, že len bohatá nádielka je správna nádielka, a z rádia nám zneli slovenské a české zimné, vianočné piesne  a koledy.  A bolo to dobré. 

"Stačí svetr nebo knížka, všichni chcem však od Ježiška, jen aby byl šťastný a veselý." Lubomír Lipský - Už se zase tešíme na Ježíška Malá, predvianočná výzva Zvianočnieva sa, o tom niet pochýb. Všade kam sa pozriem to začína naberať na obrátkach. Každoročný stres, zhon a chaos je všadeprítomný, no ja som sa rozhodla, že sa tomu nepoddám. Sviatky Vianoc milujem pre ten pokoj a atmosféru a nie pre vražedné tempo. Ignorujem tie vianočné reklamy už od septembra (chvalabohu telku nepozerám), hyperom sa vyhýbam (chvalabohu celoročne), v práci sa usmievam a nevšímam si všetky tie kyslé a nervózne tváre... 

"Obchodný dom to je vlastne novodobý chrám. V ňom tovaru sa klaniame a ten sa klania nám." Miro Žbirka - Kúp mi knihu Odpoveď na otázku či ľudia ešte čítajú sme spoločne našli ( TU ) a čo čítajú sme sa dozvedeli ( TU ). A ak ťa zaujíma aj odpoveď na otázočku: Prečo ľudia čítajú? tak sa pohodlne usaď, a prečítaj si pár odpovedí od obyčajných, normálnych ľudí (rozumej knihomoľov). Pár týždňov som túto otázku pokladala aj našim zákazníkom, knižným maniakom v knižných skupinách, aj niektorým blogerom. Neuveríš, ale dostala som množstvo krásnych a inšpirujúcich odpovedí. Tak sa na ne pozri so mnou:

"Chodí Katka, chodí. Stále čosi hľadá, v ruke drží šlabikár, čítať by ho rada." Zlatá brána - Šlabikár V minulej časti o písanom slove som si tak podumkala, či ľudia a prevažne mladí ľudia, ešte čítajú. Veľmi ma potešili aj vaše komentáre a reakcie, iba potvrdili to, čo som si myslela. Že knihy sú ešte stále v kurze. Dnešnú časť by som chcela venovať tomu, čo ľudia čítajú.  Nechajte výber na nich "Neexistuje dieťa, ktoré by nenávidelo knihy, existujú iba deti, ktoré nenašli tú pravú knihu." Frank Serafini

"Je to paráda, lehnout si na záda a číst si." Karel Zich - Paráda Po tom našom Paláci sa pravidelne premieľa mnoho divných individuí . A nemyslím tým tých, ktorí si prídu kúpiť knihu, no nevedia názov, ani autora, ani o čom bola, ale pred desiatimi rokmi ju videli u kamarátky v knihovníčke, a páčil sa im obal. Nie, takí sú v pohode. Skôr mám na mysli takých, čo nemajú nič na práci, chodia k nám dennodenne, nič si síce nekúpia, ale premúdrení sú jak truhlíci od Ferda mravca . Všetko vedia, kibicuju nám do práce, hovoria zákazníkom čo si majú, resp. nemajú kúpiť, lebo to škodí ich karme, náboženskému presvedčeniu, aj mimozemšťanom. Nuž, ľudia sme všelijakí a mne neprislúcha nikoho súdiť. Onoho času takto došiel za mnou jeden pán, patriaci do skupinky " divní ľudia ", začal úchylne hladkať knihy, a posmešne na mňa zagánil: "Všetky tieto knihy, aj vaša práca, všetko je úplne zbytočné. Mladých už "toto" vôbec nezaujíma. Ľudia prestávajú čí...

"Tíško a kradmo, to sa jej podobá. Prichádza staroba, nezvaný hosť." Peter Lipa - Tíško a Kradmo Asi som divná (a nehanbím sa za to), ale ja veľmi rada počúvam ľudí. Či už v práci (ak mám teda viac času a nemusím prekladať knihy z jedného regála na druhý :-)), alebo pri cestovaní v autobuse (ak teda zrovna nečítam erotický, alebo iný, román :-)). Veľakrát sa stane, že mi okrem peňazí zanechajú aj nejaký svoj smutný, či veselý príbeh. A obzvlášť tí starší sú viac ukecanejší . V skratke opíšu svoj život, posťažujú sa na svoju momentálnu situáciu, či pochvália svojimi vnúčatkami. Pozn. V mojich článkoch o historkách z Paláca sa často vyskytujú aj hlášky deduškov a babičiek. Ale vôbec to nemyslím v zlom :-)