Čaja z Paláca - geriatrická mama :-)

"Hej, volám všetky planéty, pýtam sa či tam niekto je, a či nás sleduje." Miro Jaroš - Planéty Občas dostanem chuť aj na knižočku haluznejšieho charakteru, nič vážne, iba trochu iných svetov. Tak som si teda vybrala na oddych knihu od slovenského, bláznivého, možno by sa dalo povedať aj kontroverznejšieho, autora desivých románov. Poviem pravdu bez okolkov, na základe rôznych ohlasov, recenzií, komentárov som očakávala niečo v štýle amerických brakových hororov vrhnuté do nám známeho, slovenského prostredia. Krv tečúca potokmi, všadepovaľujúce sa odrezané hnáty, črevá visiace dole oknami, polonahé, uvrieskané ženské, ktoré bezhlavo uháňajú lesom snažiac sa utiecť krvilačným mimozemšťanom. Áno, toto som čakala.  Tak sa teda poďme pozrieť na to, čo mi ponúkol slovenský sci-fi horor. Poznámka: Len pre silné a recesistické žalúdky:

"Tak poď a tancuj, spievaj, hraj. Tak poď a tancuj, život ochutnaj. Tak poď a tancuj, neprestávaj žiť!" Lukáš Adamec _ Tancuj mi! Mohlo by sa zdať, že táto karanténa riadne lezie na mozog. No, keď sa človek nenudí, ani nevie, ako mu čas rýchlo ubieha. Jeden by povedal, že keď sme zavretí doma, tak stihneme toho oveľa viac ( ako sa dnes nechala počuť moja kamarátka, ktorá povedala, že si onoho času myslela, že ak by bola doma tak by si konečne stíhala aj požehliť, a už je doma tri týždne, kopa na žehlenie sa len zvyšuje a pripomína pivovarnícky komín ... ).  Áno, ja som na tom rovnako. Ja som si myslela, že ak by som bola doma, tak by som prečítala veeeľa kníh, dopísala ďalší román či písala článok za článkom, veď v hlave sa mi mrví toľko námetov.