Kríza, či výzva k zmene???

"Tak poď a tancuj, spievaj, hraj. Tak poď a tancuj, život ochutnaj. Tak poď a tancuj, neprestávaj žiť!"
Lukáš Adamec _ Tancuj mi!

Mohlo by sa zdať, že táto karanténa riadne lezie na mozog. No, keď sa človek nenudí, ani nevie, ako mu čas rýchlo ubieha.
Jeden by povedal, že keď sme zavretí doma, tak stihneme toho oveľa viac (ako sa dnes nechala počuť moja kamarátka, ktorá povedala, že si onoho času myslela, že ak by bola doma tak by si konečne stíhala aj požehliť, a už je doma tri týždne, kopa na žehlenie sa len zvyšuje a pripomína pivovarnícky komín ...). 

Áno, ja som na tom rovnako. Ja som si myslela, že ak by som bola doma, tak by som prečítala veeeľa kníh, dopísala ďalší román či písala článok za článkom, veď v hlave sa mi mrví toľko námetov.



No nič pravda.
Každý deň len upratujem bordel po malom šráckovi, utieram prach, ktorý som si predtým ani nevšimla, hrajem céčka, robím domáce úlohy, a keď si konečne sadnem s kávou, že si prečítam pár strán nejakej dobrej knihy, zobudí sa malá čajočka a mám po čítaní. Pri večernom uspávaní zaspím skôr ako deti a tak som zas dočítala. Nevadí, keď toto skončí bude zas mrte času a mojimi rukami prejde také množstvo kníh, ako predtým. 

Zdravý životný štýl


Ale nechcem sa v dnešnom kratučkom článku (mám asi 30 minút na jeho napísanie) sťažovať. Práve naopak. Chcem sa pochváliť, čo je na tomto, obmedzujúcom čase dobre. Lebo ja som optimista a v každej situácií hľadám len to najlepšie. 

Tak, čo musím spomenúť ako prvé - začali sme sa zdravšie stravovať. Jeme oveľa viac ovocia, orieškov, strukovín. Dokonca aj malý šrácko, ktorý donedávna nad nimi ohrňoval nos, dnes spásal celú porciu hŕstkovej polievky. Asi nejako podvedome vytušil, že nie je vhodná doba na vymýšľanie a musí zjesť to, čo sa mu podá, inak bude hladný. A potom sa celý šťastný pustí do domáceho koláča, lebo zas, občas trochu sladkého môže byť.

Za druhé - skúšam nové veci. Napríklad som sa pustila do klíčkovania. Milujem klíčky, no doteraz som nejako nenašla odvahu na domáce experimenty so semienkami. Ale, keď už sedíme doma na zadku, prečo to nevyskúšať? Úplná TOP PECKA je mango. Čo mi na tom trochu vadí je to, že tri dni klíčim a za päť minút zožeriem. No nie sama, občas sa pridá aj malý šrácko. Fakt ma teší, že pre neho je mňamotka aj sušený ananás, či lieskovec v horkej čokoláde.


No, a za tretie - sama netuším, ako je to možné, ale fakt poctivo cvičím. Aspoň dvakrát týždenne si odcvičím pár asán z jógy. Veľký šrác kúpil hry na kinekt a tak si každý deň dáme dve-tri partičky bowlingu. K tomu, trikrát do týždňa si dávam do tela s našou cvičiteľkou, ku ktorej chodievame každý piatok tancovať s bábätkami v nosičoch. No, už mesiac sa to prosto nedá a momentálne nám aspoň takto, online, precvičuje latino dance. A že cvičím-tancujem fakt poctivo, cítim vo svojich nohách vo forme permanentnej svalovky. Pretože:

"Moviemente es vida!!"

Výhodou týchto online cvičenia je v tom, že nikto nevidí, ako sa rôsolovito natriasam pred notebookom. Ďalšou výhodou je to, že náš byt neobsahuje tie obrovské zrkadlá ako tanečná sála, a tým pádom nevidím ani samu seba a tým pádom sa necítim ako Flubber, ale ako Shakira
A tou poslednou, nie však zanedbateľnou, môžem si ísť spokojne zacvičiť aj po šošovicovej polievke bez toho, aby som "odérom" prizabila ostatné účastníčky tancovania.


Apropo: Ak ste nečítali moje prvé stretnutie so Zumbou - TU nájdete článok o tom, prečo radšej tancujem doma, v súkromí.

Akurát priblbé poznámky veľkého šráca sa prechádzajú dosť ťažko:

"Načo si dávaš podprsenku? Postavím sa do dverí a budem ti kozy odrážať späť ako brankár. Aspoň si zacvičím aj ja."

"Bože, zatancovala si jednu pesničku a už umieraš?"

"Ešte chvíľu a prepadneš sa k susede do bytu."

"Kedy sa ti prestane triasť zadok? Vo štvrtok??"

Veľký šrác ma jediné šťastie, že vie variť a ja nie :-))). Ja mu tie impertinentné reči odpustím. Veď, smiech je soľ života a trochu "pravdy" mi nikdy nezaškodí.
Čo je ale super, už sme doma zavretí tri týždne, a ja ešte stále nemám chuť ho vyhodiť von balkónom. Je to dobré. Táto karanténa nie je žiadnou zaťažkávajúcou skúškou nášho vzťahu.


Podporujme tých malých, ale hlavne našich... 


Takže, takto si my žijeme, počas karantény a sociálnej izolácie. Ale skôr, než tento článok ukončím, dovoľte mi jednu malú dumku. Doba je síce ťažká, ale prejde. Skôr, či neskôr sa život vráti do normálu. No ja si myslím, že teraz je ten správny čas si uvedomiť, čo je v živote najdôležitejšie. Okrem toho, že konečne môžeme tráviť čas so svojou rodinou, skúšať nové veci, prejsť na zdravší životný štýl, tak aj vypratať naše byty aj naše duše a telá. Je jar, menší detox nikdy nezaškodí. 

Bohužiaľ, pravdou je, že ekonomiky sveta dostanú "po fajkách". A hlavne pre našich malých a stredných podnikateľov to všetko môže byť likvidačné. Aj preto si myslím, že je načase pozmeniť trochu naše priority, konzumný život, a podporovať tých, ktorí to najviac potrebujú. Úplne to asi vystihuje fotka, ktorá koluje Facebookom:

Zdroj: FB

V krátkosti, teraz viac ako inokedy, si treba uvedomiť, že je dôležité rozbehnúť domáci trh. Vzhľadom na to, že sme malinká krajina, podpora zo strany štátu pre malých podnikateľov je ...žiadna. Tá podporí hlavne veľké podniky a tí ostatní ostanú bez pomoci. Preto bude v nasledujúcich mesiacoch veľmi dôležité, kam vrazíme naše ťažko zarobené peniaze. Ja viem, že naše platy sú smiešne, materské a rodinné príspevky ešte smiešnejšie a mnohokrát sú slovenské výrobky drahšie ako tie zahraničné, či z dovozu. No kvalitatívne neporovnateľné. Teda aspoň od tých dobrých handmade výrobcov a súkromníkov, lebo všade sa nájdu nepoctiví podnikatelia. A preto je dôležité vytriediť plevy od zrna a tých, skutočne šikovných, kreatívnych a poctivých výrobcov podporiť. Našich. Domácich.  

Možno máte na celú vec iný názor, a ja ho nikomu neberiem. No ja aj naďalej budem podporovať domáci trh, pretože ja milujem Slovensko. A sú iba dve...,povedzme veci, ktoré si môj veľký šrác objednal z ALI. Tá jedna má 5 rokov a tá druhá 9 mesiacov :-DDD. Pre tých, čo nevedia, ja som ALI :-))).

"Jaj, taká som ja vtipná a kreatívna" 

Pár slov na záver:


Tak, to by bolo asi všetko k dnešnej karanténnej téme. Ja viem, na blogu som aktívna dosť málo, ale má to logický dôvod. NESTÍHAM!!! Tento článok o 20-tich vetách som nakoniec písala celý deň. Tu veta, tam veta, možno preto môže pôsobiť trochu chaoticky. Ale, ktorý z mojich článkov nie???

To je jedným z dôvodov, prečo častejšie pridávam len kratšie posty na FB a IG. Ak ma ešte nesledujete, a moje dumky sa vám páčia, tak šup, šup. Dajte mi páčiky na sociálne siete. Pretože obvykle nemám času sa vykecávať a iba pridám nejakú rýchlu myšlienku, alebo tip na knihu. A aj ten píšem, plus mínus, 4 hodiny, ako ten posledný, o knihe Nepriznaná. V podstate, aj s touto dumkou som plánovala zveriť sa vo forme postu, ale IG aj FB majú na moje slohy vlastný názor, a majú iba obmedzený počet slov. Keď ja som však chcela povedať niečo viac, chcela som vytvoriť niečo duchaplné. A aj keď sa to nakoniec mihlo účinku, musela som oprášiť svoj NB - písací stroj. Snáď to písmenkovanie malo zmysel a článoček sa vám páčil. Ak nie, tak nevadí, ak áno, sledujte ma aj nabudúce. Budem sa tešiť. No, kedy to bude?? Nikto netuší. Prajem krásny deň.


Nájdi 5 rozdielov :-DDDD


Ali Čaja z Paláca

Citát na záver: 

"Krize nejsou signálem k rezignaci, dokonce ani ne k pasivnímu "přetrpení", nýbrž výzvou k tvořivé reakci, nabídkou sestoupit hloubějí."


Tomáš Halík

Komentáre

  1. Velký šráco má skvělý hlášky, dost mi připomíná mého manžela :D.
    Karanténa mi na mozek neleze, protože chodím do práce, jediné, čeho jsem se fakt bála, bylo to každodenní vaření, ale nakonec to zvládám taky.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No hej, tie hlášky a to, že vie variť je plus k tomu, že ešte sme sa neprizabili :-). Zmysel pre humor je dôležitý pre zdravý vzťah.
      No, kým chodíš do roboty to máš dobre, karanténa ti aspoň nelezie na nervy, ale to učenie s deťmi by som asi nedala. Mám doma predškoláka s občasnými domácimi a som na vraždenie.

      Odstrániť
  2. Jeden sa už stratil ....Máte doma veselo a k všetkým aktivitám môžeš pridať kuchársky kurz :-D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No, stratený komentár potom stráca niť :-D-

      Už som bola na dvoch a nepomohlo :-D

      Odstrániť
  3. Ďakujem Ali, tento článok mi naozaj zlepšil náladu.:) Schuti som sa zasmiala, aj si zaspomínala. Totižto, doteraz si živo pamätám, ako som u babky sedela za stolom, s tanierom hŕstkovej polievky pred sebou, do ktorej sa mi veru veľmi nechcelo, pričom teraz ju priam zbožňujem.:D Postupom času, ako človek dospieva, príde na chuť aj tomu, čo v mladosti vyslovene nemohol ani cítiť.
    Som rada, že aspoň ty v týchto ťažkých časoch nestrácaš hlavu a snažíš sa zo situácie vyťažiť čo najviac. Tvoje príspevky na IG aj FB poctivo sledujem.:) Každý deň ma nimi inšpiruješ - už len sa rozhýbať a niečo z toho aj vyskúšať. Napríklad tie klíčky znejú veľmi lákavo.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jaj, Veronika, som potešená, že ťa mojimi výlevmi dokážem rozosmiať. Veď, v konečnom dôsledku, o to mi ide. Pobaviť ľudí. A to nielen teraz, v tomto zvláštnom období, ale stále. A ďakujem Ti za to, že ma už roky sleduješ. Vážim si každého jedného pravidelného stalkera :-D.

      Inak, aj ja si pamätám, že ako dieťa som nemala rada paradajkovú polievku, a teraz sa jej neviem dojesť. Aj každý deň by som sa napchávala ňou. Ako vravíš, chute sa menia.

      Klíčky sú fajné, snažím sa ale nie stále mi vyjdu. No, pokus omyl. A raz budem macher. S tým tancovaním to mám podobné, niekedy sa mi vôbec nechce ale donútim sa aspoň na chvíľu. Inak ja sa musím hýbať kvôli chrbtici, ak necvičím, bolí. Takže som povinná cvičiť a hýbať sa. Radím ti, začni už teraz aj keď sa ti nechce. O 10 rokov už budeš musieť :-D

      Odstrániť
  4. Tak ten veľký šrác je podarený. :-D
    Inak čím ďalej, tým viac si začínam uvedomovať, že takto doma toho reálne urobím menej ako pred tým. Evidentne to bude problémom viacerých ľudí. Zároveň je ale dosť času na spomalenie a užívanie si chvíľ pokoja stráveného s rodinou (s ktorou sme sa ešte div neprizabili). Len by sa už patrilo mať nejaký ten príjem. Smutnosmiech.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno, môj chlap je teda podarený. Niekedy až na zabitie,
      ÁNo, a hoc odpovedám asi po roku (ospravedlňujem sa), skoro nič sa nezmenilo. A s tým príjmom dúfam, že už je v poriadku. Jasné že to je doba, ktorej už máme všetci dosť. Držím palce.

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Diagnóza: Tetania - novodobý problém mladých

Ako by vyzeral svet, ak by ženy vládli neobmedzenou SILOU?

...ale nemôžem povedať, že som to neskúsila!!!