Reset hlavy
- Získať odkaz
- Ďalšie aplikácie
Dobrý večer, na dobrú noc, čaja z palácu rozprávku povie vám:
"Ako sa čaja z paláca (princezná) po dlhej dobe vydala na pivko s ostatnými čajkami z paláca"
Jedného krásneho, jesenného dňa, navrhla hormónmi nabitá kamarátka princeznej takú vec, že by si po štrnástich mesiacoch namiesto každovečerného sedenia na zadku, vyrazili za zábavou.
Princezná nemala námietky, veď už by si rada poklebetila a poštebotala aj o niečom inom ako sú plienky či cicka. Otázkou však ostávalo, kedy a kde?
A tak hútali, hútali, až nakoniec vyhútali, že sobota večer je ten správny čas na záťah.
A tak princezná s kamarátkou obvolali terajšie aj minulé čajky z paláca, pretože obe sa chceli aspoň na dve hodinky dozvedieť nejaké novinky, klebety či pikošky z paláca.
No princezná sa ale musela opýtať svojho princa, či nemá náhodou iné plány. Ale princ sa len usmial, pohladkal princeznú po hlave a povedal:
"Cez deň idem tátošovi vymeniť podkovy na nohy, aby sme sa mohli bezpečne preháňať po našich šírich pláňach. Ale večer pokojne choď a zabav sa. Ja sa postarám o naše malé princiatko."
Avšak, malý princ akoby vytušil, že maminka sa chystá opustiť brány kráľovstva, hoc na dve hodinky, a rozhodol sa, že jej to neuľahčí. A síce slniečko už dávno odpočívalo vo svojich nariasených perinách, malý lapaj statočne odolával sníčku, ktorý sa mu tlačil na krásne, veľké očká.
A prečo by aj, keď len pred pár dňami objavil čaro "zombie" chôdze a vytrvalo cvičil, aby sa v nej zdokonaľoval. Ale prečo práve v ten večer?
A tak pobehoval po komnatách hore a dole, dole a hore, šplhal sa po nábytku, čítal si knihy, no ani za nič sa nechystal zavrieť oči.
Princezná už strácala nádej, že sa jej večer podarí opustiť brány kráľovstva.
No nakoniec predsa len podľahol volaniu dobrodružstiev, ktoré len v spánku môže zažiť, spokojne sa pritisol k maminkinmu ňadru, a o chvíľočku už spokojne lietal v úžasnej ríši Fantázie.
A tak si prepotená, neupravená princezná aspoň prešla hrebeňom po rozstrapatených vlasoch, nech nie je viac za ježibabu ako za princeznú. Svojmu princovi dala ešte posledné rady ohľadom spiaceho chlapčeka a pripravila mu zázračnú kapsičku, v ktorej sa nespokojné dieťatko raz dva upokojí.
Čarovnou skrinkou si privolala dobrého draka, ktorý by ju za chvíľočku a hlavne za pár zlatých, odviezol na miesto, kde už jej kamarátky veselo popíjajú zlatistý mok, ktorý sa pivom nazýva.
Drak síce trochu meškal, ale cesta ubiehala veľmi rýchlo. Biely drak nebol veľmi sociálny a nebolo mu do reči, avšak bol milý. Očividne bol aj veľmi unavený, práce mali s ostatnými drakmi neúrekom.
Keď došli na miesto určenia, princezná sa pekne poďakovala a drakovi za dobre odvedenú prácu zaplatila poctivé tri groše.
Kráľovná paláca, Evka, ju hneď pokarhala za meškanie. Ale, bolo jej odpustené po zistení, že to nie jej vina, ale že malý princ sa rozhodol bojkovať všetko, čo si mama dopredu naplánuje.
Tak si objednala nealkoholický mok z chmeľu a počúvala čo sa deje vôkol. Sem tam sa pridala do debaty pri jednej skupinke, sem tam pri druhej, no žiadne klebety sa už nedozvedela. Všetko dôležité už asi bolo povedané.
Princezná starostlivo sledovala hodinky, pretože mala čas iba do polnoci, presne ako Popoluška. Jej chlapček sa totiž pravidelne budí každé dve hodiny na svoju dávku bieleho moku, ktorý len ona vie chlapčekovi správne pripraviť. A keď ho nedostane včas, bude plakať až prebudí celé kráľovstvo. Nesmie ten čas prešvihnúť.
No neubehla ani hodina, keď jej zablikala čarovná skrinka. Volal jej milovaný princ.
"Žena moja, zle je. Dal som mu dal trochu vody a teraz tak divne dýcha."
"Ako divne..."
"No tak, inak."
Princezná sa tak vydesila, že okamžite vyskočila zo stoličky, poprosila Evku, aby za ňu zaplatila nedopitý pohár piva a utekala domov.
Najskôr chcela opäť zavolať dobrého draka za tri groše, ale na to nemala čas. Tak si vysadla na prvého ktorého stretla, hoc vyzeral naozaj veľmi strašidelne. Blesky a plamene z neho sršali jedna radosť. Ale nemala na výber.
Drak celý čas len hromžil a nadával, aký je ten svet dnes divný, a mladí sa už vôbec nechcú voziť na drakoch a že ona je dnes prvá princezná, ktorú vezie. No tá ho vôbec nepočúvala. V mysli bola pri svojom chlapčekovi a dúfala, že je všetko v poriadku. V hlave si premietala všetky knihy a filmy o prvej pomoci, masáži srdca a tracheotómii.
Keď konečne dorazili na miesto, skoro jej oči vypadli, keď od nej zlý drak za vykonanú službu vypýtal celých desať grošov.
"Toto teda určite nie je s kostolným poriadkom!" pomyslela si, keď klopala na padací most, ktorý bol, samozrejme ako inak, úplne na najvyššom poschodí. A že to bol naozaj pomalý most (pozn. padací most = výťah. Je to kuriozita, ktorá si zaslúži vlastný článok, ale o tom možná niekedy inokedy). Ak by sa rozhodla preskočiť ho, určite by na šiestom poschodí bola skôr.
Do svojich komnat vbehla tak rýchlo ako len vedela, no videla, že jej princiatko je v poriadku. S trochu načervenými očkami, ale to od plaču, pretože mu princ pred chvíľou vyberal nosné soplíky s takou hlučnou príšerou. Po stole boli porozhadzované medikamenty od výmyslu sveta, ktoré princ ponachádzal. Od vitamínu D až po Diazepam a dumal, čo z toho by malému princovi pomohlo.
Princezná sa usmiala, zobrala malého princa na ruky, ponúkla mu svoj prsník, a o chvíľočku už spokojne spinkal v posteli s nariasenými perinami, pretože teraz, keď je tu mama, je všetko v úplnom poriadku..
Potom princezná pobozkala svojho princa a silne ho objala. Bola hrdá, že to tak dobre zvládol, pretože ak by sa to stalo jej, zburcovala by celé kráľovstvo, zavolala na pomoc tri sanitky, požiarníkov, a ktoviekoho ešte.
Takže ako to už v rozprávkach býva, všetko nakoniec dobre dopadlo. A princ s princeznou a malým princátkom si žijú spokojne ďalej.
A potom zazvonil zvonec a rozprávky bol
KONIEC.
PS: Princezná sa už teraz pripravuje, lebo vo februári by rada navštívila rockový koncert. Snáď jej to princiatko už dovolí. A ak nie? Na túto príhodu si spomenie vo chvíli, keď jej adolescentný princ oznámi, že ide na pivo s kámošmi.
A čo spraví obstarožná princezná? Dostane záchvat kašľa.
A čo spraví princiatko?: "Mama si trápna!" a tresne za sebou dverami :-)
Život musím brať s humorom, inak by som sa z neho zbláznila :-)
- Získať odkaz
- Ďalšie aplikácie
Obľúbené príspevky z tohto blogu
Diagnóza: Molusky - to asi nebudú kiahne
"Tiahne sa, tiahne, jak ovčie kiahne." Jednofázové kvasenie - Tiahne sa, tiahne Kiahne zadarmo!!! Kto má záujem? Koncom septembra nás pozvala na návštevu kamarátka Janka so synčekom Miškom. Vraj, či nemáme záujem o vzorku ovčích kiahní zdarma. A ja reku, že prečo nie? Kým som s ním ešte doma, s cickou k dispozícii dvadsať štyri hodín denne, žiadne OČR na ktoré nemám nárok, žiadne otravovanie rodiny... čím skôr, tým lepšie. A tak sme došli, nech sa deti vyblbnú!
Známy neznámy Raffaelo
"Čas je pomstychtivý bandita, ktorý ukradol krásu našich bývalých ja." Raffael Santi Priznám sa, do umenia sa vôbec nevyznám. Nerozoznám umelecké dielo od obyčajnej mazanice, a najmä tie moderné obrazy mi nič nehovoria. A nejedná sa iba o výtvarné umenie ale aj s architektonickými slohmi mám problém. Ja viem, ja viem. Fuj, hanba mi! A dvakrát tak, pretože sa netajím tým, že milujem históriu. Avšak viac ako architektúra ma skôr zaujímajú udalosti, literatúra a historické postavy. Ale ver mi, po múzeách, zámkoch a hradoch sa skutočne túlam rada. Ale zas aby si si nemyslel, že som úplný buran , existuje výnimka vo výtvarnom smere, ktorá je môjmu srdcu blízka. A tou je, renesancia . Obdivujem a doslova híkam nad dielami Michelangela a Leonarda, a rozmýšľam, či také diela vôbec dokáže človek vytvoriť. To boli skutoční géniovia. Freska v Sixtínskej kaplnke či Mona Lisa sú pre mňa tie najúžasnejšie skvosty. Keď som sa prechádzala uličkami Florencie , doslova som cítila
Telepatia, čítanie myšlienok, alebo iba čistý signál?
"Na krátkych vlnách nič nemusíme predstierať, na krátkych vlnách sa nehanbíme nahí uk ázať." Desmod - Na krátkych vlnách Neverím, že sa to nestalo i tebe Odrazu si len tak, z ničoho nič spomenieš na kamaráta, ktorého si celé roky nevidel, a o pár dní sa náhodne stretnete na ulici alebo v obchode. Poprípade sa ti prisnije krátky sen s dávnou kamarátkou, v ktorom ju vidíš chovať bábätko, a o pár dní či týždňov sa dozvieš, že sa jej skutočne narodilo dieťatko. Mne sa takéto veci stávajú častejšie, akoby som si priala. A poviem ti, potom sa zhrozím sama zo seba. Ako je toto vlastne možné? Čo ak som čarodejnica, a na nose sa mi urobí obrovská bradavica? :-) Ale nie, možno to je len o tom, že som trochu citlivejšia a empatickejšia.
Komentáre
Zverejnenie komentára
Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem