"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

piatok, 17. júna 2016

Bleskové správy

Dnes si dáme trochu histórie palestínsko-izraelských vzťahov a konfliktov.

Bleskové správy



Takto to skončí, ak výber knihy necháte na sestru. Poprosila som ju, aby mi doniesla niečo rýchle, svieže, také akurát na dovolenku. Doniesla mi tisícstranovú buksľu. S takým niečim v kufri sa naozaj "dobre" cestuje :-). Ale to nevadí. Históriu máme radi, tak hor sa do Izraela.















"Ale v čom je to iné? Aký je rozdiel medzi tým, keď strelami RPG zastrelia bezbrannú ženu alebo muža? Teda... v konečnom dôsledku. Existuje vo vojne vôbec hranica, ktorá sa dá prekročiť? Je vojna sama o sebe hranicou? Keď sa nad tým zamyslím, netuším, koľko ľudí som zabil počas posledných mesiacov. Len tým, že som nakŕmil delo strelami M117 APAM." 

O knihe:

Kniha sa odohráva v dvoch časových rovinách, čo ja zas obľubujem.

V jednej sledujeme osudy rodiny Kahnovcov, ktorá sa v dvadsiatych rokoch minulého storočia presťahuje z Nemecka, kde sa k moci dostáva Adolf Hitler, do Izraela, do novej krajiny na území Palestíny, kde majú začať nový, spokojný a pokojný život bez neustáleho prenasledovania, vojen a hrozby smrti na každom kroku. Nová krajina prináša nádej na mier. Avšak, realita je bohužiaľ iná, a rodina prežíva každodenný boj o prežitie na území, na ktoré si nárokujú Arabi, Židia i britskí kolonialisti. 

V druhej rovine, súčasnosti, sa zas reportér Tom Hagen, strmhlav vrhá do vojnou zmietaných krajín, aby ľuďom prinášal zaručené a pravdivé správy o bojoch zničených krajinách, skutočné príbehy a nešťastné ľudské osudy. No šťastie sa mu práve v Afganistane otočí chrbtom a vďaka zmarenému zásahu na záchranu rukojemníkov sa z obľúbeného a vyhľadávaného novinára stáva iba postava na príťaž. Nakoniec mu prácu ponúknu podradné internetové noviny a zhodou náhod sa mu dostanú do rúk materiály izraelskej tajnej služby. Čo v materiáloch nenájde, domyslí si, len aby sa jeho meno zas dostalo na popredné stránky novín. Táto malá lož rozprúdi obrovskú vlnu udalostí, vrážd, naháňačiek na konci ktorej sa dozvieme, že nie je všetko tak, ako to vyzerá. 

Názov: Bleskové správy
Autor: Frank Schätzing
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 1024



"Urimu je jasné, že tento soundtrack mu bude znieť v ušiach do konca života. Napije sa čaju a povie si, že toto je skrátka vojna. Pokúša sa pozerať na to z perspektívy službukonajúceho na centrálnom príjme: nič si nepripustiť. Vziať na vedomie, čo sa deje, a urobiť, čo treba."

Moja mienka



Pravdu ti poviem, nemala som chuť na nič tak dlhé. Momentálne si chcem užívať ľahké, tristo stranové knihy, nad ktorými nemusím veľmi premýšľať. No dala som knihe šancu, a čakala. Problémom bolo, že kniha naozaj mala dlhý rozjazd. A zvládla som to len preto, že milujem históriu ako takú, a rada sa nechám podučiť o veciach, o ktorých neviem, alebo o ktorých si myslím že niečo viem, a v  skutočnosti nič neviem. Do päťsto strán som mala čo robiť, aby som si udržala pozornosť pri knihe. No potom to už šlo samé a nevedela som knihu položiť z ruky.

"Upadne do temnoty, do desivej tmy. Vidí len ženu, zostane mu vrytá v pamäti na večné veky. Odteraz ho bude sprevádzať každú sekundu jeho života, už nikdy nebude zaspávať alebo sa prebúdzať bez toho, aby nepočul jej pieseň. Ak bude ešte niekedy môcť zaspať... Jednoducho to vie. Bude to takto. Jeho telo z tohto tábora odíde. No jeho duša tu zostane naveky."

  Kniha sa na jednej strane odohráva na pozadí skutočných historických udalostí, vystupujú v nej aj skutočne žijúce postavy (ako napríklad Ariel Šaron), no na druhej strane je i plná konšpirácií a autorom vymyslených postáv. A musím uznať, že autor teda svoju fantáziu pri tejto knihe nechal naplno fungovať.

Po prečítaní takej knihy je naozaj ťažké si vôbec predstaviť, čo ľudia vo vojnou zničených krajinách musia dennodenne prežívať. Človek si naozaj začne vážiť to čo má. Každú maličkosť, nádej vo forme dožitia sa východu či západu slnka. I to, že si môže s priateľmi sadnúť na pivo bez toho, aby mu explodovala nálož pod stolom, či si vypestuje kvety na mieste, kde nikomu nebude zavadzať. 
Iba také malinké, drobné kúsky každodenného života, ktoré môžeme nazývať šťastie a mier. Tešme sa, dúfajme a modlime sa za to, aby to tak aj ostalo i naďalej.

"Výnimočný stav? Ja vám ukážem, čo je to výnimočný stav. Poďte s nami do Haomanu 17, podniku s najlepšou hudbou a osvetlením na celom Blízkom východe. Noc plná hardcore punku, LSD, tranzu a tribal housu, v dobrom počasí pod holým nebom. Nemá to konca a ty len tancuješ, tancuješ a tancuješ, a tancuješ. To je výnimočný stav.
Nerozprávajte mi teda o nebezpečenstve, samovražedných atentátnikoch a zbabraných mierových rozhovoroch.
Dnes nie."

Odporúčanie


Asi najťažšie na knihe pre mňa, bolo prehrýzenie sa históriou a vysvetľovaním prečo, ako, kto a kedy... bombami a zbytočnou smrťou. A potom to už šlo. Nevedela som knihu položiť z ruky a stránka za stránkou ma nútili hltať autorové slová. Akcia striedala akciu, a už som chcela vedieť ako to skončí. Knihu teda vrelo odporúčam každého, kto je maniak na históriu, a nemusí to byť vyslovene na židovsko-arabské vzťahy. Určite si ju však neber na dovolenku, naozaj je riadne hrubá a treba pri nej i premýšľať, a to na pláži či v horách ide ťažko. A taktiež je dosť objemná, v kufri by zbytočne zaberala miesto. Ale na vyležanie virózy, či trávenie dovolenky doma na záhrade, je kniha ako stvorená.


Úryvok na záver:


"Vy vidíte všetko na pozadí našich dejín. Už vás otravujú. Nás zase otravuje, že vy ste otrávení. Nemôžeme ďalej počúvať vaše večné sebabičovanie: kolektívna vina už niekoľko generácii, všetky tie hlúposti, a na druhej strane klamstvá typu: Nemôžeme povedať nič proti Izraelu, lebo hneď budeme antisemiti. Ale áno, môžete! My chceme kritiku. No chceme, aby ste sa aj dobre pozerali. Aby ste rozlišovali. Aby ste videli, kto skutočne sme. Rovnako ako my musíme prestať všade vetriť nepriateľov, s tým našim obľúbeným mýtom o obetiach. Nikto nesmie hľadieť na iný národ zhora a hovoriť: Oni sú takí! Možno áno, na konci sa odpraceme zo Západného brehu Jordánu, no predtým by sme si mali dať tú námahu a vidieť za tým ľudí. V ich rôznorodosti. Pozerať na svet očami toho druhého. Riešenie je v ľuďoch samých."

4 komentáre:

  1. 1000 stran?? Válka? Nechtěla bych vidět co by Ti sestra přinesla, kdybys řekla že chceš něco náročnějšího, když tohle měla být oddechovka na léto :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No, už som sa poistila, a väčšinou je priamo nadiktujem názov kníh, a nech z toho vyberie čo nájde. Ale ja mám rada aj také ságy, napr. taký Follet a jeho obrovské knihy sú super, ale toto bolo zo začiatku ťažkopádnejšie, až potom sa to rozbehlo. Ale zas som sa zas niečo podučila. Nemám s tým problém. Skôr mi robia problémy príbehy z holokaustu a tak

      Odstrániť
  2. Kniha vyzerá naozaj veľmi zaujímavo :) Čo sa týka 1000 strán, asi by ma porazilo a na leto mi téma vojny veľmi nepríde, no ak ťa takéto čítanie baví, prečo nie :)

    Čo je dobré to musím mať aktuálne aj s GIVEAWAY

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ako vravím, nemám problém s množstvom strán ak je zaujímavá téma či super dej. Taký Follet a jeho séria Storočie je úplne super alebo Temné hmoty. Na konci si ani neuvedomíš, že kniha mala tisíc strán. Ale ja mám rada históriu, no nie keď je veľmi na jedno kopytu. Radšej mám ak sa témy striedajú. Na konci sa to už rozbehlo, len prehrýzť sa začiatkom, to trvalo. No na dovolenku k moru to určite nie je. Zaberá miesto v kufri :-)

      Odstrániť

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem