Tehotenstvo jednej "geriatričky" 9 časť - umenie vybrať meno

"C jenom jedna Cecílie ha ha, DD Dora, Diana a Dana."

J.A.R. - Bez Vokolku

29 dní. Takú cifru mi dnes vyhodila aplikácia, ktorá mi odrátava čas do pôrodu. Kde nič, tu nič a onedlho už nebudem tehotná geriatrička, ale geriatrická mamička :-D. Cez víkend bolo krásne teplo a tak som si na chalupe ešte chcela urobiť pár pekných snímok s bruškom. Ako vzor mi slúžili krásne tehotenské, reklamné fotografie. Netuším či bol problém v modelke, foťáku či v slnečnom svite ... ale výsledný efekt neopadol dľa mojich očakávaní.

A akoby nestačili nepodarené fotky, tak si na dôvažok, pri mojom vstávaní zo zeme, na môj účet zažartovala moja vlastná rodina, reku, či nemajú zavolať na Greenpeace, či im nechýba nejaká veľryba...

Ale nech si myslí kto chce čo, pre mojich chlapov som krásna a to je hlavné.

Kolostrová psychóza útočí

Čím väčšia som a čím viac kolostra sa v mojich prsiach tvorí, tým mám pocit, že môj mozog a moje ruky so sebou vôbec nespolupracujú. Nastupuje moja "obľúbená" demencia, a stávajú sa mi veci nevysvetliteľné a nepochopiteľné. 

Mojou najobľúbenejšou činnosťou je oblievanie sa kávou. A najlepšie vtedy, keď mám biele (svetlé) oblečenie. Už keď sa blížim k horúcej vode je jasné, že sa obarím. Snažím sa, aby som dávala pozor na brucho, a tak si to väčšinou odnesie niektorá končatina (a nie, nemyslím si, že sa dieťaťu kvôli tomu vytvorí plamienok na rúčke či nôžke, článok TU). Poprípade mám skvelé nápady, rozhadzovať s rukami akurát, keď si otvorím kyselinu citrónovú, a idem ju nasypať do sirupu. Moje oči si v taký čas nemyslia, že gestikulovať s plnými rukami je v poriadku.   

Mala by som viac oddychovať alebo, naopak, viac používať ten svoj uvarený mozog. Ale keďže práve som seba dovarila, teda lipovo-ružovo sirup (apropo, sama som prekvapená, že sa dá vypiť, a dokonca je aj chutný), asi vyhraje oddych. Pevne verím, že tieto pekelné horúčavy onedlho ustanú, lebo sa mi dieťa uvarí v plodovej vode. Alebo môj mozog, vyber si.  

Ale nie tomu som chcela dnešný článok venovať. Dnes sa chcem venovať dôležitejšej, tehotenskej téme, a tou je:

Horor pri výbere mena pre dieťa

V taký čas, či už vieme pohlavie, alebo nie, je načase mať vybrať budúce pomenovanie nášho potomka. Pri svojom prvom synovi som nemala dilemu, meno som mala určené už pár rokov dopredu, keď som ešte ani jeho otca nepoznala. Ale keďže druhé dieťa je také malé, milé prekvapenie, meno zostalo nevyriešeným problémom. Tak sme si vzali kalendár a začali hádzať mená do plena. Vieš si predstaviť, čím všetkým si prechádzame, keď sa snažíme vyhľadať to správne?? Snažila som to spísať v jednoduchých bodoch, aby to bolo prehľadné a jasné.

"Pri vyberaní mena pre svoje deti si uvedomíme, koľkých ľudí neznášame!!!"

Poznala som jedného takého...

Určite si neprajem, aby moje dieťa malo meno rovnaké, ako človek, voči ktorému chovám nejaké antipatie. Nie že by ich bolo veľa, a nie že by som niekoho vrcholne nenávidela, pretože sa držím hesla, že nenávisť je najhoršia emócia. Ale aj tak sa občas vynorí niekto, kto ma poriadne nasr... a tak sa teda moje dieťa volať nebude!!!

Smutné osudy

A potom zas príde opak a hnev vystrieda smútok. To sa nám zas do popredia dostanú spomienky ako: Poznala som jedného, zabil sa na motorke. Alebo, kamarátka mi hovorila o jednej, ktorá vypadla z okna, tak sa volala. Poprípade, pamätám si jedného s takým meno, na školskom výlete ozvracal celý autobus... Samozrejme, každý máme svoj osud, ale keď také veci stále ostanú skryté kdesi vzadu v mozgu. 

Nejdem s trendom

O jednom som bola presvedčená už dávno. Nechcela som, aby sa moje dieťa volalo ako väčšina detí na ihrisku. Každá doba má módu pre dievčenské i chlapčenské mená, a tak sme sa chceli vyhnúť tomu, že zakričím jeho meno, dobehne ku mne desať detí a ja si môžem vyberať, ktoré je to moje. Preto som aj mnohé mená zavrhla, i keď sa mi veľmo páčili.

Tak sa už volá...

Áno, to meno by sadlo ako "ric na šerbeľ", ale kamarát tak pomenoval syna. Nemôžem dať rovnaké meno dcérke, ako bratranec svojej dcére. Možno je to trochu malomeštiacke jednanie, ale na druhej strane je tých mien toľko, že sa dá vybrať aj bez toho, aby sa v rodine či komunite meno opakovalo.

Dediť určite nie!

Vo viacerých rodinách je zvykom dediť meno po rodičoch a nikomu to neberiem. Ale ja, musím priznať, nechcela by som, aby sa naše deti volali po mne či mojom chlapovi. Vzhľadom na to, že moja sestra sa pustila do tvorby Rodostromu a aj sme nejaké veci okolo toho študovali, mám k tomu akýsi rešpekt. Chápem, že kedysi sa silou mocou chcela zachovať akási línia, ale keďže už som čítala dosť na to, aby som si všimla, že menom sa môžem niesť aj rodinná karma, v tomto trende nechcem pokračovať. Dieťa nech si svoju karmu tvorí samo.

Žiadna exotika

Nie som žiadny excentristický človek, Slovenka ako repa s tradičným českým menom, a tak si neviem predstaviť, že by som dieťa pomenovala cudzokrajným menom. Keď som pracovala v poisťovni a videla tie exotické mená Nicholas André Horváth, Omar Lakatoš, Jose Ignacio, či Vinetou  bola som presvedčená o tom, že ja nájdem meno bližšie k môjmu domovu.

Nechajte výber mena na rodičov!!!

Takže tak. A keď konečne po všetkých týchto peripetiách krvopotne vypotíme také, na ktorom sa zhodneme všetci traja, nastúpi rodina a okolie.

To čo je za meno? 

Existuje vôbec také? To ste si vymysleli...

Deti v škôlke sa mu budú smiať...

Kde sú tie staré dobré časy, keď sa všetci volali Anna, Mária či Jozef?

Nová doba, nové mená.

Prečo nedáte nejaké normálne meno???

V kalendári (a nielen v tom Slovenskom) je ... na mrte veľa mien. A hoc je naša súkromná história bohatá na rôzne priateľstvá, nepriateľstvá, zážitky, spomienky, skôr či neskôr sa nájde meno, ktoré sa spája s príjemnými pocitmi, poprípade sa nespája s ničím a pocity si navodíme časom sami :-D.

Som presvedčená o tom, že každý (a aj my nakoniec) si vyberieme to správne, podľa nášho gusta. Dôležité je, aby sa matka a otec zhodli na jednom. Aj keď okoliu sa to nemusí páčiť, na prvom mieste sú tu rodičia, ktorí sa na to malé tešia, ktorí to dieťa milujú a tak si do výberu nemajú čo kafrať. Od nikoho!!! 

V poriadku je každé meno a pani matrikárka, ktorej sa nepáči Vesna, Živa či Pravoslav sa môže dať vypchať.   

Avšak na druhej strane si treba uvedomiť, že dieťa bude nosiť meno celý život. A je potrebné, aby korešpondovalo aj s priezviskom. Prosím, dievčatko s menom Blanka Nepretrhnutá si to skutočne nezaslúži. Aj keď ho milujete sebeviac.

Pár slov na záver

Tak, a to je odo mňa na dnes všetko a ja ti už ďakujem za tvoju pozornosť. Je dosť možné, že s mojim názorom nesúhlasíš, ale tak to vidím ja. Spokojne sa mi s tvojou mienkou zdôver, ja osobne nemám problém s iným pohľadom na vec, ako je ten môj. Žijeme v slobodnej spoločnosti, zatiaľ a každý má na to právo.

Prajem ti krásny deň, snáď si ma naladíš aj nabudúce, budem iba rada. Teším sa na teba.

Ali Čaja z Paláca

Citát na záver:

"Odpúšťajme svojim nepriateľom, ale nezabúdajme ich mená."

John Fitzgerald Kennedy