Kniha - Na vlnách času
Začiatky sú ťažké...
Teda taká som ja
Ako som začala aneb, niektoré veci proste dokopy nedáme...:-)
Niektoré veci k sebe vôbec nejdú, nijako raz.
Napríklad ponožky do sandálov (brrrr), vysoké opätky ku krivým nohám (aj keď niektorým nohám to vôbec nevadí a aj tak si tie štekle navlečú), vyprážaný syr k ryži (aj keď pre nedostatok času som aj to zjedla ak som nechcela ostať hladná)...
...tak k sebe nejdem ja a technické veci ako počítač, internet, fotoaparát... (absolútne nevadí ak mám za sebou vysokú školu technického zamerania)...
Keďže pred nejakým časom nešlo dokopy ani ja a materstvo, no po dvanástich rokoch (s tým istým chlapom) sa to poddalo...tak možno sa poddá aj ten môj vzťah k elektronike a veci s tým spojené a snáď sa mi podarí udržať tento blog aspoň na nejakej úrovni. V opačnom prípade bude tento môj príspevok prvý a zároveň posledný, čo možno tiež nebude na škodu. Čas ukáže...
- veľmi rada píšem...rôzne kraviny. Už som napísala aj nejaké tie romány, z ktorých niektoré síce doteraz nemajú koniec ale zato úctihodných 200 strán, poniektoré sú aj dopísané len doteraz si ich nikto neprečítal (buď som mu ich nedala, a aj keď som niekomu dala, tak "vraj" momentálne nemá čas na prečítanie, asi sú také zaujímavé)...v blogu sa nemusím báť, že mi ho nikto knižne nevydá. V tom najlepšom prípade si to nikto neprečíta a v tom horšom si ho niekto prečíta a povie mi čo si o tom myslí... :-)
- sem tam sa mi stana zaujímavá vec, ktorá stojí za to, aby som sa o ňu podelila s internetom (a ktovie, možno aj práve s tebou kto si na druhej strane (hoc si moja mama, sestra č. jedna, sestra č. dva, niektorý zo synovcov, či z kolegovcov z krásneho paláca, alebo kámoška z materskej či kurzu, neurazte sa ak Vás sem tam spomeniem :-))... a ak aj nie, tak budem mať dobrý pocit že som si s niekym pokecala. Momentálne okrem malého deväť mesačného synčeka v podstate ani nemám s kým poklebetiť, tak aspoň s tým "nepriateľským" počítačom,
- mám neskutočne "halúzne" sny, (nie stále ale semo tamo), ktoré niekedy stoja za to, aby som ich podala ďalej. Môj vtipný chlap mi poradil, aby som si ich zapisovala a neskôr vydala knižne. Ale keďže všetko, čo napíšem končí väčšinou v šuflíku, alebo v tom lepšom prípade na USB kľúči, v tom horšom v "počítačovom koši", tak si ich napíšem do internetového denníka a keď už nikto iný okrem mňa si ich neprečíta, o pár rokov sa k nim možno dostane môj syn, a bude mať o dôvod viac zbaviť ma svojprávnosti...:-) Takže ak sa Ti bude zdať, že akosi môj príspevok nemá ni hlavu, ni pätu, tak to som práve opísala niektorý zo svojich snov,
- taktiež sa mi tu tam stane že si spomeniem na nejakú historku zo svojho pracovného života, na ktorú by bola škoda zabudnúť alebo sa s ňou nepodeliť. Akurát nebudem udávať časový údaj (či sa to stalo pred rokom či piatimi), takže bude vyzerať že všetko čo napíšem sa stalo priamo pred minútou. Preto to bude chaotickejšie a možno budem pôsobiť trochu schizo, keďže ako som už asi stokrát spomenula, že momentálne som na MD (a naozaj si to neskutočne užívam, pretože kým som robila som nemala čas ani blogy čítať nie že písať :-)). A pre info, pre tých čo ma nepoznajú (áno pre Teba jedinú, pretože všetci čo to čítajú sú kámoši či rodina), pracovala som v Paláci, preto som akože čaja z Paláca...
- ešte sa môže stať, že tu opíšem môj bežný deň so svojim synátorom, ktorého pracovne nazvem Ošo (teda pracovne, túto prezývku mu vymysleli kolegyne z Paláca, a celkom sa to uchytilo (sorry segra č. jedna, viem že Tebe sa to nepáči...ale je deväť hodín večer a novú prezývku pre Tvoje krsňa sa mi vymyslieť nepodarilo. A čakať kým ma niečo napadne...aj zabudnem o čom vlastne píšem...)). Ale nebojte sa...budem sa snažiť nepísať o tom že dnes vykakal bobeček v tvare srdieťčka a ani o tom že si prdkol takú, že nás vynieslo z izby,..teda dúfam..
- a nakoniec, možno tu nájdete aj rozhorčený príspevok, keď ma niečo vytočí alebo nazlostí, čo sa v poslednej dobe stávalo častejšie ako inokedy, lebo predtým som nemala čas všímať hlúposti ktoré nás obklopujú. Ale odkedy mám času nazvyš, všímam si každú kravinu a niektorá ma dokáže vytočiť do vývrtky. Takže, dopredu sa ospravedlňujem aj za negatívne myšlienky, ale aby som sa tým nezapodievala sama v sebe, tak ich radšej vypíšem von...je to istá forma mojej osobnej psychoterapie:-)
Takže, aj keď ja a technika nie sme priatelia, kvôli pokusu o môj blog sa snáď spriatelíme.
A keďže som si povedala, že chcem písať len také krátke príspevky, aby ich mohli čítať aj moje kámošky či rodinný príslušníci, ktorí nemajú nikdy na nič čas, budem pomaly končiť. V podstate som na úvod povedala asi všetko čo som chcela...teda dôvody prečo som tu, a možno aj v budúcnosti budem.
A tí čo ma poznajú...teda poznajú moje poviedky (brutálne dlhé) a romány (ešte dlhšie) vedia, že je pre mňa naozaj ťažké písať v krátkosti a stručne, predsa len sa o to budem snažiť už len kvôli tomu, aby som nikoho nezdržiavala...a aby si to kľudne stihol prečítať aj tam, kde si väčšinu vecí čítam ja...v tej najmenšej miestnosti nášho bytu...kde posledných pár mesiacov nie som sama :-)
Tak Ti (Vám) prajem krásny večer, nehalúzne sny a snáď sa nabudúce uvidíme, učítame...:-)
Tvoja čaja z Paláca
PS: Nevšímajte si veľmi názvy príspevkov. S tým mám problémy stále. Doteraz ani jeden z mojich troch románov a ani jedna poviedka nemajú názvy...to je asi to najhoršie. Môj tristo stranový román sa volá Prvá časť (hoci ich má štyri) a ostatné sa volajú podľa prvých viet. A názvy poviedok som väčšinou očíslovala, aby som ich od seba nejako rozlišovala.
Takže názvy príspevkov neberte za bernú mincu. Buď ich nazvem podľa prvej vety alebo ich budem číslovať. Veď aj to je spôsob, nie?
.JPG)
Komentáre
Obľúbené príspevky z tohto blogu
Diagnóza: Molusky - to asi nebudú kiahne
"Tiahne sa, tiahne, jak ovčie kiahne." Jednofázové kvasenie - Tiahne sa, tiahne Kiahne zadarmo!!! Kto má záujem? Koncom septembra nás pozvala na návštevu kamarátka Janka so synčekom Miškom. Vraj, či nemáme záujem o vzorku ovčích kiahní zdarma. A ja reku, že prečo nie? Kým som s ním ešte doma, s cickou k dispozícii dvadsať štyri hodín denne, žiadne OČR na ktoré nemám nárok, žiadne otravovanie rodiny... čím skôr, tým lepšie. A tak sme došli, nech sa deti vyblbnú!
Známy neznámy Raffaelo
"Čas je pomstychtivý bandita, ktorý ukradol krásu našich bývalých ja." Raffael Santi Priznám sa, do umenia sa vôbec nevyznám. Nerozoznám umelecké dielo od obyčajnej mazanice, a najmä tie moderné obrazy mi nič nehovoria. A nejedná sa iba o výtvarné umenie ale aj s architektonickými slohmi mám problém. Ja viem, ja viem. Fuj, hanba mi! A dvakrát tak, pretože sa netajím tým, že milujem históriu. Avšak viac ako architektúra ma skôr zaujímajú udalosti, literatúra a historické postavy. Ale ver mi, po múzeách, zámkoch a hradoch sa skutočne túlam rada. Ale zas aby si si nemyslel, že som úplný buran , existuje výnimka vo výtvarnom smere, ktorá je môjmu srdcu blízka. A tou je, renesancia . Obdivujem a doslova híkam nad dielami Michelangela a Leonarda, a rozmýšľam, či také diela vôbec dokáže človek vytvoriť. To boli skutoční géniovia. Freska v Sixtínskej kaplnke či Mona Lisa sú pre mňa tie najúžasnejšie skvosty. Keď som sa prechádzala uličkami Florencie , doslova som cítila ...
Telepatia, čítanie myšlienok, alebo iba čistý signál?
"Na krátkych vlnách nič nemusíme predstierať, na krátkych vlnách sa nehanbíme nahí uk ázať." Desmod - Na krátkych vlnách Neverím, že sa to nestalo i tebe Odrazu si len tak, z ničoho nič spomenieš na kamaráta, ktorého si celé roky nevidel, a o pár dní sa náhodne stretnete na ulici alebo v obchode. Poprípade sa ti prisnije krátky sen s dávnou kamarátkou, v ktorom ju vidíš chovať bábätko, a o pár dní či týždňov sa dozvieš, že sa jej skutočne narodilo dieťatko. Mne sa takéto veci stávajú častejšie, akoby som si priala. A poviem ti, potom sa zhrozím sama zo seba. Ako je toto vlastne možné? Čo ak som čarodejnica, a na nose sa mi urobí obrovská bradavica? :-) Ale nie, možno to je len o tom, že som trochu citlivejšia a empatickejšia.
Krásné počteníčko. Marie
OdpovedaťOdstrániťĎakujeme veľmi pekne. Som rada, že sa to páči aj niekomu inému. Dúfam, že sa mi podarí pokračovať a bude sa Vám to aj ďalej páčiť :-). Ali
OdpovedaťOdstrániťFajn článek. Ráda k Tobě chodím odpočívat. A ta slovenština je mi tááák příjemná. Takže koukej s blogem pokračovat, ne že ho strčíš do šuplíku jako ty romány .-)
OdpovedaťOdstrániťG
Ďakujem veľmi pekne za milé slová. Ja tiež radšej píšem po slovensky a používam pravé slovenské slová nemám veľmi rada tie anglické výrazy. Možno aj preto, že ich neviem správne použiť, a aj preto že si myslím, že naša reč je krásna taká aká je, bez zahraničných výrazov. A inak, naše reči sú si dosť podobné a rozumieme si aj bez slovníka, a to je super :-).
OdstrániťA tak dúfam, že sa mi podarí pokračovať, hoc ma už chytajú depky či to má nejaký zmysel, ale vidím, že svojich čitateľov som si asi našla.
Tak to asi ešte nevzdám :-)
Veľmi sa mi páči, že nám máš stále čo povedať. Častokrát sa zasmejem, inokedy som rozhorčená rovnako ako aj ty a niekedy si proste iba prečítam niečo, čo mi pomôže zrelaxovať. V každom prípade ti prajem veľa veľa zdaru :) A len tak ďalej
OdpovedaťOdstrániťKatkine kozmetické dobrodružstvá
Ďakujem veľmi krásne, veď za tie dva roky som si vypracovala nejaký ten štýl. Ktorý sa mi snáď časom bude len a len zlepšovať. A dúfam, že sa ti moje články budú aj naďalej páčiť :-)
OdstrániťVďaka za koment