" V tomhle smutným světě jsi má naděj na víru, ž e nebe modrý ještě smysl má." Nedvědi - Ruže z papíru Keď na človeka udrie 40tka , príde čas na to, aby zrekapituloval doterajší život a prehodnotil svoj prístup k nemu. Ak jeho doterajšie životné sny nenabrali na reálnych kontúrach, asi je "coška nedobre" a načim nabrať iný smer. Ta ne?? Nedávno som mala možnosť, po dlhej, dlllllhej dobe, pozrieť si nejaký film podľa môjho výberu. Ako som tak behala po archíve hore, dole, dole, hore a späť, náhodná voľba padla na Božskú Florence . Ak ste ten film nevideli, odporúčam. Meryl Streep mi opäť raz dokázala, akou skvelou herečkou je. Ale vráťme sa k pointe... Florence Foster Jenkins spievala, ak sa to teda tak dá nazvať. Vydávala zo seba podivné pazvuky, ktoré by sa chceli podobať na operu, avšak každému, kto mal len trošičku hudobného sluchu pripadali ako zvuk nechtov škriabajúcich po tabuli. Dokonca nahrala aj svoju platňu, jej piesne púšťali v rádiu, vypredal
Komentáre
Zverejnenie komentára
Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem