Nesmrteľná na vodách
- Získať odkaz
- Ďalšie aplikácie
Tak som späť s ďalšou knihou. Dnes si dáme zas krátku recenziu a na konci mini súťaž :-).
Knižná výzva na tento mesiac (na materskej mám času, že neviem čo s ním, tak som sa pridala na internete k jednej knižnej výzve :-)), je prečítať si romantickú knihu.
Ja a romantika? Nejde dokopy. Také niečo snáď ani v knižnici nemám, pomyslela som si najskôr. A tak som hrabala a hrabala, a nakoniec som objavila toto:
Nesmrteľná na vodách
Sama neviem, ako sa tá kniha dostala do mojej knižnice, akiste som si ju zakúpila v nejakej akcii v práci, ostatne ako väčšinu ešte neprečítaných kúskov.
No čo už, výzva je výzva a tak som knihe dala šancu.
Už po prvých stránkach som si uvedomila, že to nie je taká sladká romantika typu:
Milujem ťa, nemiluješ ma,
Miluješ ma, nemilujem ťa.
Chvalabohu, inak by som knihu asi po päťdesiatich minútach rozkusala a zjedla.
Našťastie sa tak nestalo, a ja som si zakusla iba do koláčov a do deja.
O knihe
Jonathan Cobb je mladý učiteľ, ktorý sa rozhodne ísť po stopách obľúbeného spisovateľa H.D. Thoreaua, a vydá sa na splavovanie rieky Allagash pri kanadských hraniciach. Tu sa jeho cesty skrížia s mladou prírodovedkyňou Mary, ktorá miluje prírodu a hlavne havranovité vtáky. Okamžite sa do seba zaľúbia.
Mary ho sprevádza po človekom nedotknutej prírode, a zároveň mu rozpráva krásne príbehy o vtákoch.
Divoká studená rieka, ktorú splavujú spoločne, preverí nielen ich lásku, ale aj pevnú vôľu a schopnosť prežiť v ťažkých podmienkach.
Pri splavovaní sa Jonathan spozná so skupinkou zvláštnych dievčat z tábora Čungamunga, ktorého členkou bola kedysi aj ona.
Skupinka navonok veselých a zabávajúcich sa dievčat však v sebe nesie ťažký životný osud. Každá z nich je smrteľne chorá a účasťou v lone krásnej prírody, sa im snažia organizátori spríjemniť ich posledné chvíle.
Dievčatá, ako aj Mary trpia zvláštnou nevyliečiteľnou, Huntingtonovou chorobou.
Autor: Joseph Monninger
Názov: Nesmrteľná na vodách
Vydavateľstvo: Ikar
Moja mienka
"Museli sme byť v jednom vesmíre, na jednom kontinente, v jednej krajine, v jednom štáte, na jednej rieke, na malej žltej lodi," pokračovala. "Samá náhoda. A museli sme výjsť z domu v správnom čase, šoférovať takou a takou rýchlosťou, zastaviť sa niekde na obed, alebo aj nie, doplniť benzín, alebo aj nie. Tisícky okolností sa pospájali, aby sme sa nakoniec stretli."
Mňa si kniha dostala hlavne opismi nádhernej prírody, a krásnymi rozprávkami, legendami a mýtmi o vranách, ktoré Mary tak veľmi rozpráva.
Mary žije zo dňa deň a nerieši čo bude zajtra, alebo na druhý týždeň. Genetická choroba však nad jej životom visí ako meč, no ona vytrvalo odmieta urobiť si dať testy. Chce si užívať život až do konca, a nerozmýšľať nad tým, či to má zmysel.
Jonathan, hlavný hrdina príbehu, sa rozhodne stáť pri nej až do poslednej chvíle, nech sa deje čo sa deje.
Avšak tieň choroby sa približuje pomaly, pomaličky, v malých náznakoch, záchvevoch tela, tikmi tváre...
"Myslíme si, že svet je veľmi unavený, lebo už zabudol spať!"
Nie je to obyčajný príbeh dvoch zamilovaných, jednoducho čitateľný od prvej strany. Je to o obetovaní sa jeden druhému, užívaniu si spoločných chvíľ, návratu k prírode. Aj keď už od začiatku je úplne jasné ako to skončí, cez to všetko som držala Mary a Jonathanovi držala palce.
"Takúto skutočnú lásku môže zažiť človek iba raz."
A tak sa Mary rozhodne plne využiť čas, ktorý jej ostáva. Nezaháľať a netrápiť sa otázkami, PREČO.
Jej sila, chuť do života a láska k prírode dýcha z každej stránky. A ako učiteľka sa snaží predávať svoje posolstvo na mladé generácie, aby jej smrť nebola zbytočná.
Spolu s bratom (ten sa ochoreniu vyhol), ktorý na druhom konci sveta v Indonézii zas zachraňuje korytnačky a korálové útesy, bojujú za záchranu životného prostredia pre budúce generácie.
I keď sa kniha nečítala úplne ľahko, zo stránky na stránku, a nútila ma premýšľať nad životom, sfúkla som ju za pár dní.
Úryvok z knihy na záver
"Jedna žiaľ nesie, s dvomi radosť lieta,
tri značia svadbu, štyri malé dieťa,
päť nesie smiech a šesť zas slzy slané,
a sedem neduh, osem zomieranie,
a deväť striebro, desať zlato lesklé,
jedenásť tajnosť, čo sa vyriecť nesmie..."
Škótska rečňovanka o vranách
- Získať odkaz
- Ďalšie aplikácie
Komentáre
Obľúbené príspevky z tohto blogu
Diagnóza: Molusky - to asi nebudú kiahne
"Tiahne sa, tiahne, jak ovčie kiahne." Jednofázové kvasenie - Tiahne sa, tiahne Kiahne zadarmo!!! Kto má záujem? Koncom septembra nás pozvala na návštevu kamarátka Janka so synčekom Miškom. Vraj, či nemáme záujem o vzorku ovčích kiahní zdarma. A ja reku, že prečo nie? Kým som s ním ešte doma, s cickou k dispozícii dvadsať štyri hodín denne, žiadne OČR na ktoré nemám nárok, žiadne otravovanie rodiny... čím skôr, tým lepšie. A tak sme došli, nech sa deti vyblbnú!
Známy neznámy Raffaelo
"Čas je pomstychtivý bandita, ktorý ukradol krásu našich bývalých ja." Raffael Santi Priznám sa, do umenia sa vôbec nevyznám. Nerozoznám umelecké dielo od obyčajnej mazanice, a najmä tie moderné obrazy mi nič nehovoria. A nejedná sa iba o výtvarné umenie ale aj s architektonickými slohmi mám problém. Ja viem, ja viem. Fuj, hanba mi! A dvakrát tak, pretože sa netajím tým, že milujem históriu. Avšak viac ako architektúra ma skôr zaujímajú udalosti, literatúra a historické postavy. Ale ver mi, po múzeách, zámkoch a hradoch sa skutočne túlam rada. Ale zas aby si si nemyslel, že som úplný buran , existuje výnimka vo výtvarnom smere, ktorá je môjmu srdcu blízka. A tou je, renesancia . Obdivujem a doslova híkam nad dielami Michelangela a Leonarda, a rozmýšľam, či také diela vôbec dokáže človek vytvoriť. To boli skutoční géniovia. Freska v Sixtínskej kaplnke či Mona Lisa sú pre mňa tie najúžasnejšie skvosty. Keď som sa prechádzala uličkami Florencie , doslova som cítila
Telepatia, čítanie myšlienok, alebo iba čistý signál?
"Na krátkych vlnách nič nemusíme predstierať, na krátkych vlnách sa nehanbíme nahí uk ázať." Desmod - Na krátkych vlnách Neverím, že sa to nestalo i tebe Odrazu si len tak, z ničoho nič spomenieš na kamaráta, ktorého si celé roky nevidel, a o pár dní sa náhodne stretnete na ulici alebo v obchode. Poprípade sa ti prisnije krátky sen s dávnou kamarátkou, v ktorom ju vidíš chovať bábätko, a o pár dní či týždňov sa dozvieš, že sa jej skutočne narodilo dieťatko. Mne sa takéto veci stávajú častejšie, akoby som si priala. A poviem ti, potom sa zhrozím sama zo seba. Ako je toto vlastne možné? Čo ak som čarodejnica, a na nose sa mi urobí obrovská bradavica? :-) Ale nie, možno to je len o tom, že som trochu citlivejšia a empatickejšia.
Pekná rečnovanka
OdpovedaťOdstrániťEšteže nie ja ju vymýšľala. Ale pekná kniha :-)
Odstrániťhmm :D zaujímavá kniha určite porozmýšľam o tom :D
OdpovedaťOdstrániťTeenMumy
Keď bude času, treba skúsiť. Ale určite nie na dovolenke...tam si človek musí oddýchnuť :-)
Odstrániť