Kniha - Na vlnách času
Milujem Slovensko
"Vzduchom priamo ku oblakom trasa určená,
a pod ním sa rozprestiera zem vyvolená.
Bystré rieky plné rýb tak bujne skrútené,
vrcholce na štítoch sú mierne zasnežené.
Tu na lúkach zver sa pasie, všade kvitne kvet.
Sladká domovina, preňho väčšej krásy niet."
Ondrej Ďurica - Orol
Dnes iba tak v krátkosti, pár trápnych slov a fotečiek, pretože zajtra ma čaká ťažký a dlhý deň, a je načim si oddýchnuť. A možno si pri článku poklepeš po čele, že aká trapka, ale tak to teraz cítim, tak to píšem.
Deň občianstva
17. september je v Amerike vyhlásený za deň občianstva, pretože v tento deň bol podpísaná Ústava SŠ. My taký nejaký deň síce nemáme. My máme deň Ústavy a deň Vzniku Slovenskej republiky, ale akosi som sa 1. septembra pozabudla, tak teraz dobieham zmeškané. Snáď sa preto na mňa nikto nenahnevá.
Ale to mi vôbec nebráni, aby som si i ja pripomenula môj ťažký patriotizmus a ešte väčší lokálpatriotizmus. Rozumej, nie som nejaká nacionalistka, ale naozaj Milujem Slovensko (a to nielen tú reláciu).
- Milujem slovenskú flóru i faunu!
- Spievam si slovenský folklór!
- Kupujem slovenské výrobky!
- Podporujem slovenský trh!
- Chránim slovenskú vodu, zem i vzduch!
- Učím sa slovenskú históriu!
- Uchovávam slovenský jazyk!
- Čítam slovenskú literatúru!
"Jazyka dar zveril nám Boh, Boh náš hromovládny, nesmie nám ho teda vyrvať na tom svete žiadny."
Hej Slováci - hymnická pieseň
Nohy mám veru naozaj túlavé, rada si balím veci a objavujem krásy i iných krajín. Cestovanie a spoznávanie cudzích krajov je moja vášeň, ale neviem si predstaviť žiť niekde inde.
Tu sú moje korene, tu bude i hrob môj, snáď.
Avšak i rada sa túlam po našich zrúcaninách, hradoch, zámkoch, starých kostolíkoch, historických uličkách...
"Krásna zem - jej končiny valný Dunaj vlaží,
a Tatra skalnou hradbou okol nej sa važí,
Tá zem, tie pyšné hory, tie žírne moravy,
to vlasť ich, to kolíska dávna synov slávy."
Samo Chalúpka - Mor ho
Kedysi som v nejakej humoristickej relácii začula, že tým, že na našom území nie sú vojny, tornáda, zemetrasenia (také tie zničujúce myslím), tsunami, sopky a iné kataklizmy, musíme sa trápiť s našou vládou, ktorá zastane všetky podobné katastrofy.
Áno, dá sa to takto povedať. Čo neničí príroda, to ničia naši skvelí politici. A tiež rozumiem, prečo mladí odtiaľ utekajú, veď tu skapal pes a šanca na uplatnenie sa je veľmi mizivá.
Ale ja, večná optimistka verím, naozaj silne dúfam, že naše deti si viac budú vážiť zem ich predkov. Že viac budú bojovať za svoje práva a za to, čo im patrí. Že sa nebudú len pasívne pozerať na to, ako im cudzí berú to, za čo ich predkovia silne bojovali.
"Slovenská rodná dedina pod horami,
Si môjmu srdcu jediná, domov drahý,
ty´s bola mojim životom, celučký čas,
bez teba šťastia nenájdem, vrátim sa zas."
Slovenská ľudová - Slovenská rodná dedina
A preto ja každý deň hrdo vypínam hruď za našu zdevastovanú krajinu. A hoc sa všetci na to všetko zvýšky vykašlú a vzdajú to, a ten posledný, ktorý bude odchádzať zhasne svetlo, ja vezmem metlu a pozametám bordel, čo po tom všetkom ostal.
Pretože verím, že naša krajina má na viac ako sa jej doteraz dostalo a stále dostáva.
V podstate ma k tomuto článku inšpiroval status Paľka Baričáka. A snáď sa na mňa nenahnevá, ak si dovolím na záver svojho vyznania sa citovať jeho slová:
"Keď Boh delil krajinám územia pre ich život, Slováci prišli na rad, keď už Boh nemal žiadne územie. Slováci s pokorou prijali túto skutočnosť a smutní odchádzali. Keď to videl, zastavil ich a dal im zem, ktorú si nechával pre seba. Plnú zdravej vody, krásnych lesov, úrodných polí, divej zvery.
Slovensko je to najkrajšie, čo sme mohli dostať."
Slovan na svojom seje, i žne len na svojom."
Samo Chalúpka - Mor ho
V týchto slovách je presne opísaná i naša slovenská nátura. Skromnosť, pracovitosť, pokora, hrdosť. Nikomu neublížiť, nikoho o nič neprosiť, robiť si svoje.
Takí sme my, Slováci.
A možno tým je vysvetlená naša dnešná situácia.
No nesmieme strácať nádej a tá je práve v našich deťoch. Chráňme si našu vlasť, aby sme im odovzdali krajinu, na ktorú môžu byť hrdí, a za ktorú sa oplatí bojovať i s celým svetom.
"Národ môj drahý, čo ti to spravili,
za cudzie zlato vlastní ťa zradili.
Celý čas klamárom slepo sme verili,
a tí si pokojne našu zem delili.
Národ môj milý, kedy sa prebudíš,
v uličkách slepých pridlho blúdiš,
viem, že už čoskoro oči si otvoríš,
pozeraj rovno a všetko pochopíš."
Ondrej Ďurica - Vlasť moja drahá
Pozn. Fotky sú zozbierané počas posledných trinástich rokov z miest celého Slovenska, ktoré sme spolu s mojim chlapom navštívili. Samozrejme, je ich viac, ale pre strohosť dnešného článku som vybrala len pár.
Komentáre
Obľúbené príspevky z tohto blogu
Diagnóza: Molusky - to asi nebudú kiahne
"Tiahne sa, tiahne, jak ovčie kiahne." Jednofázové kvasenie - Tiahne sa, tiahne Kiahne zadarmo!!! Kto má záujem? Koncom septembra nás pozvala na návštevu kamarátka Janka so synčekom Miškom. Vraj, či nemáme záujem o vzorku ovčích kiahní zdarma. A ja reku, že prečo nie? Kým som s ním ešte doma, s cickou k dispozícii dvadsať štyri hodín denne, žiadne OČR na ktoré nemám nárok, žiadne otravovanie rodiny... čím skôr, tým lepšie. A tak sme došli, nech sa deti vyblbnú!
Známy neznámy Raffaelo
"Čas je pomstychtivý bandita, ktorý ukradol krásu našich bývalých ja." Raffael Santi Priznám sa, do umenia sa vôbec nevyznám. Nerozoznám umelecké dielo od obyčajnej mazanice, a najmä tie moderné obrazy mi nič nehovoria. A nejedná sa iba o výtvarné umenie ale aj s architektonickými slohmi mám problém. Ja viem, ja viem. Fuj, hanba mi! A dvakrát tak, pretože sa netajím tým, že milujem históriu. Avšak viac ako architektúra ma skôr zaujímajú udalosti, literatúra a historické postavy. Ale ver mi, po múzeách, zámkoch a hradoch sa skutočne túlam rada. Ale zas aby si si nemyslel, že som úplný buran , existuje výnimka vo výtvarnom smere, ktorá je môjmu srdcu blízka. A tou je, renesancia . Obdivujem a doslova híkam nad dielami Michelangela a Leonarda, a rozmýšľam, či také diela vôbec dokáže človek vytvoriť. To boli skutoční géniovia. Freska v Sixtínskej kaplnke či Mona Lisa sú pre mňa tie najúžasnejšie skvosty. Keď som sa prechádzala uličkami Florencie , doslova som cítila ...
Telepatia, čítanie myšlienok, alebo iba čistý signál?
"Na krátkych vlnách nič nemusíme predstierať, na krátkych vlnách sa nehanbíme nahí uk ázať." Desmod - Na krátkych vlnách Neverím, že sa to nestalo i tebe Odrazu si len tak, z ničoho nič spomenieš na kamaráta, ktorého si celé roky nevidel, a o pár dní sa náhodne stretnete na ulici alebo v obchode. Poprípade sa ti prisnije krátky sen s dávnou kamarátkou, v ktorom ju vidíš chovať bábätko, a o pár dní či týždňov sa dozvieš, že sa jej skutočne narodilo dieťatko. Mne sa takéto veci stávajú častejšie, akoby som si priala. A poviem ti, potom sa zhrozím sama zo seba. Ako je toto vlastne možné? Čo ak som čarodejnica, a na nose sa mi urobí obrovská bradavica? :-) Ale nie, možno to je len o tom, že som trochu citlivejšia a empatickejšia.
Naša krajina je prekrásna - má plno skvostov. Len sa v poslednej dobe bojím, že sa rýchlo ženie do záhuby. Tvoj článok je skutočne pekný, plný krásnych fotiek :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem veľmi pekne. Pravda je, že naša krajina má naozaj mnoho očarujúcich miest a mnohé z nich ani nepoznáme, a ani si ich nevážime. Ale máš pravdu, i ja sa bojím že sa naša krajina pomaly rúti do záhuby, ale stále verím, že je nás viac rozumných, ktorí tento proces zvrátia a začnú si vážiť to čo majú.
OdstrániťSlovensko je ozaj krásne... Ale to, čo sa deje v posledných rokoch je odstrašujúce. Vieš, popravde desím sa toho, že tu zostanem (z nejakého nevysvetliteľného dôvodu). Mentalita ľudí je na pokraji, česť výnimkám, samozrejme...
OdpovedaťOdstrániťPS: Fotky máš nádherné, nechcela by si skúsiť dávať ich väčšie?
SlavikStories
Čítanie je sexy
Ďakujem veľmi pekne. Chcela som dať aj väčší formát, ale zľakla som sa tej veľkosti. Začnem asi v článkoch, kde je menej obrázkov a uvidím ako to bude vyzerať. Priznám sa však, že väčšinu fotiek fotil môj chlap, on má oko. Ja len cvaknem bez rozmyslu, no mne to nevadí, akurát ma potom mrzí, že to na blogu nevyzerá pekne :-)
OdstrániťToto aj mňa trápi. Zaostalosť, malomeštiactvo, hlúpe názory, mentalita katastrofa. Ale už keď vidím mladšie ročníky, otvárajú sa im oči a preto sa stále snažím veriť, že to bude dobré. Musí, inak to nebude.
Nádej umiera posledná a ked už umrieť tak doma kde hory spievajú, šíre lány šuštia obilím a zurčia potočiky
OdpovedaťOdstrániťTak, tak. Keď umrieť tak v náručí krásnej krajiny. A tú nádej si musíme pestovať a živiť ju. Nech neumrie tak skoro.
OdstrániťOch, až sa mi nejako zahmlil zrak po dočítaní a prezretí fotiek nášho krásneho Slovenska.♥:) Naozaj veľmi pekný a vydarený článok, kiežby bolo viac ľudí rovnako hrdých a odhodlaných postaviť sa za túto Zem. Smutné, že prehliadajú bohatstvo, ktoré majú pod nosom a slepo idú za 'lepším' životom niekam inam.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem za krásne slová, som rada. Mne sa tiež hmlil kým som ho písala a hľadala tie správne verše, ktoré by sa mi hodili do textu :-). Môj chlap vie nádherne zachytiť okamih. Ja už zas veľmi nie, ja som zas na písanie.
OdstrániťAle myslím si, že je nás dosť, len veľa ľudí sa hanbí nahlas vyjadriť svoj názor, pretože by ostal za divného v parte samých inokrajínfilov. Veľa mladých si myslí, že v zahraničí je tráva zelenšia a nebo modrejšie no nie je to tak, a tiež je riadna fuška presadiť sa na niečo viac, ako len na umývača riadu. Ja viem, nie je to med lízať nikde. Tiež už som mala dumky že odídem, keď som si dlhodobo nevedela nájsť prácu je to naozaj frustrujúce.
Ale neverím, že niekde inde nájdu také bohatstvo. Je pravda, že každá krajina má svoje čaro i iné zemské a prírodné krásy. ALe doma je doma :-)
Takéto články veľmi rada čítam. Páči sa mi, keď má niekto rád svoj kraj, svoje rodisko a nachádza v ňom aj to krásne. Áno, nie je to tu perfektné, no každý musí uznať, že máme tu aj nádherné veci a to, čo sa dá chváliť. Čo sa týka samotných historických miest, na väčšine som nebola no veľmi sa mi to páči :)
OdpovedaťOdstrániťČo je dobré to musím mať aj s novou GA
Ja mám tiež ešte veľa restov čo sa týka návštev historických miest. A nielen miest ale i prírodných rezervácii a krás. Je toho fakt veľa a ja viem tak asi o desatine z nich. Ale páči sa mi, že to teraz pomaly s malým Ošom objavujeme, aby som mu tú krásu priblížila, aby o pár rokov bol takisto na svoju krajinu hrdý. Snáď budem mať šťastie.
OdstrániťĎakujem
Krásné povídání, ještě krásnější fotky.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem veľmi pekne. Pohľady na našu zem dokážu pohladit dušu.
OdstrániťRozhodne sa nemôžem biť do hrude za to, aká som Slovenka (pôvodom z Moravy), ale som strašne rada, že tu žijem. Že môžem tancovať v súbore a byť súčasťou slovenskej kultúry, pretože slovensky cítim. Príroda, kultúra, dejiny. To všetko ma nesmierne teší. Krásny vlastenecký článok ktorý mi urobil deň :). Hoci.je slovensko politicky zničené a demokracia tu funguje inde ako všade inde na svete, som rada že som tu a ak odídem, vždy budem spomínať len na to pekné.
OdpovedaťOdstrániťJaj ďakujem ti krásne. Po tom včerajšom útoku za neho, a obvinení z nacizmu mi tvoje reči pohladkali dušičku. Inak, ak si si podľa mena všimla, ja som v podstate poloslovenka, môj tatík je tiež z Moravy. Ale aby som pravdu povedala, ja si stále nemyslím, že sme dva rôzne národy, stále nás beriem ako súrodencov. A stále nás tak budem brať :-).
OdstrániťV tom máš pravdu, sme zdevastovaní a zdemokratizovaní, ako sa patrí. Ale to bude aj tým, že nás, patriotov, a vlastencov nie je tak veľa. Kým nemáme úctu k našej zemi, nebudeme mať úctu ani k samým, a tak bude presne vyzerať aj naša politika. Sklopneme uši a makáme ďalej. Veď čo...
V tomto sú Češi trochu pred nami a viac sa tam štrajkuje a debatuje. U nás nie. Iba na pive a za kompom.
Ešte raz ti ďakujem za pekný koment, a som rada, že aj mladými sa nájdu ľudia, ktorým osud našej krajiny nie je ľahostajný :-)