Kniha - Na vlnách času
Ako sa košická MHD stará o naše zdravie
"Co já se tady ustavične naběhám..."
Hláška z filmu Slunce, seno, jahody
Človek ako nechce nič hovoriť, necháva si to pre seba, poprípade si zanadáva doma pri nedeľnom obede, nech sa mi uľaví. Taktiež sa snažím držať zásady, "ak nevieš o niekom či niečom povedať niečo pekné, tak radšej mlč!" Ale čo je veľa, to je moc, a keď už má človek blog, tak prečo sa nevykričať do ticha aspoň tam? Možno ma začuje aj niekto iný, než len sused "tróniaci" na toalete o poschodie vyššie.
Čestnú cenu za blbosť či nematerskú demenciu získava MHD
Ak by sa rozdávala cena za nematerskú demenciu, určite by som jednu z hlavných cien dopriala tej našej MHD. Za dlhú dobu ma, okrem sociálnej poisťovne, ale o tom niekedy inokedy, tak nenahneval ako práve ona. A prečo?
Poďme sa pozrieť na pár modelových situácií zo života:
Časový harmonogram - totálna blbosť!!!
- Ponáhľaš sa niekam na 10:30 (do práce, na pohovor, na skúšku, na rande) a máš to všetko presne naplánované. Autobus ide na 10:09, to stihneš ľavou zadnou, s jednou rukou vo vrecku, druhou v nose. No hodinky už ukazujú 10:15, 10:20, a ty už začínaš byť riadne nervy. A začína ti byť jasné, že nestihneš už ani trd. Spoliehaš sa len na šťastie, že ten s kým máš rande nemá hodinky so správnym časom, poprípade si vymýšľaš výhovorky pre profesora, ako ťa po ceste uniesli mimozemšťania...
- Vytiahneš vrieskajúce dieťa od Pata a Mata o pol hodiny skôr z domu, lebo je ti jasné, že cesta na zastávku, ktorá ti trvá normálne 5 minút, s dvojročným dieťaťom bude trvať trikrát toľko. No i tak si v domnienke, že dôjdeš s päťminutovou rezervou. Vyťahuješ mu kamienky a palice z rúk, odignoruješ všetkých zdraviacich susedov, len aby si stihol autobus o 10.09. Hodinky ukazujú 10:04, sám na seba si hrdý, ako to všetko stihneš, spomalíš tempo a vtedy to zbadáš. Autobus s číslom 17 práve vyrazil zo zastávky o päť minút skôr. A tebe neostane nič iné, len si s chuťou kopnúť do zastávky a predstaviť si vodičové koleno. Veď nie je nad väčšiu zábavu, ako čakať ďalších dvadsať minút na ďalší autobus s dieťaťom a okolím plným špinavého snehu...
- Prichádzaš na zastávku pri Auparku so spiacim dieťaťom na hrudi a zbadáš, ako ti práve s úsmevom na tvári máva autobus č. 32. Nuž čo, zamrmleš si pár slov pre seba, ale ešte stále ti ostáva nádej, že onedlho príde autobus č. 10. Ale aj tá ťa prejde keď zistíš, že odišiel minútu pred 32-kou. Nie je nič dokonalejšie, ako keď na jedno miesto idú autobusy v tesnom závese a potom pätnásť minút nič. To sa hneď príjemnejšie cestuje.
- Autobus si príde, alebo nepríde, podľa toho, ako sa mu chce. Alebo idú všetky naraz, alebo ani jeden. Je to taký príjemný adrenalín a prekvapenie v jedno... nikdy neviete ako a kde skončíte.
Pozn. Takto sa človek cíti trochu ako na dovolenke v Taliansku. Bol si tam niekedy? Určite sa zasmeješ nad ich grafikonmi. Podľa delegátky môžeš ísť autobusom kam chceš, ale nikdy nie je jasné, kedy a či vôbec niekedy dorazí. Nie je to super? Také nepredvídateľné. A už to prišlo aj k nám.
Zháňanie lístkov - štíhle nohy
- Nič nie je zábavnejšie, ako obehnúť pol terasy, aby si si zakúpil lístok na MHD. Keď sa napr. potrebuješ dostať niekam od Spoločenského pavilóna, najbližšie miesto, kde kúpiš lístok je OD Terasa, alebo Kaufland. Čo sú miesta od východzej pozície, vzdialené trochu viac, ako by si chcel. A tak máš na výber? A chodíš, a chodíš a chodíš, alebo beháš, podľa potreby. Len preto, aby si si zakúpil lístok na štyri zastávky, za 50 centov. Alebo ešte môžeš dať euro u vodiča či smskou. Ale to fakt? Na štyri zastávky? Hlavne ak si na MD je to trochu viac ako si môžeš dovoliť. S dieťaťom zaveseným na tele, alebo s kočiarom po rozbitých alebo neodprataných chodníkoch to samozrejme ide veselšie.
- Alebo smer od Ústavného súdu, ten je tiež super na zháňanie lístkov. Keď vyjdeš spoza štadiónu (kedysi tam bol Úrad sociálnych vecí, tiež milá inštitúcia s bezchybnou byrokraciou), a dostaneš sa na zastávku MHD, taktiež nieto miesta v okolí, kde by sa dal lístok zakúpiť. Najbližšie pri Metropole, čo je teda riadna štreka. Nuž čo, máš dve zdravé nohy, tak hor sa na túru hore kopcom až domov. Tá hodina cesta na zdravom vzduchu ti predsa stojí za to...
Pozn. Pred pár rokmi som cestovala v MHD, keď revízor natrafil na cigánečku s kočiarom bez lístka. Trochu nahnevane jej povedal, že ju vyhodí na najbližšej zastávke a bude šľapať s deckom pešo. A ona mu pohotovo odpovedala: "Hej, si myslíš, že keď som cigánka som automaticky šľapka?!" Nuž, tak sme teda všetky šľapky, lebo vďaka MHD sa teda našľapeme...
Zariadenie na peňaženku či čítačka, alebo čo to je, ako to preboha funguje???
- Tak toto je super vecička. Celý život (a konkrétne ja, technický antitalent na veci technické) sme čakali na niečo podobné. Priložíš si "pipik" k čítačke a tá ti stiahne kredit. No ako a kedy to funguje, to snáď vie iba ten, čo to navrhol. Ak teda...
- Už sa ti stalo, že si si "pichol" a na čítačke sa objavilo "Chyba karty?" Nie raz, nie dvakrát. Pritom pred pol hodinou karta fungovala. Obehneš s dvojročným dieťaťom, ktoré autobus hádže zo strany na stranu, celý autobus, no všade je chyba rovnaká. Tak to skúsiš na nasledujúcej zastávke, a potom na ďalšej, a zas na ďalšej, a konečne po šiestich zastávkach ti stiahne kredit, keď už o dve zastávky konečne vystupuješ. Ale čo ak by došiel revízor? Uznal by to? Asi nie. Máš mať lístok!!!
- Ešte lepšia vec sa deje, ak nastúpiš do autobusu a ešte stále máš z minulej jazdy zakúpený lístok do 10:48. Tak čakáš a čakáš do 10:49, aby si si lístok mohol kúpiť nanovo. Nepôjdeš predsa na čierno. Avšak čo sa nestane? Priložíš si kartu na čítačku, a v tom ti vyskočí: "Výstup označený" stiahnutých 48 centov. Už zas, ani nevieš ako, cestuješ na čierno. Paráda...
Pozn. Ale čo by sme nedopriali MHD nejaké tie peniažky naviac. Veď my na to máme, a sme národ dobroprajný.
Revízor ti nič neodpustí
- Keďže už sme si povedali, podľa akých grafikónov naše autobusy cestujú, stane sa ti, že si pred nástupom do autobusu trochu zašportuješ. Vletíš do autobusu počas zatvárania dverí, si šťastný, že ťa nepriškríplo, a vyťahuješ "pipík" na priloženie k čítačke. No v tej chvíli začuješ iba "PÍÍÍP", a prístroj nefunguje. Už u teba stojí milý pán revízor, očami ťa prepaľuje až do morku kostí, a absolútne ho nezaujíma, že nemáš odpíchnuté. Máš to mať hneď, ako nastúpiš do autobusu. A HOTOVO! NEVYJEDNÁVA! Zachráni ťa jedine pár ľudí z autobusu, ktorí sa za teba postavia. Vďakabohu, že milí a pravdubrániaci ľudia ešte nevymreli.
- Ale aby sme všetkým nekrivdili, nájdu sa aj príjemní kontrolóri lístkov, ktorí ťa po štrnásťhodinovej nočnej smene na inventúre preberú zo spánku milým, dušuvytriasacím spôsobom, len aby ťa skontrolovali. A keď sa ti opäť, nechtiac podarí zaspať, o pár zastávok ďalej ti to urobia zas, trochu tvrdším spôsobom, ďalší, empatickejší, kontolóri. "Hej, kontrola lístkov. Spať si mala doma!" To len, aby ťa naučili slušnému správaniu. Je pekné, že sa starajú o našu výchovu, keď nás rodičia nenaučili, že v prostriedkoch MHD sa nespí.
Pozn. Ale tu musím povedať, že takýchto milých revízorov sme stretli aj v hlavnom meste. Nevediac o ich pomeroch v nočných spojoch, že tam sa štikajú dva lístky, sme si označili len jeden. Pristavil sa pri nás veľký macho, celý šťastný, že si na niekom môže vybiť svoju frustráciu. Neznalosť zákona neospravedlňuje, a tak sme museli zacvakať 50 éčok za to, že sme si nepreštudovali cestovný poriadok. Každá z nás mala aj ďalší lístok vo vrecku a vedieť ako to funguje, určite ho štikneme. No nič, musíme nejako podporiť ego "divným" ľuďom."
A ja neviem, či pokračovať ďalej vo vymenovaní všetkých výhod i nevýhod, ktoré cestovanie MHD-čkou so sebou prináša. Každopádne jej musíme poďakovať za to, že sa tak skvelo stará o náš postreh, spoločenský život, zdravú dávku adrenalínu a hlavne krásne, štíhle nohy. I keď to nie je niekedy riadne o nervy...
A ak sa raz skutočne donútim k tomu, vytvoriť čokoládovú cenu v tvare môjho prsníka za (ne) materskú demenciu, osobne ju zanesiem do DPMK. Nech si "chlapci" a "dievčatá" pochutnajú.
Asi oprášim vodičák
Začínam sa vážne zahrávať s myšlienkou, že si oprášim svoj vodičský preukaz a začnem jazdiť. No rozmýšľam, či je svet pripravený na tornádo Ali na cestách. A taký čas, kedy na uliciach nieto auta ani chodcov či bicyklistov, snáď neexistuje ani počas hlbokej polnoci. Rozmýšľam, či som už pripravená na také ťažké pokusy o samovraždu. Ale ešte myslím, že mám svetu čo ponúknuť, a tak si radšej nabrúsim nervy a budem pokračovať vo svojich potulkách po Košiciach autobusmi či električkami. A hlavne teraz, keď si moje dieťa tak obľúbilo cestovanie, konečne po dvoch rokoch.
Veď ktovie, možno ma zas brnkne do nosa nejaký námet na "trápny" článok.
Ozaj, a čo ty? Ak máš nejakú skvelú historku, tak sem s ňou, podeľ sa o svoje skúsenosti, a určite sa to nedeje len v Košiciach. Však áno?
Na ďalšie stretnutie s tebou sa teší:
Na ďalšie stretnutie s tebou sa teší:
Ali Čaja z Paláca
Výrok zo života košickej MHD na záver:
"Na hribce ce odnešem!"
šofér autobusu cestujúcemu, ktorý sa ho opýtal, ako sa dostane na predchádzajúcu zastávku
Zdroj gifs: giphy.com
Komentáre
Obľúbené príspevky z tohto blogu
Diagnóza: Molusky - to asi nebudú kiahne
"Tiahne sa, tiahne, jak ovčie kiahne." Jednofázové kvasenie - Tiahne sa, tiahne Kiahne zadarmo!!! Kto má záujem? Koncom septembra nás pozvala na návštevu kamarátka Janka so synčekom Miškom. Vraj, či nemáme záujem o vzorku ovčích kiahní zdarma. A ja reku, že prečo nie? Kým som s ním ešte doma, s cickou k dispozícii dvadsať štyri hodín denne, žiadne OČR na ktoré nemám nárok, žiadne otravovanie rodiny... čím skôr, tým lepšie. A tak sme došli, nech sa deti vyblbnú!
Známy neznámy Raffaelo
"Čas je pomstychtivý bandita, ktorý ukradol krásu našich bývalých ja." Raffael Santi Priznám sa, do umenia sa vôbec nevyznám. Nerozoznám umelecké dielo od obyčajnej mazanice, a najmä tie moderné obrazy mi nič nehovoria. A nejedná sa iba o výtvarné umenie ale aj s architektonickými slohmi mám problém. Ja viem, ja viem. Fuj, hanba mi! A dvakrát tak, pretože sa netajím tým, že milujem históriu. Avšak viac ako architektúra ma skôr zaujímajú udalosti, literatúra a historické postavy. Ale ver mi, po múzeách, zámkoch a hradoch sa skutočne túlam rada. Ale zas aby si si nemyslel, že som úplný buran , existuje výnimka vo výtvarnom smere, ktorá je môjmu srdcu blízka. A tou je, renesancia . Obdivujem a doslova híkam nad dielami Michelangela a Leonarda, a rozmýšľam, či také diela vôbec dokáže človek vytvoriť. To boli skutoční géniovia. Freska v Sixtínskej kaplnke či Mona Lisa sú pre mňa tie najúžasnejšie skvosty. Keď som sa prechádzala uličkami Florencie , doslova som cítila ...
Telepatia, čítanie myšlienok, alebo iba čistý signál?
"Na krátkych vlnách nič nemusíme predstierať, na krátkych vlnách sa nehanbíme nahí uk ázať." Desmod - Na krátkych vlnách Neverím, že sa to nestalo i tebe Odrazu si len tak, z ničoho nič spomenieš na kamaráta, ktorého si celé roky nevidel, a o pár dní sa náhodne stretnete na ulici alebo v obchode. Poprípade sa ti prisnije krátky sen s dávnou kamarátkou, v ktorom ju vidíš chovať bábätko, a o pár dní či týždňov sa dozvieš, že sa jej skutočne narodilo dieťatko. Mne sa takéto veci stávajú častejšie, akoby som si priala. A poviem ti, potom sa zhrozím sama zo seba. Ako je toto vlastne možné? Čo ak som čarodejnica, a na nose sa mi urobí obrovská bradavica? :-) Ale nie, možno to je len o tom, že som trochu citlivejšia a empatickejšia.
Môže MHD za to že sa vykrádajú automaty na lístky? nebudú predsa financovať zlodejov ... alebo že PNS /poštové novinové stánky/ nie sú pre súkromníkov rentabilné a zrušili všetky? Ak cestuješ máš si kúpiť celý hárok lístkov a nosiť so sebou lebo ked natrafíš na pokazenú pichačku či označovač a použiješ v ďalšej ten istý lístok revízor ťa obviní z falšovania použitého lístka ....a možeme byť radi že v tabaku lístky predávajú pretože to robia zadarmo ...vraj
OdpovedaťOdstrániťNo áno. Je to v podstate naša chyba, že si nevieme zohnať lístky mesiac dopredu. A tí, čo o tom rozhodujú sa vezú v aute. PNS-ky nám už netreba, a zas zdravie si treba pestovať, tak prečo neísť pešo?
OdstrániťJa osobne by som sa konkrétne na vodičov v tvojom prípade neoborovala. Môj otec je vodič, a áno, síce niektorí dokážu byť fakt ako dementní, nie je problém vodičov, že meškajú, nie je ich problém, že cestujúci sa občas správajú ako poriadni chuji. Oni si robia len svoju prácu, a poviem ti, nie je nijako úžasne platená, nemá žiadne benefity /okrem preplatených dvoch tričiek, dvoch košieľ a jednej mikiny. Vodiči na konečných zastávkach majú sotva 10 min prestávku, a idú tak vyše 12 hodín denne. Nemajú čas sa ani len najesť... To, že autobus mešká je problém našej infraštruktúry, to, že autobus nepočká na dobiehajúcich ľudí je logické z výňatku z cestovného poriadku - Vodič nie je povinný čakať na cestujúcich. Cestujúci majú byť predčasne pred odchodom pripravení už na zastávke a nastupovať v poradí akom prišli. Revízori sú už iná kapitola, pretože oficiálne nemajú dokonca ani právo pýtať si občiansky, ale kto by sa s nimi chcel naťahovať ? A to, že autobus si príde a odíde ako chce ? Neviem, ale toto je bullshit. Skús si tú prácu a možno pochopíš. Nemyslím to v zlom, ale tak to je, počúvam o tom každý deň, a sama som cestujúca, ale vidím to z druhej strany. :)
OdpovedaťOdstrániťVeľmi dobre rozumiem tvojmu rozhorčeniu, mám veľa známych medzi vodičmi autobusov, a ak si si dobre prečítala môj článok tak 98 percent rozhorčenia patrilo DPMK ako takému, pretože veľmi dobre viem, že ryba smrdí od hlavy, a preto aj cenu za demenciu by som odniesla priamo im do miesta sídla. Hnevá ma hlavne dostupnosť k lístkom, cena za dve zastávky, funkčnosť čítačiek, ktoré sem tam fungujú sem tam nie, grafikony, kde autobusy idúce na jedno miesto idú naraz a samozrejme prístup revízorov k nám, normálnym ľuďom. Nie raz nie dvakrát sa mi stalo, že sa na bielych oborili ako na vrahov, a tých, čo cestujú zadarmo ani nekontrolovali. Jediné čo ma naozaj fakt nahnevalo, bolo tých päť minút, o ktoré šiel skôr. Keby šiel o tri už by som to stihla ale takto som nemala šancu ani v najmenšom. Tiež rozumiem že tam mám stáť nastúpená a šofér nie je povinný čakať, ale veď päť minút je naozaj dosť veľa. To že mešká som brala s rezervou, ale to dopredu ma naozaj nasrdí...
OdstrániťInak s tým, ako to vodiči majú ma tiež mrzí. Keď pred pár rokmi protestovali držala som im silno palce, a dokonca som presviedčala aj magorov ktorí s tým nesúhlasili, aby si trochu uvedomili, v akých podmienkach pracujú. Je to na grc, ale i tak musím uznať, že cez všetku ich snahu, že robia ako robia sú niektorí vodiči naozaj dosť nepríjemní.
Ja to poviem takto. Aj v obchode pracujem za minimálnu mzdu. Prestávku na obed som naposledy mala asi pred piatimi rokmi, dovolenku som dva roky nepoznala. V horúčkach som musela prísť otvoriť predajňu a v zimnici presedieť dvanásť hodín, pretože to inak nebolo možné, keďže nebolo ľudí. Makala som desať dvanástok v kuse a dostávala som od zákazníkov krik za to, že neviem čo chce ak zahlási, že chce modrú knihu, magori sú vždy a všade. Ale ak by som mamičke skoro privrela kočiar medzi dvere, zavrela o päť minút skôr, či zatriasla zákazníkom lebo zaspal v oddelené sexu, skončila by som s okamžitou výpoveďou a pokutou.
Takže ja to presne všetko vidím z dvoch strán. Problém začína odhora. Ale ak navzájom k sebe budeme nepríjemní, bude sa to iba zhoršovať. Ja ako mamička, ktorá uteká s ťažkým dieťaťom na autobus nemôžem za to, že vodič sa nestihol najesť, tak ako ty ako zákazníčka ktorá si príde kúpiť zeleninu nemôžeš za to, že predavačka nedostala dovolenku, lebo jej šéf sa tak rozhodol.
Stále tvrdím, že trochu empatie ešte nikoho nezabilo.