Som žena a konečne sa za to nehanbím

"Naozaj, si presvedčivá ako červené Ferrari, alebo ako socha, kniha, či pieseň keď sa podarí,"
Elán - Kočka


Na úvod krátke vysvetlenie dnešnej mojej rozšafnej a pozitívnej nálady, s ktorou sa chcem dnes podeliť.

Toť nedávno som bola u svojho maséra, užiť si svoju polhodinku šťastia. Keď nemusím nič, iba ležať, počúvať upokojujúcu hudbu a v príjemnej vôni nechať masérové "zlaté" ručičky, behať po mojom napätom tele. A kým mi masér masíroval telo, moja myseľ, ktorá by síce mala iba stáť a nič neriešiť, behala kdesi po klávesnici počítača a už púšťala do sveta ďalší článok.


http://favim.com/image/4514257/


Ten chcem dnes venovať všetkým ženám, mladým, starším i tým, celkom maličkým :-), keďže už máme za sebou Medzinárodný deň žien, ktorý odštartoval do 14. marca trvajúci Svetový týždeň žien, len ak by ste nevedeli...


Som žena, som žena, som žena, som žena...


Ešte pred pár rokmi by som sa nad tými slovami iba zamračila, poprípade si aj poplakala, alebo zadepkovala, ale jedno je isté, určite by som sa nezaradovala. Natiahla by som si dlhý voľný sveter minimálne o tri čísla väčší, alebo chlapovu mikinu, ktorá by úspešne ukryla všetky viditeľné znaky mojej ženskosti. A že teda boli (a teda v podstate sú i dodnes) riadne obrovské, dalo mi to veľa práce pozakrývať sa poriadne. 

Ktovie, kde bol počiatok mojich malých a časom narastajúcich problémov, keď som svoju YIN uzavrela do najtemnejšej temnice svojho vnútra, a držala ju tam o hlade a smäde dlhé roky. 



Možno stačil jediný hlúpy skutok mojej súdružky učiteľky v materskej škole, kde ma po mojom behaní a vyvádzaní s chlapcami vylátala pred všetkými na holý zadok a vrieskala mi do ucha:

"Takto sa predsa dievčatká nechovajú! Prečo nemôžeš byť ako tvoje spolužiačky? Pekné a poslušné!"

Po zhliadnutí hlúčiku dievčatiek, ktoré poslušne sedeli v kruhu na zemi a neskutočne sa smiali na mojom výprasku som vedela, že taká ja určite nikdy nebudem. Toto hlúpe gesto nevedomej ženy, mi nasadilo do hlavy hlúpu myšlienku, ktorú som rokmi hnojila a polievala:

"Žena má byť pekná a poslušná. Určite nemá behať, nemá mať vlastný názor a na iných sa má smiať!"

Odmietla som sa podieľať na tomto divnom programe a tak som sa rozhodla, že radšej nebudem žena. 

A HOTOVO!  

To sa samozrejme odrazilo na mojom duševnom, psychickom a samozrejme aj na telesnom zdraví. A tak sa súčasťou môjho života stali depresie, poruchy spánku, kŕče v bruchu, bolesti chrbtice z ustavičného hrbenia, migrény, mastné vlasy, problematická pleť, vražedné PMS, o bolestivej menštruácii, ktorú som odmietala ani hovoriť nebudem. 

Ak sa mi spolužiaci či spolužiačky smiali pre výzor, postavu, vyrážky, veľké prsia či mastné vlasy, namiesto chytrej odpovede a pohŕdavého úsmevu som sa do svojej ulity stiahla ešte viac. 



Nastali pravidelné návštevy u psychológov a odborných lekárov. Možno by stačilo, ak by som niekomu, napríklad rodičom, povedala čo ma trápi, ale ja som mlčala ako partizán, a celú svoju káru s nenávisťou k sebe samej, som si ťahala so sebou.

Pozn. Nedávno som čítala o dievčatku, ku ktorému v prvý deň školy pristúpil nejaký chlapec a povedal jej: Fúúúj, ty si aká škaredá. A ona mu pohotovo odpovedala: Ja som sa sem prišla niečo naučiť, a nie vyhrať miss! Škoda, že mne toto nikdy nenapadlo :-).

Lepšie neskoro ako nikdy



Dlhých tridsať rokov trvalo moje "zbytočné" trápenie. Dlhých tridsať rokov som si ťahala svoju káričku za sebou, ako príťaž.
Dlhých tridsať rokov, kým som si uvedomila, že mi nepomôžu ani kartárky, ani veštice, numerologičky, psychologičky, antidepresíva, regresné terapie. Že jediná, ktorá to všetko zmení som iba a len JA. 

Prvým impulzom bolo mimomaternicové tehotenstvo, ním som si začala uvedomovať, že moja maternica asi nespolupracuje s mojim mozgom. A postupne prichádzali malé, možno bezvýznamné, skutočnosti, ktoré pomaly búrali rokmi vybudované väzenie. 

Rôzne knihy, ktoré mi v Paláci naskákali do ruky, úžasní ľudia, ktorí mi začali odrazu prichádzať do cesty, diagnózy, ktoré nevie diagnostikovať ani ten najúžasnejší prístroj, pôrod, dojčenie, ďalší potrat ...

A moje YIN si začalo hľadať svoju cestičku na svetlo sveta. Nebolo to zo dňa na deň, samozrejme. Zas, toľké roky v tme a odrazu toľký nápor svetla... 

Posledné mreže povolili asi na prednáške Jaroslava Dušeka (Duška) a po prečítaní knihy Štyri dohody. Vďaka tým dohodám som si v hlavičke dala veci do súvisu. 


NEBER SI VECI OSOBNE!!!
NEPREVIŇUJ SA SLOVOM!!!
NEVYTVÁRAJ SI DOMNIENKY!!!
ROB VŠETKO NAJLEPŠIE AKO VIEŠ!!!



Toľké roky trvalo, kým som si uvedomila, že tetuška v škôlke to ani neadresovala mne, konkrétne mne. Možno ju nahneval jej manžel, alebo dcéra, a ja som jej poslúžila iba ako hromozvod. Ale ako to má pochopiť päťročné dieťa? Toľké roky som sa hnevala na to, že som dievča, plakávala pod perinou a dúfala, že sa ráno zobudím ako chlapec, len preto, že som bola v nesprávnom čase v nesprávnej skupine ľudí.

Dnes už viem, že aj dievčatá či ženy sa môžu, vlastne musia smiať, zabávať, behať, skákať, liezť po stromoch, váľať sa v tráve, biť sa s chlapcami, hrať futbal, gúľať sa z kopca... je to absolútne normálne a prirodzené aj pre dievčatká. 

A že dievčatká a ženy majú byť pekné a poslušné? Všetky dievčatá a ženy SÚ KRÁSNE!!!

A k poslušnosti iba zacitujem Thorea:

"Neposlušnosť je základom slobody. Poslušní zostanú otroci!"

https://pixabay.com/en/girl-leaping-rock-924903/


A ja som to konečne pochopila!

Taktiež mi môj tatík odmalička tvrdí jednu a tú istú vetu dookola, a v podstate ma táto skúsenosť naučila veľmi dôležitú vec:

"Trikrát si rozmysli, než niečo z tých úst vypustíš!"

Jediná, zdanlivo hlúpučká veta, a dokáže na dlhé roky zmeniť myslenie. A je jedno či sa jedná o chlapčeka, dievčatko, dospievajúceho adolescenta, alebo už dospelého človeka. Aj ten najmenší, ani nie zlé myslený fór, môže niekomu pokaziť deň, týždeň, či pol života. Je možné, že ty si neberieš nič vážne, a keď niečo niekto povie, ide mimo teba. Ale ten človek vedľa teba to môže brať inak.  

Je to presne tak, ako povedal Buddha:

"Neláskavé slovo je najostrejší meč!"

Preto pozor na to, ako to použiješ!

https://pixabay.com/en/scream-freedom-achievement-1513166/


Tak ešte raz, som žena, si žena, sme ženy


Čo som vlastne týmto, zas mierne dlhým, článkom chcela povedať? 
Nie je nič zlé na tom, že som žena, že sme ženy, práve naopak, je to úžasné. Po páde matriarchátu sme si len veľmi ťažko hľadali svoje miesto pod slnkom. Boli sme utlačované, umlčované, upaľované históriou. Naše pohlavie roky trpelo kvôli nevedomosti a hlúposti iných. Konečne nemusíme, teda aspoň v našich zemepisných šírkach. Môžeme chodiť voľne po ulici, môžeme pracovať, môžeme čítať, písať, učiť sa. Môžeme byť kým a čím chceme, môžeme si vybrať. 
Sme silné a úžasné. Iba my dokážeme priviesť na svet nový život, a v najväčšej miere práve od nás záleží, čo tú novú dušičku naučíme a ako ju pripravíme na život.  
Nehanbíme sa za to, že sme ženy. Naše Yin si to nezaslúži a kým sa s ním nezžijeme, ani naše Yang nebude fungovať správne. 


Poznámka na záver


Pred pár rokmi sa ma jedna kolegyňa opýtala, či existovala, alebo existuje nejaká žena, ktorá by mi mohla slúžiť ako vzor. Dlho som rozmýšľala, ale naozaj mi nenapadla v tej chvíli ani jedna. Dnes, s odstupom času ich už mám stovky, no dnes, pre úzky priestor spomeniem iba jednu silnú ženu, ktorá si myslím, môže ako vzor slúžiť nejednej žene. 
Akoby náhodou, som v Paláci siahla po knihe, v ktorej sa práve spomína práve ona, spomínaná silná osôbka, múdra, krásna, plná života. Kým jej ho neukončil rozvášnený dav fanatikov, a jej telo nepovláčil po ostrých kameňoch a nespálil na hromade dreva.
Ešte nevieš o kom hovorím? 
Hypatia

Zdroj: Wikipedia
Vedkyňa, filozofka, matematička, astronómka, prvá žena, ktorá sa stala profesorkou na katedre filozofie v Alexandrii. Bola slobodná, neskrotná, vzdelaná, uznávaná, aj keď bola ženou v dobách muža. 


Už si neberiem príklad z frustrovaných žien v materských školách, ktoré si svoju zlosť vybíjajú na nevinných deťoch. Dnes už si beriem príklad zo žien ako bola Hypatia. 

A čo ty? 

Krásny deň, presvietený svetlom, teplom, láskou a múdrosťou ti praje


Ali Čaja z Paláca

Citát na záver:

"Ponechajte si právo rozmýšľať, dokonca rozmýšľať zle je lepšie, ako nemyslieť vôbec."

Komentáre

  1. Krásny článok, opäť sa ti podarilo napísať niečo, nad čím sa oplatí zamyslieť:) tiež som mala obdobie "keby somsi bola chlapec..." Ale to obdobie prešlo a prišlo uvedomenie :) Žena môže byť rovnako dobrá a rešpektovaná ako muž. A nie je to žiaden radikálny feminizmus :) Ako hovorí Ema Tekely - Byť ženou je úžasné!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi krásne. Presne ako hovorí ty (či Ema) byť ženou je úžasné. Nemyslela som to ani ako nejaký feminizmus, alebo radikalizmus, skôr som chcela poukázať na to, že žena je v mnohom rovnako silná ako muž, v niečom silnejšia a v niečom, uznáme, aj slabšia. Ale zas, obaja by mali mať rovnaké postavenie v spoločnosti.
      Inak, ale už u viacerých žien som sa stretla s tým, že sa v detstve chceli stať chlapcami. Možno je to fáza dospievania, možno spoločnosťou ktorá nás učí, že dievčatko má byť milé, pekné poslušné, a chlapec je ten, čo môže behať, skákať a liezť po stromoch. Našťastie sa to už tak neberie a vidím v okolí, že dievčatká sú väčšie rebelky ako chlapci :-)

      Odstrániť
  2. Ak niekto dnes zacítil silný otras tak to nebolo zemetrasenie iba jednej matke padol veľký kameň zo srdca :-D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. ...úžasné slová, Ali... Vystihla si to. Pre niektoré z nás je sebeláska a váženie si samej seba ťažké, vlastne ani neviem prečo... Nevidíme to, čo je na nás tak úžasné, krásne, ale viníme sa a odmietame za malinké blbosti alebo ešte horšie - pre nejaké poznámky iných, ktorým uveríme. Tiež som mala dlhú cestu, kým som si začala sama seba vážiť, ale stálo to za to :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne za krásny komentár.
      Pre väčšinu ľudí (a teraz neriešim pohlavie), je neskutočný problém sa nejako "vžiť do svojej kože" a prijať sa takými akými sú. Je to neskutočne dlhá cesta a spoločnosť, okolie a u niektorých aj vlastná rodina bohužiaľ k tomu nepomáha. Kladie vysoké nároky na výzor, kariéru či úspechy, a na niektorých jedincov toho môže byť veľa. Depresie a nízke sebavedomie je dnes obrovský problém. Niekedy stačí len nevinná poznámka a už sa to vezie. Chce to naozaj silnú osobnosť, ktorá si nerobí nič z narážok okolia.
      A určite mi dáš za pravdu, že tá cesta k milovaniu samej seba so všetkým, je neskutočne dlhá, a čím neskôr sa podchytí, tým dlhšia. Ale určite stojí za to, pustiť sa po nej, nech už je to kedykoľvek.

      Odstrániť
  4. Krásný článek, nejdřív jsem si myslela, že se v tvých slovech nemůžu najít, protože jsem nikdy neměla problém přímo s tím, že jsem žena, ale když jsem došla k tomu, jaké jsi kvůli tomu měla tělesné a duševní problémy, tak jsem si uvědomila, že jde o to, že nedokážu přijmout sama sebe, ať už je ten důvod jakýkoliv. Bolesti, problémy se spánkem, nechutenství, soc. fobie, stavy paniky, diagnostikovaná deprese a braní AD a další věci, to je můj aktuální stav, ze kterého se pořád jaksi nejsem schopná vyhrabat. A skoro nikdo o tom neví, jen nejbližší kamarádky. Jaroslava Duška jsem si taky moc oblíbila, Čtyři dohody jsem zatím viděla jen jako divadelní záznam, ale určitě bych na ně nebo na nějakou jinou besedu s Duškem ráda šla naživo, je to úžasný člověk.

    J.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za krásny komentár :-)
      Určite, niekedy to nielen len o tom, že sa odmietame vžiť do nášho pohlavia, ale aj o tom, že sa odmietame prijať aké sme. Stále sa cítime nedokonalé či už výzorom, alebo aj v pracovnom živote. Myslíme si, že sa musíme niekomu páčiť, poprípade sa obetovať len pre blaho iných. Nie je to pravda. NA prvom mieste stále musíme byť my!!!
      Bohužiaľ, s psychickými problémami prichádzajú ruka v ruke aj tie zdravotné a práve väčšina z nich je len odrazom našich emócii. Ja som to našťastie zvládla bez AD, ale ani nepoviem koľko medovky a žihľavy som za tie roky vypila :-).
      Určite pomôže aj pobyt na čerstvom vzduchu, príroda (mocná čarodejka), a hlavne cielené cvičenie (behanie po kuchyni, do obchodu, do práce či do školy a zo školy) nie je pohyb ako taký. Jóga, pilates, zumba, aerobic, spinning, jumping, beh (aspoň tak mi to povedala neurologička aj masér), hocčo, pri čom sa cítime dobre. A samozrejme nemôžem opomenúť aj čítanie obľúbených či motivačných kníh :-).
      A Dušeka osobne odporúčam aj naživo, čo predstavenie to niečo iné, pozmenené. Ja osobne ho mám rada, aj jeho filmy aj jeho výroky a rozhovory.
      A samozrejme nie je na škodu prečítať si aj knihu Štyri dohody, mne dosť pomohla k pochopeniu vlastných problémov.

      Odstrániť
  5. Tento článok som si všimla už skôr, no kvôli tomu vyťaženiu v škole a únave som sa k nemu dokázala prepracovať až teraz. Pravdpovediac, nemala som ani len tušenia o čom by tak mohol byť, čakala som všetko a zároveň nič a nakoniec som dostala oveľa viac.♥ Toto je tak krásny, emotívny článok, až som po dočítaní normálne ostala v šoku. Nikdy v živote by mi ani len nenapadlo, že by si si mohla prejsť tým všetkým, čo si spomenula vyššie. Neviem, nechápem prečo, keďže väčšinou za každou silnou osobnosťou stojí krutá minulosť, veci ktorými si musela prejsť aby sa mohla stať tým kým je. Každopádne máš teraz u mňa ešte oveľa väčší rešpekt, uznanie a poklonu, ako si mala doteraz.♥ Vau.:) Želám Ti do života len to najlepšie, aby Ťa obdarovával len tým najkrajším, aby Ti synátor aj naďalej robil radosť a hlavne, aby si bola hrdá na to, kým si bez akýchkoľvek výčitiek. Si skvelá žena.;) Len ta ďalej.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Ďakujem ti veľmi krásne za úžasné slová aj za to, že si to s článkom už v polovici nevzdala. Určite si každá z nás prešla ťažkým obdobím ale dôležité je ísť ďalej posilnená zo svojich padov. Okolie a spoločnost ublizuje stále a my sa musíme obrnit. No to mi trvalo roky kým som pochopila že ak niekto niečo povie tak to nemám brať osobne lebo to by eme sa z toho mohli zblaznit.
    Naozaj ďakujem ešte raz a aj ja tebe držím palce v škole aj v živote. Zachytila som že máš pernejsie obdobie tak nech ti zbehne k tvojej spokojnosti.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Diagnóza: Molusky - to asi nebudú kiahne

Diagnóza: Tetania - novodobý problém mladých

To nevymyslíš, to je naša realita