Čaja z Paláca - geriatrická mama :-)

"Hádam kadiaľ ísť a koľko treba krokov. Hádam kadiaľ ísť, kadiaľ a koľko rokov." Jana Kociánová - Hádam kadiaľ ísť Presne 25.04.2015 ( pred štyrmi rokmi článok TU ) sa na blogosfére objavila čudná, skromná osôbka, ktorá si myslela, že svojimi dumkami zmení, alebo prinajmenšom zabaví svet a blízke okolie. Námety na články sa sypali jedna radosť, s náročným a uplakaným synom, mliekom preplnené, nadrozmerné prsia a prebdené noci povzbudzovali fantáziu a tá pracovala na plné obrátky. Časom sa dojčiace a nosiace články menili na pokusy o knižné recenzie, detské hlášky a situácie z kníhkupectva, skutočné príbehy o (ne)materskej demencii a dumky o živote. A že toho nebolo málo nasvedčuje aj fakt, že môj blog obsahuje nejakých, 280 článkov. 

"K zemi padá nevinná, jeden z bratrů spáchal hřích. Tělo s pláčem objíma, dýku do srdce ji pích." Ginevra - Mistr Kat A po dlhom čase som siahla po knihe, ktorá konečne patrí do sekcie " moja šálky kávy ". Historická detektívka odohrávajúca sa v Čechách behom druhej polovice trinásteho storočia. Už niekoľkokrát som spomínala, že dejiny patria medzi môj obľúbený žáner a v rámci voľného času sa častokrát zahĺbim do časopisov a kníh, venujúcich sa tejto téme. A obzvlášť, ak sa jedná o históriu Čiech, Moravy a Slovenska . Aj keď kniha, ktorú ti konkrétne dnes predstavím nie je odborným kúskom, avšak na chvíľkové vypadnutie zo súčasnosti, ideálna. Duch znojemských katakomb Vlasimil Vondruška

"Zkouše ďábla vyvolat, o pomoc jeho prosí. Cokoliv za syna dám, zoufale nabízi." Ginevra  - Irisdayne Odkedy mi začalo brucho naberať na objeme, začínam sa cítiť akási nemožná. Všetko mi padá z rúk, každé moje jedlo skončí na oblečení ( ani netuším, či sa v mojom šatníku nachádza tričko mojej momentálnej veľkosti bez nejakej škvrny ) a to nehovorím o tom, že sa v kuse niekde buchnem, šuchnem, obtriem a v neposlednom rade sa pravidelne, pri mojich pekárenských pokusoch, popálim. To som celá ja, ale aby som dala veci na pravú mieru, deje sa mi to aj mimo tehotenstva, takže nešikovnosť mám asi v sebe :-))). Pamätám sa, ako mi ešte pri prvom tehotenstve kvapol horúci olej na ruku a môj otec ma vyhodil od plotne so slovami: "Jdi od toho, nebo tvůj malej bude mít na ruce taky takové znamínko."

"Obavy sa rýchlo vytratia, len nesmieš byť mimo pokrytia." 090X - Iné Kafe Viem, že si u mňa zvyknutý na príbehy a postrehy z prostredia (ne)materskej demencie , "zákazníckej" demencie , ale dnes si chcem dovoliť pár postrehov z iného druhu demencie . S niečim, s čím sa stretávam dennodenne, z každej strany na mňa striehne a ja našťastie ešte trochu odolávam. Hlavne aj vďaka môjmu totálnemu antitalentu  (článok TU ) na veci technické, technologické, digitálne .  Takže dnes to dám trochu na: Digitálnu demenciu

"Princi můj maličký spi, ptáčkové sladce již sní, dřímajú nivy i háj, utichl celičký kraj." Pieseň z filmu Adéla ještě nevečeřela - Mozart (Schlafe, mein Prinzchen, schlaf ein Nejakú chvíľu mi trvalo, kým som sa naučila rozoznávať rozdiel medzi sci-fi a fantasy , totiž, kým som nenastúpila do Paláca , myslela som si, že je to to isté. Teraz, keď už viem o čo sa jedná, poviem to na rovinu. Kým žánru fantasy dám väčšiu šancu, sci-fi nepatrí medzi mojich obľúbencov. Akosi sme si k sebe nenašli cestu. Doteraz som zvládla akurát tak O sto rokov predtým a Stopárov sprievodca galaxiou . S filmovými počinmi to nie je inak, šancu dostal akurát už vyššie spomenutý Stopárov sprievodca  a Piaty element .  Nedávno dostal jeden z mojich synovcov za povinné čítanie žáner sci-fi . A bol to pre nás, pracovníčky v kníhkupectve, skutočne ťažký oriešok nájsť niečo, čo by mohlo zaujať chlapca, ktorý fičí na fantasy literatúre. Polovicu z odporúčanej literatúry ani neotvoril a už to ...

"Vím že jsi se mnou, si v mém povodí.  Z té víry se lásko má, i náš syn narodí." Muzikál Dracula - Vím, že jsi se mnou V pohode ( takej všelijakej menšej i väčšej ) som sa prehupla do posledného, tretieho trimestra , ani neviem ako. Otočila som sa v posteli zboka na bok a odrazu mi narástol vak pod prsiami ( ktoré sú ale mimochodom ešte stále väčšie ako to brucho :-O ).  Moja gyndoška  s úsmevom na tvári skonštatovala:  "Teraz ste prišla potvrdiť tehotenstvo a ideme rodiť, moja!" Aj rodičia na ihrisku sa na mňa už začínajú nejako podivne  usmievať. Hoc vidím, že majú otázky v očiach, no ešte si nie sú istí, tak si pripomienky zatiaľ nechávajú pre seba ( ale o tých trapasoch si tehotná, alebo iba tlstá niekedy nabudúce :- )). V dnešnom článku sa skôr chcem venovať inej téme a tým sú tehotenské problémy, boliestky, trápenia, úzkosti , ktoré môžu potrápiť aj iné tehotné ženušky ( a vôbec nesúvisia s vekom!!! ). Nuž teda, ak máš chuť na môj me...

"Keď mi budze plano, keď mi budze plano pri mojim mužovi.  Budu polivati, budu polivati, krjačok ľaľijovij." Kriačok ľaliový - ľudová pieseň Onoho času som videla film Predtucha so Sandrou Bullock . V krátkosti sa jednalo o to, že sa hlavná hrdinka prebúdzala v dvoch rôznych časoch. Po smrti svojho manžela a pred ňou. Mala možnosť nahliadnuť do budúcnosti a spoznať bližšie osobu s ktorou žila, no v podstate o ňom nič nevedela. Popravde, nebol to nejaký úžasný filmový počin, ale na jedno pozretie sa to dalo. Mňa hlavne zaujal ten námet a dej odohrávajúci sa v dvoch časových rovinách.  Dá sa zabrániť blížiacej sa katastrofe, ak o nej vieme dopredu???  A práve toto je ústrednou myšlienkou knihy o ktorej ti chcem dnes v krátkosti niečo povedať. Tiež som si ju vybrala práve kvôli sľubovanému nádychu tajomna, mystéria, duchovna. Také príbehy milujem, oddýchnem si pri nich fajne, ujdem mimo reality a môjmu zážitku z čítania dodávajú to pravé vzrušenie.

"On vie kde tichý vánok má svoj úkryt, on dávno všetko vie, on dávno všetko vie.    Tam kdesi v tom rozprávkovom vnútri má srdce cínové, má srdce cínové." Elán - H. CH. Andersen Dnešný článok chcem opäť venovať knihám. Keďže počas marca som nestihla spísať nič zmysluplné k tejto najlepšej, papierovej, celoživotnej priateľke, dnes to trochu napravím. V článku by som sa rada venovala detskému čitateľovi. Taká malá dumka, či sa oplatí s deťmi čítať, alebo nie. K tomu pár fotiek z rodinného albumu i trefných obrázkov z FB knižných skupín. Dátum napísania tohto článku som si nevybrala náhodne, schválne som si ho nechala na pretože: