Keď veľké mestá požierajú tie malé...

"Princi můj maličký spi, ptáčkové sladce již sní, dřímajú nivy i háj, utichl celičký kraj."
Pieseň z filmu Adéla ještě nevečeřela - Mozart (Schlafe, mein Prinzchen, schlaf ein

Nejakú chvíľu mi trvalo, kým som sa naučila rozoznávať rozdiel medzi sci-fi a fantasy, totiž, kým som nenastúpila do Paláca, myslela som si, že je to to isté. Teraz, keď už viem o čo sa jedná, poviem to na rovinu. Kým žánru fantasy dám väčšiu šancu, sci-fi nepatrí medzi mojich obľúbencov. Akosi sme si k sebe nenašli cestu. Doteraz som zvládla akurát tak O sto rokov predtým a Stopárov sprievodca galaxiou. S filmovými počinmi to nie je inak, šancu dostal akurát už vyššie spomenutý Stopárov sprievodca a Piaty element

Nedávno dostal jeden z mojich synovcov za povinné čítanie žáner sci-fi. A bol to pre nás, pracovníčky v kníhkupectve, skutočne ťažký oriešok nájsť niečo, čo by mohlo zaujať chlapca, ktorý fičí na fantasy literatúre. Polovicu z odporúčanej literatúry ani neotvoril a už to vyzeralo, že knižný maniak schytí guľu z čítania. Fuj, hanba!!! Ale naveľa, po dlhom hľadaní sa nám podarilo objaviť titul, ktorý ho zaujal. A keď už mám to obdobie, že čítam knihy ktoré sú mimo môjho záujmu, tak som si ju prečítala teda i ja...


Smrteľné stroje
Philip Reeve


O knihe:


"Mestečko bolo už tak blízko, že videl, ako na horných poschodiach ako mravce pobehujú ľudské postavičky. Istotne idú zomrieť od strachu, keď sa Londýn tak hrozivo blíži a oni sa nemajú kam skryť! Vedel však, že ich nesmie ľutovať. Je úplne prirodzené, že veľké mestá prehĺtajú malé, rovnako, ako že malé pojedajú ešte menšie a tie najmenšie požierajú chudobné statické osady. Toto je urbanistický darvinizmus v praxi a takto to na svete chodí už tisíce rokov, od čias, keď geniálny technik Nikolas Quirke prebudoval Londýn na prvé mobilné mesto."

Časy, keď sa viedli výbojné cesty za účelom podrobiť si krajinu a vziať si jej bohatstvo sú preč. O niekoľko storočí sa po šesťdesiat minútovej vojne, dostali klasické mestá novú podobu. Tentokrát im ľudia pripli pohyblivé pásy, túlajú sa po svete a doslova požierajú jedno druhé. Materiál sa využije na budovanie, z preživších sa stávajú otroci. Medzi najobávanejšie a najsilnejšie mobilné mestá sa dostal aj Londýn.
Tu žije, študuje a pracuje aj hlavný hrdina, mladý chlapec, sirota, Tom Natshworty. Študent je to skutočne horlivý, miluje históriu a zaujíma sa o artefakty z doby spred vojny. Rád by to dotiahol aj vyššie, ale, bohužiaľ, nepatrí medzi vyvolených a tak sa pohybuje iba na spodných poschodiach múzea. 
Keď Londýn prehltne ďalšie mesto, je poslaný "dole" do Brucha mesta, aby skontroloval úlovok, či sa tam nenachádza niečo vzácne, do historickej zbierky. Tam stretne svojho hrdinu, obľúbeného historika Thaddeusa Valentinea. Tom sa ocitne v správnom čase na správnom mieste aby zabránil atentátu. Cudzie dievča s medenými vlasmi a so šatkou cez tvár sa pokúsi Valentina zabiť, no Tom je rýchlejší a dievča zastaví. Odmenu od Valentina dostáva v podobe pokusu o vraždu. Keď mu Tom prezradí, že tou atentátničkou bola znetvorená, jednooká Hester Shawová, Valentino ho postrčí a vyhodí z mesta von.
Ako vyhnanec spoznáva chlapec úplne iný svet. Uvedomí si, že to, čomu veril je len ilúzia, že jeho idol je len obyčajný vrah a zlodej, a že vrchný predstavitelia Londýna majú so svetom oveľa horšie úmysly, ako je len požieranie bezvýznamných mestečiek. 

Moja mienka   


"Kúsok odo dverí s nečakane zdvihol oblak pary a z neho vystúpil stopár. Na výšku meral sedem stôp a pod plášťom sa mu lesklo kovové brnenie. Podlhovastú tvár mal sinavo bledú, lesknúcu sa zlom ako po slimačích cestičkách, a tu i tam sa mu pod kožou črtala modrastá špička kosti. Namiesto úst mal otvor plný kovových špicatých zubov. Od nosa po temeno hlavy sa ťahal kovový lebečný plát, z ktorého ako zamotané pramene vlasov vystupovali najrôznejšie drôty a káble zapustené na druhom konci do otvorov v hrudi. Vďaka guľatým skleneným očiam vyzeral prekvapene, akoby sa ešte ani nespamätal z úžasu nad tým, čo sa s ním porobilo.
Práve to totiž bolo na Stopároch to najhoršie: kedysi bývali ľuďmi a niekde hlboko pod kovovým krytom hlavy bol uväznený ľudský mozog."

Poviem to úprimne, aj keď som sa rozhodla sama pre tento titul, do čítania sa mi vôbec nechcelo. Ako som už niekoľkokrát predtým vyššie spomínala, radšej ako o budúcnosti čítam naopak, o minulosti. Očakávala som nudný príbeh, nezáživné dialógy s nesympatickými postavami a tak som knihu odsúvala stále na koniec kôpky na nočnom stolíku.
Nuž, nakoniec mi k čítaniu dopomohol synov vírus, ktorý ho prekvapivo uspal na pol dňa a ja som nemala na výber. Tak som ju teda otvorila...
...a zavrela až po polnoci, keď už som neudržala otvorené oči. A ak by som vládala, čítala by som ďalej. Skutočne som bola prekvapená z toho, ako ma kniha dostala.

Hlavní hrdinovia knihy ma milo prekvapili. Aj keď Tom, hlúpučký a naivný chlapček mi zo začiatku liezol na nervy, no skutočne iba chvíľočku. Našťastie, prešli, spoločne aj s ostatnými, nemenej dôležitými postavami príbehu, obrovskou premenou a v rámci záchrany sveta pred nebezpečným vynálezom sa zo všetkých stali skutoční dospeláci. Z obyčajných detí sa stali smelí hrdinovia, ktorí by neváhali položiť aj vlastný život za vyššie dobro. Aj preto som si všetkých zamilovala - Hester, Katherine Valentine (Thaddeusovu dcéru), antimobilistku Annu Fangovú, a dokonca mi bol blízky aj nemŕtvy Stopár - Krutohlav (ktorej citlivej duši by mu ho nebolo ľúto?).        

Samotný dej tiež napredoval a chvatom sa uberal dopredu. No, samozrejme, občas bol trochu predvídateľný a isté súvislosti mi docvakli už skôr, ako boli v deji spomenuté. Avšak to vôbec neubralo na atraktivite a gradovaniu príbehu. A nedá sa nespomenúť aj fak, že mi chýbala nejaká historická vložka. Niečo viac o tej 60-minútovej vojne, ako sa vôbec tie mestá ocitli na pochode pustatinou... nuž, milovníčka dejín sa vo mne nezaprie. 
Ale keďže sa jedná o sériu, tajne dúfam, že v nasledujúcich častiach sa autor k tejto informácii bude vracať a možno sa teda niečo dozviem. Už aj u nás v Paláci sa nachádza 2. časť - Zlato predátora, rovno hovorím, že sa na ňu chystám (snáď to stihnem do pôrodu :-)))

Musím však priznať, že som trochu zmätená, lebo skutočne neviem na 100 % určiť, či tento titul zaradiť čiste do žánru sci-fi. Môj objektívny názor je, že sa tam nachádzali aj prvky fantasy. Ja skutočne nie som až taký odborník, a v podstate, pri mojej recenzii na tom ani nezáleží. Čo je ale dôležitejšie, vďaka Smrteľným strojom som spoznala aj ďalší podžáner sci-fi a fantasy, a tým je steampunk. V tomto duchu sa totiž nesie aj tento príbeh a ja som zas o niečo múdrejšia :-)).


Film vs. kniha


Akonáhle si prečítam knihu a zaujme ma, musím zhliadnuť aj film. To platí aj naopak. Inak to nebolo ani v tomto prípade a hneď po dočítaní knihy som sa tešila na jej filmové prevedenie. A pravdu? Čakalo ma sklamanie. Film absolútne nedosahoval kvality knihy. Miestami bol neskutočne nudný, nezáživný. Už je to raz tak, v mojej fantázii hlavní hrdinovia aj celé to prevedenie strojov, krajiny, a dokonca aj samotného Stopára Krutohlava bolo úplne iné. Nuž, riziko povolania. Petrovi Jacksonovi možno vyšiel Pán prsteňov, ale v tomto prípade odporúčam viac knihu, ako film. 
A takisto záleží aj na poradí. Ak by som to urobila naopak a najprv si pozrela film, ku knihe by som sa ani nedostala. Ak teda rozmýšľaš nad týmto dielom, najskôr siahni po knihe. A potom si v rámci voľného času pozri film, možno budeš mať iný názor...
   









Moje odporúčanie


"Tej istej noci hlboko v Hrdzavej mokrine Krivosudy konečne dohnali svoju korisť. Vyčerpané mestečko nešťastnou náhodou zapadlo kolesom do hlbokej diery a predmestie doň zboka vrazilo, pričom sa ani neunúvalo zmierniť svoju vražednú rýchlosť. Náraz roztrhal mestečko na kusy, a keď sa predmestie rýchlo otočilo a ponáhľalo sa trosky prehltnúť, pršali na jeho ulice úlomky kovu a dreva.
Z klietky v bruchu predmestia, kde boli zatvorení, Tom a Hester s hrôzou sledovali, ako sa mohutné búracie čeľuste zahryzávajú do mestečka a trhajú ho na kopy materiálu. Nikto sa neobťažoval nechať najprv vyjsť zostávajúcich obyvateľov."

Kniha je vraj určená pre mládež (YA literatúra novodobo), ale ja ako už dávno mimo tejto kategórie môžem smelo povedať, že si ju užijú aj staršie osoby. A možno viac tie, ktoré tomuto žánru ani veľmi neholdujú, pretože kniha je písaná tak, že zaujme aj laikov. Keďže nepoznám žiadneho sci-fi maniaka, neviem povedať, ako by na knihu reagovali takí, čo v tomto žánri žijú. Ale verím, že aj takých steampunk milovníkov by mohla osloviť.

A nakoniec, čo na knihu hovorí môj adolescentný synovec, ktorý ju "musel" dočítať? Tiež bol rád, že jej dal šancu. Kniha ho bavila, mala zaujímavý dej a odporúča ho ako svojim spolužiakom, tak aj takým, ktorý tento žáner nepoznajú. Kniha sa mu čítala dobre, rýchlo a ľahko a už sa tiež teší na dvojku. Ale až po tom, čo dočíta novú časť Hraničiarovho učňa :-D. 


Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Albatros média a titul si môžeš zakúpiť napríklad aj u nás v Paláci, ak máš záujem :-). 
A ja ti už ďakujem za pozornosť a teším sa na ďalšie stretnutie. 

Ali Čaja z Paláca

Úryvok z knihy na záver:


"Som svojmu cechu oddaný. Odmalička som nechcel byť ničím iným ako inžinierom. Lenže nikdy mi nenapadlo, že ma pridelia do experimentálnej väznice. Držať ľudí v klietkach a nútiť ich pracovať v Bruchu a brodiť sa vo fekálnych nádržiach, to nemá s inžinierstvom vôbec nič spoločné. To je jednoducho hanebnosť. Snažím sa im pomáhať, ako sa len dá, ale veľa toho nezmôžem, dozorcom je fuk, či sa upracujú k smrti, a nakoniec ich ešte pošlú v plastových vreciach hore do Divízie K, takže tí chudáci nemajú pokoj ani po smrti."

"Čo je to tá Divízia K?" spýtala sa Katherine. Spomenula si, ako Nimmo okríkol učnicu, ktorá sa o nej zmienila. "Patrí k väzeniu?"

"Kdeže, je celkom hore, v Inžinierskom paláci. Má to byť čosi ako experimentálne oddelenie a vedie ho doktorka Twixová."

"Ale na čo potrebuje mŕtvoly?" spýtala sa Katherine zmätene, aj keď si nebola istá, či to chce naozaj vedieť.
Bavis Pod mierne zbledol. "Sú to iba fámy, slečna, ale medzi ľuďmi v cechu sa povráva, že tam vyrábajú Stopárov. Vzkriesených bojovníkov." 

Komentáre

  1. Ja osobne som videla len film. Nevravím, že to bol ktovieaký skvost. Ale zvýšil moju zvedavosť na knihu. Inak Shrika som si obľúbila aj ja. Ani som netušila, že sa prekladá ako Krutohlav. No nedivím sa prečo. :-D Ja som z neho bola paf. (divná úchylka, ja viem)

    Inak môžem odporučiť knižky zo Star Wars franchise. Ono aj to je niekedy ťažké určiť či je to sci-fi alebo fantasy. Celkom iste to nie je to Asimovské sci-fi. Btw, i jeho poviedky stoja za to. Autor troch zákonov robotiky. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Inak keď som videla film som chvíľu premyslala kto je Shrik, veď taký v knihe nebol. A popravde ja som si predstavovala uplne inak. No neslo si. ho oblubit, taka rozporuplná postavicka ktorá padne k srdcu aj keď by mala byť zaporna...

      No teší ma že nie som jedina kto má trochu chaos v tom scifi-fantasy, aj ked zakladnu charakreristiku aspon zvladam 😊😊😊.
      Asimova poznam ako autora, u nas je dobre predavany ale priznam sa, že som este nic nečítala. No nikdy nie je neskoro, a hlavne ked su to poviedky tak to znie dobre. Ďakujem za tip.
      Aj za komentar 😊😊😊

      Odstrániť
  2. Synek taky dostal virus, ale po knížce jsem neměla šanci sáhnout, rozhodla jsem se uklízet svoje tvořící skříně :D. Přeji brzké uzdravení!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujeme veľmi pekne, pevne verim že to obdobie virusov prejde. Keď je malý chory obvykle čítame detske knihy ale kedže zaspal na tri hodiny, odrazu som nevedela co s volnym casom. Aj mne by trebalo prevetrat skrine ale nechcela som budit spiace dieťa 😂😂😂😂. Ako vyhovorka dobre, nie?? No samo sa to neurobi a tak syna poslem s tatom na chalupu a budem sa hrat s vecami.

      Odstrániť
  3. Film som zatiaľ stále nevidela, ale kniha sa mi páčila - najmä celkový námet s pohyblivými mestami a značne odlišným pohľadom na možnú budúcnosť ľudstva. Už sa teším na knižné pokračovanie a medzitým sa možno dostanem aj k filmovej verzii :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Na knižné pokračovanie sa teším aj ja, ale ako som vyššie písala, film ma trochu sklamal. Aj keď sa tvorcovia snažili, ale akosi to nevyšlo. Je mi to ľúto, lebo námet má potenciál. Ale možno sa tebe kniha bude páčiť. Sto ľudí, sto názorov.

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Diagnóza: Tetania - novodobý problém mladých

Ako by vyzeral svet, ak by ženy vládli neobmedzenou SILOU?

...ale nemôžem povedať, že som to neskúsila!!!