Tehotenstvo jednej "geriatričky" 9 časť - umenie vybrať meno

"C jenom jedna Cecílie ha ha, DD Dora, Diana a Dana."
J.A.R. - Bez Vokolku

29 dní. Takú cifru mi dnes vyhodila aplikácia, ktorá mi odrátava čas do pôrodu. Kde nič, tu nič a onedlho už nebudem tehotná geriatrička, ale geriatrická mamička :-D. Cez víkend bolo krásne teplo a tak som si na chalupe ešte chcela urobiť pár pekných snímok s bruškom. Ako vzor mi slúžili krásne tehotenské, reklamné fotografie. Netuším či bol problém v modelke, foťáku či v slnečnom svite ... ale výsledný efekt neopadol dľa mojich očakávaní.

A akoby nestačili nepodarené fotky, tak si na dôvažok, pri mojom vstávaní zo zeme, na môj účet zažartovala moja vlastná rodina, reku, či nemajú zavolať na Greenpeace, či im nechýba nejaká veľryba...

Ale nech si myslí kto chce čo, pre mojich chlapov som krásna a to je hlavné.


Kolostrová psychóza útočí


Čím väčšia som a čím viac kolostra sa v mojich prsiach tvorí, tým mám pocit, že môj mozog a moje ruky so sebou vôbec nespolupracujú. Nastupuje moja "obľúbená" demencia, a stávajú sa mi veci nevysvetliteľné a nepochopiteľné. 

Mojou najobľúbenejšou činnosťou je oblievanie sa kávou. A najlepšie vtedy, keď mám biele (svetlé) oblečenie. Už keď sa blížim k horúcej vode je jasné, že sa obarím. Snažím sa, aby som dávala pozor na brucho, a tak si to väčšinou odnesie niektorá končatina (a nie, nemyslím si, že sa dieťaťu kvôli tomu vytvorí plamienok na rúčke či nôžke, článok TU). Poprípade mám skvelé nápady, rozhadzovať s rukami akurát, keď si otvorím kyselinu citrónovú, a idem ju nasypať do sirupu. Moje oči si v taký čas nemyslia, že gestikulovať s plnými rukami je v poriadku.   

Mala by som viac oddychovať alebo, naopak, viac používať ten svoj uvarený mozog. Ale keďže práve som seba dovarila, teda lipovo-ružovo sirup (apropo, sama som prekvapená, že sa dá vypiť, a dokonca je aj chutný), asi vyhraje oddych. Pevne verím, že tieto pekelné horúčavy onedlho ustanú, lebo sa mi dieťa uvarí v plodovej vode. Alebo môj mozog, vyber si.  

Ale nie tomu som chcela dnešný článok venovať. Dnes sa chcem venovať dôležitejšej, tehotenskej téme, a tou je:


Horor pri výbere mena pre dieťa


V taký čas, či už vieme pohlavie, alebo nie, je načase mať vybrať budúce pomenovanie nášho potomka. Pri svojom prvom synovi som nemala dilemu, meno som mala určené už pár rokov dopredu, keď som ešte ani jeho otca nepoznala. Ale keďže druhé dieťa je také malé, milé prekvapenie, meno zostalo nevyriešeným problémom. Tak sme si vzali kalendár a začali hádzať mená do plena. Vieš si predstaviť, čím všetkým si prechádzame, keď sa snažíme vyhľadať to správne?? Snažila som to spísať v jednoduchých bodoch, aby to bolo prehľadné a jasné.

"Pri vyberaní mena pre svoje deti si uvedomíme, koľkých ľudí neznášame!!!"


Poznala som jedného takého...


Určite si neprajem, aby moje dieťa malo meno rovnaké, ako človek, voči ktorému chovám nejaké antipatie. Nie že by ich bolo veľa, a nie že by som niekoho vrcholne nenávidela, pretože sa držím hesla, že nenávisť je najhoršia emócia. Ale aj tak sa občas vynorí niekto, kto ma poriadne nasr... a tak sa teda moje dieťa volať nebude!!!

Smutné osudy

A potom zas príde opak a hnev vystrieda smútok. To sa nám zas do popredia dostanú spomienky ako: Poznala som jedného, zabil sa na motorke. Alebo, kamarátka mi hovorila o jednej, ktorá vypadla z okna, tak sa volala. Poprípade, pamätám si jedného s takým meno, na školskom výlete ozvracal celý autobus... Samozrejme, každý máme svoj osud, ale keď také veci stále ostanú skryté kdesi vzadu v mozgu. 

Nejdem s trendom


O jednom som bola presvedčená už dávno. Nechcela som, aby sa moje dieťa volalo ako väčšina detí na ihrisku. Každá doba má módu pre dievčenské i chlapčenské mená, a tak sme sa chceli vyhnúť tomu, že zakričím jeho meno, dobehne ku mne desať detí a ja si môžem vyberať, ktoré je to moje. Preto som aj mnohé mená zavrhla, i keď sa mi veľmo páčili.

Tak sa už volá...


Áno, to meno by sadlo ako "ric na šerbeľ", ale kamarát tak pomenoval syna. Nemôžem dať rovnaké meno dcérke, ako bratranec svojej dcére. Možno je to trochu malomeštiacke jednanie, ale na druhej strane je tých mien toľko, že sa dá vybrať aj bez toho, aby sa v rodine či komunite meno opakovalo.

Dediť určite nie!


Vo viacerých rodinách je zvykom dediť meno po rodičoch a nikomu to neberiem. Ale ja, musím priznať, nechcela by som, aby sa naše deti volali po mne či mojom chlapovi. Vzhľadom na to, že moja sestra sa pustila do tvorby Rodostromu a aj sme nejaké veci okolo toho študovali, mám k tomu akýsi rešpekt. Chápem, že kedysi sa silou mocou chcela zachovať akási línia, ale keďže už som čítala dosť na to, aby som si všimla, že menom sa môžem niesť aj rodinná karma, v tomto trende nechcem pokračovať. Dieťa nech si svoju karmu tvorí samo.

Žiadna exotika


Nie som žiadny excentristický človek, Slovenka ako repa s tradičným českým menom, a tak si neviem predstaviť, že by som dieťa pomenovala cudzokrajným menom. Keď som pracovala v poisťovni a videla tie exotické mená Nicholas André Horváth, Omar Lakatoš, Jose Ignacio, či Vinetou  bola som presvedčená o tom, že ja nájdem meno bližšie k môjmu domovu.


Nechajte výber mena na rodičov!!!


Takže tak. A keď konečne po všetkých týchto peripetiách krvopotne vypotíme také, na ktorom sa zhodneme všetci traja, nastúpi rodina a okolie.

To čo je za meno? 
Existuje vôbec také? To ste si vymysleli...
Deti v škôlke sa mu budú smiať...
Kde sú tie staré dobré časy, keď sa všetci volali Anna, Mária či Jozef?
Nová doba, nové mená.
Prečo nedáte nejaké normálne meno???

V kalendári (a nielen v tom Slovenskom) je ... na mrte veľa mien. A hoc je naša súkromná história bohatá na rôzne priateľstvá, nepriateľstvá, zážitky, spomienky, skôr či neskôr sa nájde meno, ktoré sa spája s príjemnými pocitmi, poprípade sa nespája s ničím a pocity si navodíme časom sami :-D.
Som presvedčená o tom, že každý (a aj my nakoniec) si vyberieme to správne, podľa nášho gusta. Dôležité je, aby sa matka a otec zhodli na jednom. Aj keď okoliu sa to nemusí páčiť, na prvom mieste sú tu rodičia, ktorí sa na to malé tešia, ktorí to dieťa milujú a tak si do výberu nemajú čo kafrať. Od nikoho!!! 

V poriadku je každé meno a pani matrikárka, ktorej sa nepáči Vesna, Živa či Pravoslav sa môže dať vypchať.   

Avšak na druhej strane si treba uvedomiť, že dieťa bude nosiť meno celý život. A je potrebné, aby korešpondovalo aj s priezviskom. Prosím, dievčatko s menom Blanka Nepretrhnutá si to skutočne nezaslúži. Aj keď ho milujete sebeviac.


Pár slov na záver


Tak, a to je odo mňa na dnes všetko a ja ti už ďakujem za tvoju pozornosť. Je dosť možné, že s mojim názorom nesúhlasíš, ale tak to vidím ja. Spokojne sa mi s tvojou mienkou zdôver, ja osobne nemám problém s iným pohľadom na vec, ako je ten môj. Žijeme v slobodnej spoločnosti, zatiaľ a každý má na to právo.
Prajem ti krásny deň, snáď si ma naladíš aj nabudúce, budem iba rada. Teším sa na teba.

Ali Čaja z Paláca

Citát na záver:


"Odpúšťajme svojim nepriateľom, ale nezabúdajme ich mená."


John Fitzgerald Kennedy

Komentáre

  1. super článok, ale je fakt že niekedy tie mená su ujeté a nehodia sa k priezviskam :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne za komentár a som rada, že sa ti môj článoček páčil.
      A máš pravdu, niektorí rodičia vôbec neprihliadajú na priezvisko a potom chudák dieťatko. Ak je dievčatko sa vydá, ale chlapček???

      Odstrániť
  2. Blanka Nepretrhnutá.:D Tvoj humor mi chýbal. Poctivo sledujem každý jeden príspevok na FB, no nie a nie sa prepracovať až sem, do sekcie komentárov. K veci ale ...tie mená vedia dať zabrať. V podstate s Tebou súhlasím vo všetkých bodoch. Aj napriek tomu, že mne by napr. exotika neprekážala (z nevysvetliteľného dôvodu sa mi napríklad nesmierne páči meno Allayah :D), nemyslím si, že by som svojmu synovi alebo dcérke bola ochotná takto zavariť. No napríklad ani tradícia u mňa nezožala priveľký úspech a preto zlatá stredná cesta. Tak či onak, výber mena pre drobca a ťarcha s tým spojená, má byť jedine na pleciach jeho rodičov a nikto iný by sa do toho nemal starať. Tak teda želám veľa šťastia a pevné nervy pri výbere.;)♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Och a to srdiečko v preklade znamená, že fotky sú krásne!:)

      Odstrániť
    2. Jaj, Veronika, ďakujem veľmi pekne. Som rada, že si stále nájdeš čas na moje dumky, veľmi si to vážim, aj keď viem že nemáš najjednoduchšie obdobie (čítala som tvoj článok...).
      Ono, exotika nie je zlá, ak ako vravím, hodí sa k priezvisku. Allayah je náhodou pekné meno, ale k takej Nepretrhnutej by vôbec nesadla, to je fakt :-DDDDD. Ale inak v pohode...
      V prvom rade sa musí páčiť tebe aj otcovi dieťaťa, lebo poznám páry, kde maminka ide proti darcovi spermatu a nastávajú hádky ešte skôr ako sa bábätko narodilo. Takže áno, rodičia sú na prvom mieste a nikto im do toho nemá čo kecať.
      Ďakujem krásne za tvoj komentár,a držím palce, nech príde lepšie obdobie.

      A som rada, že sa ti tie fotografie páčia. Páčia sa aj iným, ale ja asi k sebe budem stále viac kritickejšia. Avšak stále tvrdím, boli robené s láskou, a nejaká estetická stránka mi môže byť ukradnutá. Taká som ja, ale to už ty vieš :-D.

      Odstrániť
  3. To je super shrnutí, úplně jsem si vzpomněla na to, když jsem byla podruhé těhotná a vybírali jsme jméno. S prvním dítětem jsem to tak neprožívala, ale s druhým už jsem měla víc zkušeností, víc lidí, kteří mi lezli na nervy... Vybrat jméno bylo fakt težký! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne aj u nás to bolo také. S prvým to bolo jasné už roky, ale s druhým to ide ťažšie. To sa už musí páčiť aj synovi nielen nám dvom. Ale s tými ľuďmi máš pravdu, päť rokov od prvého pôrodu sa opäť nazbieralo pár "divných" ľudí, ktorých nemusím, a samozrejme sa narodilo pár detí v okolí s menami, ktoré prichádzali do úvahy :-)

      Odstrániť
  4. Tiez sa mi nepaci ak deti dostavaju rovnake krstne meno ako rodicia. Automaticky je problem s rozlisovanim a vzdy to sklzne do verzie mlady-stary alebo maly-velky.
    Mačka z blogu Kaviareň u mačky

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Alebo novodobo, junior a senior... A presne tomu som sa chcela vyhnúť a som neskutočne vďačná za to, že môj muž na tom nenástojil, aby som dieťa pomenovala po ňom, veď i tak už bude mať po ňom priezvisko :-DDDDD. A popravde, ak by sa volalo ako ja, tiež by som nebola veľmi nadšená.
      A nesúhlasím ani s tým, aby mi niekto hovoril veľká Ali, či stará Ali...:-DDDD.
      Ďakujem za komentár :-D

      Odstrániť
  5. Nech vám intuícia a srdiečko pomôžu pri výbere mena :)
    Naša staršia má slovenské meno, ktoré tu nik nevie poriadne vysloviť (Lucia. furt len "lušia" alebo lusía), druhá mala vybraté ešte pred narodením, ale sme ho zmenili, keď sa narodila, lebo naň nevyzerala :D tu sa bábätkám dávajú mená až po narodení, čo mi kedysi pripadalo čudné, ale teraz mi to dáva zmysel. A ešte aj "stredné" mená, tam sme tiež chvíľu rozmýšľali, aké dáme. Majú ich po našich mamách. Takže aj trochu tradície, aj mix kultúr.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujeme veľmi pekne, veríme tomu, že nájdeme tie správne mená.
      Inak aj ja som chcela Luciu, hlavne kvôli jej významu, a veľmi sa mi páči. Ale muž má iný názor, tak musím ho rešpektovať.
      Ja by som sa s menom neponáhľala, a aj tu stačí nahlásiť až po narodení, avšak s mužom nie sme zosobášení a aby mal určené otcovstvo musíme ísť pred pôrodom ešte na matriku, inak by to musel robiť po pôrode a to sú ďalšie papierovačky. Ale čo ma prekvapuje, každá matrika to má inak. NA jednej stačí nahlásiť iba priezvisko, a niekde aj meno. Tá byrokracia na Slovensku je hrozná.
      A aj u nás už začína byť druhé meno v obľube. Ja by som dala aj desať čo sa mi páčia, ale zas nechcem aby sa pri podpisovaní a vypisovaní papierov upísalo.
      Dôležité je, aby meno dieťatku sadlo, a aby boli spokojní rodičia.

      Odstrániť
  6. Myslím si, že vybrať meno novému človeku, ktorý prichádza na tento svet je neuveriteľne ťažká úloha a ja osobne obdivujem každého rodiča, ktorý to spravil (a samozrejme, nie len kvôli tomu, obdivujem vás všetkých za oveľa viac :) )

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som pre prvorodeného mala vybraté meno už dávno, a nie som jediná ktorá to tak má, lebo čím skôr si na to polovičku pripravíš, tým lepšie. Avšak, aby som pravdu povedala, meno je fakt iba ten najmenší detail. Rodičovstvo je veda, v ktorom všetci robia chyby, ale to je asi dedičné.
      A neboj, teba to tiež čaká. Aj keď o pár rokov, ale čaká. No je najvyšší čas začať rozmýšľať nad menom.
      Ďakujem za komentár

      Odstrániť
  7. Já se občas divím, co za jména jsou schopní lidi dát. Takové, které neumím vyslovit ani já natož děti nebo právě podobné tomu příkladu s Blankou. Kroutím nad tím vždycky hlavou. Já už pár jmen vybraných mám O:)

    Gabux | Poslední článek

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nuž niektori ľudia su skutočne divni. Ale vdaka nim si uvedomujem aká som normalna. Chlapcenske meno som tiez mala vybrate niekolko rokov dopredu takze pri prvom synovi som tento problem nemala. Dcerka už bola komplikovanejsia tam sme sa nezhodli aj keď padali rôzne kreacie 😂😂. Ale to sme jej urobiť nechceli.
      Ešte aby sa tie tvoje mena pacili aj muzovi. Mám kamaratky ktoré sa niektorych mien museli vzdat.

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Diagnóza: Molusky - to asi nebudú kiahne

Diagnóza: Tetania - novodobý problém mladých

To nevymyslíš, to je naša realita