"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

utorok, 5. apríla 2016

Dalajlámova mačka a umenie priasť

Vedel si, že dvadsiateho marca bol oficiálny medzinárodný deň šťastia? 

Ja viem, som trochu pozadu, ale trochu mi trvalo, kým som medzi písaním knihy, blogu, upratovaním, chodením do lesa a tancovaním so synom, či šaškovaním na Zumbe prečítala ďalšiu knihu.

Inu, fakt veľká náhoda, že som práve počas toho dňa čítala túto krásnu knihu...

Dalajlámova mačka a umenie priasť



Klasicky, som na túto knihu narazila pri prechádzke po Paláci. Ešte pred pár rokmi som čítala prvú časť, Dalajlámová kočka. Najskôr vyšla v češtine, a nechcelo sa mi čakať na preklad. Pri niektorých knihách je preklad zbytočný, si myslím JA.

A keďže sa mi prvá časť veľmo páčila, nemohla som si nechať ujsť aj jej pokračovanie. Paperback väzba, veľké písmená, tú knihu musím mať prečítanú raz dva. 


Pri kávičke a bábovke to pôjde jedna radosť

A aj by som mala, keby som si každý riadok nečítala aj niekoľkokrát. Ja osobne mám veľmi rada knihy, pri ktorých sa dá spomaliť uponáhľané tempo a nájsť v nich odpovede na nevypovedané otázky. A táto kniha je múdrymi výrokmi priam prešpikovaná.

"Nemá zmysel hľadať šťastie v minulosti. Ani hľadať útechu v spomienkach, aj keď je to lákavé. Šťastie môžeme prežiť len v tomto okamihu, tu a teraz."

O knihe

V prvej časti, ak si čítal, si sa dozvedel, ako sa krásne himalájske mačiatko, po ťažkej ceste dostalo do rúk samotnému Dalajlámovi. Po ňom dostala aj meno Jeska (JSK, Jej Svätosť mačka). A okamžite sa stalo miláčikom celého domu. Ako rástlo a dospievalo, učilo sa, ako naplniť základne túžby všetkých tvorov.



V tejto knihe Dalajláma odchádza na štyridsať dní na cesty, a pred odchodom poverí svoju priateľku Jesku, aby objavila pravú príčinu šťastia.


"Skutočné šťastie je možné dosiahnuť až s celkovým porozumením mysle. Obmedzený pohľad, ktorý vidí len "mäso a krv", ako to jogín nazval, vedie len k obmedzenému šťastiu - k pominuteľným zmyslovým radostiam, dočasnej spokojnosti, ku krátkym zážitkom, ktoré na okamih zažiaria a potom vyblednú."

A tak sa začína jej cesta za nájdením pravého šťastia. Na svojej púti sa dozvedá rôzne teórie, spoznáva mnoho ľudí, ktorí na svoje šťastie majú rôzne pohľady i cesty, ako ho nájsť.

Či už je to jogín Tarčin, ktorý svoje šťastie našiel v zrieknutí sa pozemských rozkoší i statkov a v dlhoročnej meditácii, 
podnikateľ-workoholic Gordon Finlay, ktorý si myslel, že svoje šťastie nájde na zaslúženom dôchodku,
spolupracovník Sam a vedci, ktorí rozoberajú šťastie počítačovými programami, filozofickými tézami, či vedeckými poznatkami,
alebo priateľka Serena, ktorá hľadá svoje šťastie v jednoduchej maličkosti, ako je láska. 

Info o knihe:

Názov: Dalajlámova mačka a umenie priať
Autor: David Michie
Jazyk: slovenský
Vydavateľstvo: Synergie
Počet strán: 255


"Pocit hlbokého vnútorného šťastia a naplnenia je v ľuďoch, ako sú jogín Tarčin alebo Jeho Svätosť, taký silný, že ho môžete okolo nich naozaj vnímať. A vôbec nesúvisí s pominuteľnými pôžitkami. Nie, toto bol celkom iný zážitok - nesmierne hlboký, trvalý a vnútorný - šťastie celkom iného druhu."

"K šťastnému životu potrebuješ veľmi málo" 

                                       (Marcus Aurelius - autor výroku)

Budem aj ja tak trochu trápna a pridám pár svojich 
otrepaných myšlienok? 
Áno budem! 

Pozn. Kaji to je pre teba, viem že práve ty tieto halušky z duše miluješ :-)

A vlastne, prinútilo ma to tak trochu sa zamyslieť nad tým, čo je vlastne šťastie, a koľko nám toho treba k naplneniu vnútorného pokoja. 
A možno je to klišé, ale nemyslím si, že naháňanie sa za hmotnými statkami či kariérou, je cesta. Teda, aspoň nie pre mňa. 

Niežeby som si nepriala vyhrať väčší obnos peňazí, to by som vera klamala. Kto by si nechcel odskočiť na dovolenku k moru, alebo kúpiť malý domček s pozemkom, či konečne vydať svoju knihu, samozrejme, potešilo ajajaj.






Ale viac ma teší, každodenný pohľad na svoje zdravé, výskajúce dieťa, na moje "šikovné" ruky i nohy, ktoré ma dovedú kam chcem, a porobia čo treba, a na môjho chlapa, ktorý o mne všetko vie, pozná moje šialené nápady a choré výplody fantázie a i tak ma ľúbi. 



Ono, môže to celé vyznieť tak trochu detinsky, ale človek si musí uvedomovať svoju zraniteľnosť denne. Jasné, kým sme mladí, tak nemyslíme nad tým, že to môže prísť zo dňa na deň, z hodiny na hodinu, alebo ako v mojom prípade, NIKDY!

Veď načo si ničiť krásny, slnečný deň búrkovými mrakmi? 


"Sám Budha povedal, že tou najdôležitejšou meditáciou zo všetkých je meditácia o smrti. Rozjímať o vlastnej smrti nie je nič morbídne ani depresívne. Naopak! Až keď sa postavíme čelom ku skutočnosti svojej vlastnej smrti, až potom zistíme, ako máme žiť."


Veď to naše šťastíčko je naozaj v jednoduchých maličkostiach, každodenných rutinách, a hlavne, zadarmo. Pohľad z okna či dotyk pier...


"Budhisti veria, že ak niekto zomrie a človek, ktorý má s nebohým blízke karmické spojenie, vykoná nejaký dobrý skutok alebo prejaví štedrosť, zásluhy za taký čin sa pripočítajú nebohému."

Na záver

Ak ti nie sú cudzie východné filozofie, a máš rád jednoduché múdrosti, naozaj ti odporúčam túto knihu. Aj s prvou časťou. Možno je to iba o živote mačky, ale veľmi krásne opísané jednoduchosti prinútia aj teba trochu sa zastaviť a užívať si prítomného okamihu. A i keď je to len obyčajná mačka, možno sa od nej niečo naučíš. I len takú jednoduchú odpoveď na otázku. 

Prečo vlastne mačky pradú?

Úryvok na koniec:


"Frekvencia mačacieho pradenia je ideálnou terapiou, ktorá tíši bolesť, urýchľuje hojenie rán a rast kostí. My, mačky, vytvárame liečivé zvukové vlny, obdobou ktorých je elektrická stimulácia, ktorá sa v čoraz väčšej miere uplatňuje v liečení. Pritom to robíme úplne prirodzene a spontánne pre svoj vlastný prospech."



Zdroj pohybujúcich sa obrázkov: http://giphy.com/

4 komentáre:

  1. Krásne si to napísala... rada by som si tú knihu prečítala (:
    Daniela

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne :-). Vrelo odporúčam, avšak nie ako oddychovku. Človek sem tam potrebuje zastaviť a podumať, ja mám rada také knihy. Nevravím ale, že stále. Niekedy sa človek potrebuje aj zabaviť... to je super, že je taký obrovský výber kníh :-)

      Odstrániť
  2. Tých kávičiek a baboviek treba niekolko, nedá sa prečítat na jeden zátah - teda dá ...ale....

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak, ak chceš aj podumať, tak báboviek potrebuješ viac, samo. Ale ide to aj bez koláčika, ak chceš schudnúť ako ja :-)

      Odstrániť

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem