"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

pondelok, 16. mája 2016

Gól síce nepadol alebo, ako sme sa naučili nové slovo

Huráááá, moje dieťa vie nové slovo


Tohtoročné majstrovstvá, nebudem ti klamať, sú teda riadne na trd. Ja som sa rozhodla, že nebudem zápasy sledovať v telke, pre svoje vlastné, duševné zdravie. V mojom veku by to už srdiečko nemuselo zvládnuť...
Presedlali sme na rádio.


Zdroj obrázok: http://www.hokej.sk/2014/?forum=&id=120906&tema=125603&kategoria=%7BKATEGORIA%7D


No, ale nedá sa povedať, že tam by tá realita bola o niečo krajšia. Po prvej tretine dobehol do obývačky môj chlap, vypol mi rozhlas a zahlásil:

"Babráci, lajdáci, motyky im do rúk nie hokejky...
To radšej budem počúvať nedeľnú omšu, ako tieto kraviny. 
A "totí" komentátori, akoby boli na pohrebe..."

A ešte pár teplých slov, avšak žiadne nadávky, ani hanlivé výrazy. Musíme si dávať pozor, malý Ošo už za nami opakuje každú kravinu, a jazýček sa mu pomaly rozplieta. Niežeby mu ešte bolo rozumieť, ale už vieme identifikovať:

apupuš - autobus
todááá - voda
Ivo - fifo (apoň mu už dal aj meno)
točík - nočník
kakať - pišať
atď... je toho už pomerne dosť.

Ako, čo majú tí chudáci za mikrofónom robiť, všakže áno, keď nám letia do bránky góly jeden za druhým.

"Áno, krásny útok. Jokinen si to šinie na našu bránku a je to GOOOOL, krááásny gól, priatelia. Len tak ďalej chlapci..."

Myslím, že komentátor by to už "mal odbitý" a skončil by minimálne s drôtovanou pusou. 

Tak som si nechala ujsť ten requiem za našich chlapcov, obliekla seba i malého a šli sme na prechádzku. 

Myslíš, že to bolo o niečo lepšie? Z každého okna, krčmy, rádia na nás vrieskali chlapi, ktorí sú určite stokrát lepší hokejisti ako tí, toho času v Rusku, a oni by tým 
(ja už ani neviem či to boli Nemci, Bielorusi, Kanaďania či Fíni, v podstate jedno od koho facku dostaneme...) 
napraskali minimálne desať gólov.

Za tých pár minút, keď sme sa spokojne prechádzali vrieskajúcim sídliskom, sme si vypočuli hromadu nadávok, vybraných slov od a po z.

Avšak, jedno znelo zo všetkých najviac.
A tak, dnes sme tiež naučili krásne, irečité, typicky slovenské slovo.

Cestou domov, vo výťahu sa na mňa môj synček krásne usmial a zahlásil:

KUJA!!!!

Niet čo dodať! 



A tak si teda zaspomínajme na lepšie časy...


Pozn. Ľudkovia, ak ste nevideli, pozrite si určite toto video, stojí za to. Staré, ale dobré...Miško Kubovčík je proste hviezda. A inak presne takto to funguje v našom hokeji:


Zdroj foto: Moje video

2002


Švédsko - Göteborg 

To bol ten rok, keď to všetko začalo (a asi aj nadobro skončilo). V ten rok sa stal zázrak...

Akurát som bola vo štvrtom ročníku univerzity, boli sme kdesi na exkurzii, ktovie kde, hlavné bolo, že večer sme hrali zápas s Fínmi.

Zdroj foto: http://hokej.pravda.sk/reprezentacia/clanok/132353-slovenske-zlato-ocami-cudzincov-srdce-vasen-cest/

To bol zápas, 
to bola atmoška,
celá trieda nasačkovaná v jednej izbe hotela,
na tvári sme mali namaľované slovenské vlajky, 
skandovali sme do neskorého večera,
v samostatných nájazdoch sme sa všetci svorne držali za ruky a skandovali:

"Žigo, Žigo, Žigo..."

keď Fíni útočili, skandovali sme:

"Janko, Janko, Janko..."

Vyhrali sme!!!!

Šampanské tieklo potokom, vlajky na ksichte sa rozmazávali, nikto si nepamätal čo je za deň, ale to nebolo dôležité. 

Boli sme vo finále!!!

A tam sme to s Rusmi vyhrali, asi zázrakom. To bol jeden neskutočný zážitok. 


2.5.2003

No, v ten rok sme skončili tretí, tiež celkom pekné umiestnenie. Nad Čechmi sme vtedy vyhrali, myslím, že prvýkrát od rozdelenia. Avšak, ten rok sa stalo niečo iné, v mojom živote dôležité. 

Akurát sme zas vyhrali zápas nad Fínmi. Išli sme to zapiť do krčmy, v ktorej už bol aj on...môj chlap.

 V ten deň sa "drístalo" hlavne o hokeji, a on si nevšímal moje obrovské vnady, ktoré som po ňom hádzala. Ale ja som typ neodbytný, a nakoniec sa mi ho predsa len podarilo neskôr uloviť. A doteraz sa chudák so mnou trápi, ale to je zas iná téma...


2012

 A potom nastalo obdobie ticha, dlho, dlho nič. Až prišiel prekvapujúci rok 2012. Akurát som bola v Prahe na výlete. Konal sa tam každoročný Svet knihy, a aspoň raz som chcela na neho zavítať i ja. Zabalila som si do vrecka mamu i synovca č. 2, a vybrali sme sa na výlet.


Synovec vo vlaku chytil akési žalúdočné nevoľnosti, a tak sme celú cestu preblinkali, a druhý deň ostali v posteli. Super výlet, ale aspoň som v telke znudene zhliadla zápas s Kanadou. 
A my sme ju nabili. Ja som normálne neverila vlastným očiam ani ušiam.

V semifinále nás čakali Češi. Akurát sme sedeli v Prahe, v českej hospode, na českom nádraží, pili české pivo, a báli sa čo len ceknúť. 


Plnka neskutočná, všade samý Čech, a my traja Slováci, a vyhrávali sme.

Ani sme nemukli keď sme dali gól, iba vnútri sme sa tešili a skákali od radosti. Pri našom stole sedelo dievčatko s oteckom a smutne sa opýtalo:

"A to Jágr nehrá?"

Ocko jej smutne prikývol. Veď celý čas bolo počuť iba:

"Jágr útočí, Jágr přihráva Jágrovi, Jágr dáva gól..."

Pozn. Ja ho naozaj obdivujem. Jediný hráč (ja iného ani nepoznám), povedzme si otvorene, nie najmladší, hraje sám so sebou, pretože v celom zápase iba jeho meno počuť, a i tak Češi sú stále v popredných priečkach.

Vyhrali sme vtedy, to bolo radosti. 

Nebudem sa ale vyjadrovať k finále, to už veľmi valne nedopadlo, asi nám Rusi vrátili rok 2002. Ale po dlhom čase sme dostali opäť medailu.

Kde sú tie časy? Kolektívne sa objímanie na ulici, eufória, radosť, slovenská hrdosť...

To je naša nátura, keď sa darí tak sa tešíme, ak sa nedarí nadávame. Ja nenadávam, len dúfam, že raz sa dočkám, a jedného krásneho dňa si spolu s dospelým Ošom spoločne zatancujeme po byte (dúfam, že ešte budem chodiť a vnímať):

"Sme majstri sveta, sme majstri sveta!!!"

A zas si všetci spoločne zaspievame:
Nech bože dá!!!


Citát na záver:

"Dokud nebudeme mít srdce, nikdy nemužeme vyhrát."


                  Jaromír Jágr

16 komentárov:

  1. Pomož si človeče aj pán boh ti pomože ....
    nech bože dá a aspon s odretými ušami sa prepaírujeme o jednu priečku ďalej a nevypadneme do B-čka, tak skoro sa potom nevyhrabeme ..
    Jágr má pravdu, hrat sa má so srdcom nie za peniaze ...teda v reprezentácii, len ludia zabudli na jedno slovo -hrdost- nahradili ho iným - peniaze-

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak ako vravíš, je to smutné, ale už som v tom asi iba peniaze, a nie srdce. A o hrdosti už rozprávať ani nebudem :-).
      A snáď do B-čka nepadneme, v 2019 bude zas turnaj u nás, tak si to chceme užiť, a nie je tupo kukať na iné zápasy :-)

      Odstrániť
  2. a malý mohol začat aj s horším slovom ♥♥♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. On na to ešte zabudne a opäť sa naučí niekoľkokrát. Veď už i tí naši puberťáci mu dopomôžu ku krásnemu slovníku :-)

      Odstrániť
  3. Alííí :D on by sa to slovo aj tak raz naučil... :D ja hokej veľmi nepozerám, ale priateľka ho má zapnutý stále, tak neuniknem, no včera to bol fakt trapas... jeden gól za druhým, no nič... uvidíme, čo z toho bude zajtra (:
    PS: Pozdrav drobca.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja viem, on sa naučí aj krajšie, kvetnatejšie, synovci mu dopomôžu, a kým dôjde jeho puberta tak budú určite zas nejaké nové nadávky, a niekam ma pošle a ja mu ani rozumieť nebudem :-). S tým hokejom ti rozumiem, kedysi som hltala každý zápas, no momentálne mi je smutno, pretože viem, že Slováci na to majú, ale bohužiaľ už sa nehrá so srdcom a s talentom, ale s peniazmi. Škoda, lebo sme fakt dobrí a nielen v hokeji.
      Jasné, pozdravím :-). On ma rád keď je stredobodom pozornosti :-)

      Odstrániť
  4. Super clanek :-) Letos hokej nesleduju. Musim se polepsit. Stejne si nemuzu pomoct,ale fandim i vam :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :-).
      Niekedy je lepšie nesledovať, ak nechceme prísť k ujme fyzickej i psychickej. Najhoršie je, že na to máme a tak to drvíme...
      Ale čo o tom. Vaši sú lepší i s tým jedným Jágrom, čo si budeme klamať. Veď ako hovorí on sám, hlavne nech je v tom srdce.
      Veď ja tiež držím Vašim...i keď vaši naši... podľa mňa sme stále všetci naši. Ani slovník nepotrebujeme, spoločnú minulosť máme, stále sme spolu. A tie hranice sú len na okrasu, aby si politici mohli byť do pŕs...toto je moje!

      Odstrániť
    2. Jágr nás vytrhne? Vždyť je mu skoro padesát ...

      Odstrániť
    3. :-)))), ja sa stále čudujem, že to ešte dáva. Naši sa vzdali poväčšine niekedy po tridsiatke. Už keď hrali tak len v nejakej druhej lige, či sa dali na trenérstvo, alebo charitu. Ja sama som zvedavá, kam to ten váš národný hrdina dotiahne. Možno do guinessovej knihy rekordov, za najdlhšie hrajúceho hráča hokeja. Momentálne tam smeruje. Ale sama uznaj, naozaj je všade :-)

      Odstrániť
  5. Ach jaj, kvôli hokeju sa mi úspešne darí ignorovať celé skúškové obdobie a čo za to? Facka za fackou, vážne. :D Takže dnešným dňom je to posledná šanca, aj keď ozaj neviem či vôbec chcem, aby postúpili ďalej. No a keďže sa nechcem zaradiť do klubu :Keď sa vyhráva -fandíme, ak sa prehráva - nadávame, tu sa moje lamentovanie ohľadom hokeja končí. :D Dúfam v zázrak a taktiež verím, že sa dožijem dňa, kedy si budem môcť opäť z plného hrdla zakričať: Sme majstri svetaaa!
    Ozaj, presne včera som náhodou narazila na jedno video s našou slávnou trojkou - Demitra, Hossa, Gáborík (a samozrejme ďalší úžasní hráči), až sa mi oči 'spotili' pri pozeraní. https://www.youtube.com/watch?v=Rf3jfXay1LI
    No a drobca máš ozaj podareného, už pri minulom článku som sa schuti zasmiala. :D :) Len nech sa mu darí a je zdravučký. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za komentár :-).
      Ja sa ešte pamätám kým som chodila do školy, a na druhý deň bola skúška či zápočtová písomka a ja som si obhrýzala nechty pred telkou... ale to bol iný hokej. Je mi ľúto toho, čo sa to s našimi chlapcami stalo. Jooooj, a tak by som si schuti zakričala gooooool
      A o tom spomínaní mi hovor. Kým som hľadala videa na článok až mi zimomriavky skákali o dušu, pri tých videách. A o vlhčení očí ani nevravím. NAši zlatí chlapci ... Demitra môj zlatý, škoda ho chlapca. Takí sa nerodia každý deň.
      A drobec ďakujem. Podarený po mamke, ako inak. A ako vravíš, zdravie to je to najdôležitejšie. Všetko ostatné ide bokom.

      Odstrániť
  6. Teším sa s tebou, že sa malinke naučilo nové slová a obdivujem ra, že rozumieš a vieš preložiť tieto slová, ja by som mala problém pochopiť čo hovorí

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nemysli si, i ja mám problémy niekedy rozumieť tomu čo hovorí. Už sa cítim divne, keď cudzí ľudia hovoria:
      "Jej, ty krásne džavotáš, ale ja ti nerozumiem. Ale mamka ti rozumie však?" A ja nerozumiem, niekedy ani ň. Sú slová, ktoré sa už dajú pochopiť, ale keď mi niečo vysvetľuje v rozvitých vetách, tak iba prikyvujem. Ale skôr či neskôr to pochopíme i my. A neboj sa, ak budeš mať svoje, tiež to najdôležitejšie budeš rozumieť. A ostatné časom príde :-).

      Odstrániť
  7. KUJA :D to bylo i mé oblíbené slovo, když jsem byla malá :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No, niečim začať treba :-). Potom to už pôjde od srdca. A malý má niekoľko starších synovcov, má sa to kde naučiť. Asi je zbytočné nejako ho chrániť, ale zas nemusíme pred ním rozprávať jak pohoniči :-).

      Odstrániť

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem