"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

streda, 1. marca 2017

Februárová výzva - Povinné čítanie, klasika

"Nad rezňom od bratov Čapkovcov, môžme sa smiať, Lev Tolstoj je zákusok, pán hlavný drobné nám vráť!"
Klasika - Elán


Krásu povinného čítania objavíme až po škole


Kto z vás mal na škole rád povinné čítanie? Už len to povinné človeka od toho odrádza :-)
Ja sa musím priznať aj bez bitky, nie každú knihu z povinného čítania som zvládla dočítať až do konca. O klasike ani nehovorím. A to som čítala veľmi rada a často, aj čítateľský denník som si poctivo viedla. Keď padla na február knižná výzva na tému povinného čítania či klasiky, naozaj som nevedela, čo si vybrať. 

Zdroj foto: Pixabay.com

Kvalitu kníh z povinného čítania som objavila až ďaleko po škole, a všetky chuťovky, ktoré som chcela, som už prečítala, a až v neskoršom veku som sa zamilovala do Twaina, Cervantesa, Exuperyho, Tajovského, Dickensa, Orwela ai. Nevravím, aj dnes sa nájdu knihy, ktoré nezvládam, ale zas nemôže sa každému páčiť všetko. Sto ľudí, sto chutí, čo platí aj o knihách. 

Hneď ako prešlo obdobie, "musíš si to prečítať!", prišlo obdobie, "Jej, veď to je vlastne perfektná kniha a aj dnes má čo povedať!

Hmmm, lenže, čo si si vybrať v knižnej výzve? 

Momentálne, na materskej dovolenke, ešte stále pri dojčení, môj mozog nedokáže spracovávať ťažšie témy a dialógy v starých klasikách. A vrátiť sa k niečomu, čo som už "onehdá" čítala, by nebolo s kostolným poriadkom. 

A tak som sa opýtala svojich synovcov, čo majú oni momentálne v povinnom čítaní, keďže za tie roky rokúce sa aj to poriadne zmenilo. 

Tak ten starší puberťák na mňa pozeral s otvorenými ústami, že čo od neho chcem: "Knihu? A to je čo? Dá sa to jesť, alebo nájsť na youtube?" (Chlapec je dyslektik a nejako si nenašiel cestu ku knihám).

Ten mladší puberťák ma dobil: "Keby si sa ma spýtala v januári tak ti ešte poviem. No už som zabudol!" Chápem, dlhá doba odvtedy uplynula, a pamätať si od neho, čo si zapisoval do denníka je "vec tak trápna..."

Tak som sa opýtala netere skoro puberťáčky. Konečne som k niečomu dospela. Ale tá má ešte v kukáčiku Fútovú a Uličianskeho. Nie zlé, ale zas až príliš detské.

Keď som hľadala informácie o povinnom čítaní dnešných detí, zistila som, že medzi ne patrí aj Harry Potter, Pán prsteňov či Roald Dahl. Ako, to je tiež dobré čítanie, len všetko to už mám dávno prečítané. 


"Pikoška: Moju sestru raz v škole zastavila učiteľka jej syna a opýtala sa jej, či by jej nemohla zadovážiť knihu 50 odtieňov sivej. Vraj pre dcéru na povinné čítanie do školy. Dúfam len, že to bol od dcéry nevinný žart, ako sa ku knihe dostať, pretože ak je to pravda, tak naše školstvo ide, slušne povedané, dole kanálom."

No, a keďže som pri internete nič zaujímavé nenašla, bolo načim oprášiť domácu knihovníčku, kde určite niečo nájdem. A tak som nakoniec predsa len skončila pri povinnom čítaní z môjho detstva. Pri knihách, ktoré som v tej dobe nedokázala prečítať až do konca. 

No, a tak som sa konečne dostala ku koreňu veci. Ktoré knihy teda dostali po rokoch tú česť, byť dočítané? Rozhodla som sa, že tentokrát dám priestor Slovákom.




Ako prvý prišiel na rad:


Martin Kukučín 
Mladé letá


O knihe:


Neviem, rozmýšľam, či sa pri takýchto knihách, starých, slovenských klasikách oplatí opisovať dej a robiť recenzie. Veď, to predsa každý pozná, či nie? :-). No ak by si náhodou nevedel, tak iba v krátkosti. 

Mladé letá je novela o priateľstve, láske, a žiarlivosti. Hlavnými hrdinami sú dvaja kamaráti z gymnázia v Revúcej, Miško a Ferko. Delia sa spolu o jednu izbu, aj o svoje tajomstvá. Kým do ich života nevstúpia dve veci, ktoré ich dlhodobé priateľstvo na chvíľu rozdelia.
Jedného dňa Miško dostane ponuku na doučovanie mladšieho chlapca Petríka, zo zámožnejšej rodiny, ktorému to učivo veľmi nejde. Miško príjme, no veľmi príjemným a trpezlivým učiteľom nie je. Na Petríka je prísny, kričí a trestá ho. Petríka sa ujíma Ferko, pod ktorého rukou sa Petrík záhadne zlepšuje a ktorého si chlapec veľmi obľúbi. 
Na Veľkú Noc dostanú obaja chlapci ponuku stráviť prázdniny u Petríkovej rodiny na dedine. A ďalším zdrojom sváru sa stane krásna Elena, sestra Petríka. Obaja priatelia sa predbiehajú o to, aby na dievčinu a jej rodičov zapôsobili. Miškovi vadí Petríkova závislosť na Ferkovi, aj to, že Elena nejaví o jeho šarm veľký záujem. A tak sa priatelia hádajú stále viac.



Toto krátke dielo napísal Martin Kukučín už v roku 1922 a môžeme krásne vidieť, že od tých čias sa veľa toho nezmenilo. Žiarlivosť a ženy dokážu rozdeliť aj dlhodobé priateľstvá. 

Kniha je určená pre deti a mládež, no ja z osobnej skúsenosti musím priznať, že ako dieťa som sa v tejto knihe nikdy nedostala ďalej, ako po piatu stranu. I teraz som mala dosť problém s porozumením trochu staršej slovenčiny. Pár strán som si musela zvykať na trochu iný slovosled a zastaralejšie slová. 

Takto už dnes nikto nerozpráva, a na vyjadrenie nevraživosti medzi ľuďmi sa používajú hanlivejšie slová a frázy. No bolo krásne si pripomenúť túto dobu, kde chlapci boli gentlemanmi, a úcta k rodičom, ženám a starším ľuďom bola ešte samozrejmosťou.

Rudo Móric
Explózia


Ďalšia z kníh určená pre deti od 11 rokov, no neverím, že by sa mi podarilo presvedčiť svojich synovcov, aby sa do nej pustili. Svet už je dnes inde, a takéto knihy dnes už skoro nikoho nezaujímajú. 

O knihe:

Dej knihy sa odohráva koncom leta v roku 1944 uprostred hôr, kde sa ukrývajú slovenskí, ruskí, ukrajinskí, poľskí a českí partizáni, a z týchto miest vykonávajú sabotáže na nemeckých vojakov. Hlavnými hrdinami sú dvaja mladí chlapci Jožo a Gabo, ktorí im v týchto bojoch proti fašizmu, pomáhajú a osobne sa zúčastnia Slovenského národného povstania. 


Jožo žije so svojou rodinou v opustenej a rozbitej továrni s názvom "Explózia" po tom, čo jeho otec dostal výpoveď v miestnej tehelni za svoje protinemecké názory. Spolu s miestnymi mužmi založia revolučný výbor a pomáhajú partizánom. Raneného ukrajinského parašutistu tajne ubytujú vo svojom dome. 
Keď Nemci obsadia dedinu, chlapi sú prezradení a nútení utiecť do hôr. Ich synovia najskôr slúžia ako spojky a informátori, no po niekoľkých týždňoch  sa pridajú k svojim otcom a spoločne pomáhajú pri bojoch proti zlu. 
No i cez krutú zimu, koľkokrát bez poriadneho jedla i tepla, cez všadeprítomnú smrť sú deti rozhodnuté vytrvať až do konca a svoj boj nevzdávajú. Strieľajú zo samopalov, asistujú pri podmínovaní mostov, učia sa používať vysielačku a rozšifrovávať správy od ostatných partizánov. 
Vo svojich detských hlavičkách stále veria, že robia správnu vec a koniec vojny je blízko.  

Kniha vyšla v roku 1951, šesť rokov po skončení vojny. Keď v ľuďoch bola spomienka na vojnu ešte čerstvá. Ako sám autor v knihe uvádza: 

"Vo svojej knihe som sa usiloval, aby kniha vydržala aj nápor času, aby sa spomienka v ľuďoch na nedlhé, ale slávne obdobie dejín nášho národa uchovala. Kniha nie je len o Slovenskom národnom povstaní, kniha je o vojne. A vojna je strašná. Vo vojne umiera mnoho nevinných ľudí, vojna plodí nešťastie, biedu a hlad. Vojna to sú rieky sĺz. Musíme si pripomínať, že si treba vážiť pokojný život plný hier. A že za mier a proti vojne treba urobiť všetko, čo je v silách každého z nás."

Apropo, keď už som si prečítala knihu, so zvedavosti som mrkla, či nie je aj film. A jujha, bol. Tak som zhliadla aj ten. Síce s menšími odchýlkami, ale myšlienka zostala rovnaká :-)



Iba tak záverom



Jaj, nerada čítam knihy o vojne, potom ma stále prepadne clivota a smútok. Hlavne, ak umierajú deti a obyčajní ľudia. A čo sa pamätám, v našom povinnom čítaní bolo mnoho kníh s témou vojny a smrti. Možno preto som to nikdy veľmi nezvládala. Ako sa tak pozerám knihy z povinného čítania pre dnešné deti, asi by som to zvládla lepšie. Nevravím, že tie knihy sú zlé, to nie. Len sú veľmi smutné :-(.
A sama som zvedavá, ako sa svet a literatúra zas posunie dopredu pri mojom synovi. S čím sa bude moriť on. Dúfam len, že to naozaj nebudú tie odtiene tmavej či sivej...


A ako si na tom ty s klasikou a povinným čítaním?

V marcovej výzve ma čakajú knihy, ktoré začínajú rovnakým písmenom, ako moje meno. Už to zas vidím na dvojhodinovú prechádzku po Paláci.

Pekný deň plný príbehov praje, a na ďalšie stretnutie s tebou sa teší:


Ali Čaja z Paláca


Citát na záver:

"Klasická literatúra je tá literatúra, od ktorej už nečakáme, že nám bude hovoriť niečo nové. Preto si ju tak vysoko vážime, a ju tiež nečítame."

Karel Čapek

14 komentárov:

  1. Takze tvoj synovec cislo 2 mal v prvom polroku Bajky a Baje a v drohom polroku na vyber /potrebuje 2 zanre/, Detektivku, Fantazy alebo beletriu kde je dieta hlavny hrdina. A propo v utorok o 17:00 je v palaci Gabriela Futtova a Jana Pronska. To len tak na okraj :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ešteže mamka vie, lebo mamka musí vedieť aj za syna čo sa preberá v škole. Veď tam ona sedí a ona píše denníky :-). Už som to nejako zvládla, no keď vidím to povinné čítanie tak to je iné kafé, než sme mali my. Ale doba ide dopredu a deti nejako treba dostať k čítaniu.
      Ďakujem za info o akcii, a posielam ďalej :-)

      Odstrániť
  2. Škoda že dnes neexistuje tzv. "krásna literatúra" pre deti ...dnešné knihy sú plné násilia, sprostých slov a podrazov, obraz dnešnej doby ...chudák deti
    chápem že aj spiovatelia musia z niečoho žiť, ale oni predsa vždy boli "svedomím národa" a čím sú vlastne dnes?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nie všetky moderné knihy sú také, nájdu sa medzi nimi aj tie dobré. Len ich treba hľadať ako ihlu v kope sena. A existuje aj krásna literatúra pre deti aj dnes len to málokto číta, lebo dnes frčia fantasy a sci-fi. Kým sa to odohráva v rámci slušnosti, tak je to fajn. Ale ten výber je obrovský, ako bol u nás, a preto to deti veľmi nebavilo.
      Napr. dnes deti majú Roalda Dahla, ktorý síce tvoril ešte pred vojnou, no naša generácia sa s jeho detskými i knihami pre dospelých stretla až v dospelosti. Ale nie je dôležité kedy to hlavné je, že sme sa k nim dostali. A ja sa nehanbím, že v dospelosti čítam detské knihy sú plné fantázie a iných svetov.

      Odstrániť
  3. Kukučína som čítala - aj si to ku podivu "pamätám" tú Explóziu nepamätám ... Čo viem isto, že som vždy všetko čo bolo povinné čítanie prečítala.... ale akosi mi tá Explózia neutkvela v pamäti - teda ak sme ju mali aj my ... veľká škoda, že v mladosti nemyslíme tak na starobu ako v starobe na mladosť - to by bolo čítanie v čitateľských denníkoch chi chi ... škoda že ich nemám :-( netuším v ktorom zbere skončili :D:D:D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja si myslím, že Kukučín je nezabudnuteľný. Všetky jeho diela. Aj keď je to v jazyku, ktorým už dnes nikto nerozpráva. Explózia - Rudo Móric patril medzi naše povinné čítania, ale je dosť možné, že teba to nejako minulo. Ono sa to menilo a každá učiteľka dávala do popredia svojich obľúbencov.
      Joj, aj mňa teraz mrzí, že som svoje denníky a nielen čitateľské, vyhadzovala von. Mladosť - pochabosť.Ako hovoríš, škoda že sa myslí úplne opačne. Je pravda, že všetko si nemôžeme nechať, ale niektoré veci by bolo dobré uchovať v našich malých, súkromných archívoch.

      Odstrániť
  4. Nie, povinné čítanie nemám rada. Ja práve teraz som si do vlaku kúpila komiksový Avengers :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. A To dnes už máte povinné čítanie oveľa zaujímavejšie ako sme mali my. Avšak, proti gustu žiaden dišputát, ja som tiež na chuť povinného čítania prišla až vtedy, keď to povinné nebolo :-). Prajem pekný kultúrny zážitok s komiksom :-)

      Odstrániť
  5. Jeej, ta výzva vyzerá veľmi zaujímavo čo ma trošku hnevá, pretože mi kvôli mojej vyťaženosti v škole prvé 2 mesiace úplne utiekli pomedzi prsty a myslím, že aj napriek tomu, že o nej teraz viem, situácia sa asi tak skoro nezmení. Každopádne, povinné čítanie ma v poslednej dobe začína zaujímať čoraz viac. Ja som sa mu naopak v mojich školských časoch veľmi úspešne vyhýbala aj vďaka systému prerozdeľovania jednotlivých kníh medzi žiakov, ktorí ich následne zreferovali zvyšku triedy. Takto som teda prečítala iba Dobrodružstvo pri Obžinkoch a Kto chytá v žite. Naozaj som bola v tomto smere strašná, čo sa teraz všemožne snažím napraviť.:) Neviem či sa môžem takto verejne priznať k tomu, že knihy, ktoré spomínaš v článku, nepoznám, no nemali sme ich spomínané ani medzi povinným čítaním, takže sa o nich dozvedám po prvý krát. Očividne sa toho naozaj veľa zmenilo a ako pozerám, stále aj mení. Harry Potter, Pán prsteňov, no páni!♥ Radosť čítať.:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Je to výzva ktorá beha medzi knihomolmi v skupine na Modrom koníkovi. Minulého roku som to nezvládla už v marci kvôli detektivke. Nevedela som zmaknut ani jednu. No tohto roku sú zaujimavejsie témy tak skúšam. A lepšie sa mi spĺňa výzva na 30 kníh.
      Inak aj ja som sa do povinného čítania zamilovala po škole asi to je normálne. Keď niečo nie je povinné. . No všetky ktoré ma zaujimali som už zmakla dávnejšie ako aj tvojho spominaneho Salingera ktorý sa mi ľúbil na Výške. Aj Slovakov som si citala medzi skúškami aby som si vycistila mozog a mohla sa pripravovat na ďalšie. Na strednej som čítala skôr zamilované príbehy možno preto mi teraz už nechýbajú :-).
      Povinné čítanie sa mení. Je základ ktorýmmusí ostať a niečo môže asi učiteľka meniť. Nedávno bol za nami ujoa chcel Frana LKráľa na povinné pre deti som skoro odpadla lebo som nevedela že deti ešte berú povojnovu literatúru ako napr. My. Lebo u synovcov som sa s nimi nestretla.
      Ale dbes by bolq radost s Harrym s Frodom. A dúfam že s tým Greyom to bol len žart lebo dieťaťu ja zakazem povinné.

      Odstrániť
  6. Zdravím, veľmi sa mi páčil článok a možno to pomôže a možno nie tu je náš zoznam povinnej literatúry v 4 ročníku gymnázia. Samozrejme máme aj odporúčanú lit. (takže zoznam za 4 roky na prečítanie bol tak 5x dlhší) a tú som si tiež rada prečítala, ja mám veľmi rada klasiku a s chuťou som si všetko dočítala do konca. Tak tu je teda zoznam povinnej:
    H.Gavlovič: Valaská škola - vlastný výber
    J.Kollár: Predspev zo Slávy dcéry
    S.Chalupka: Mor ho !
    A.Sládkovič: Marína
    J.Botto: Smrť Jánošikova
    I.Krasko; J.Smrek; R.Dilong; M.Válek;, M.Rúfus; J.Urban - vlastný výber
    M.Kukučín: Ked Báčik z Chochoľova umrie
    J.G.Tajovský: Maco Mlieč
    B.S.Timrava: Ťapákovci
    M.Kukučín: Dom v stráni
    J.C.Hronský: Jozef Mak
    D.Chrobák: Drak sa vracia
    A.Bednár: Kolíska
    L.Mňačko: Ako chutí moc
    D.Dušek: Kufor na sny
    J.Palárik: Dobrodružstvo pri obžinkoch
    J.G.Tajovský: Statky - zmätky
    I.Bukovčan: Kým kohút nezaspieva
    M.Lasica - J.Satinský: Soiree
    Inojazyčná literatúra:
    Sofokles: Antigona
    W.Shakespeare: Hamlet
    Moliere: Lakomec
    E.M.Remarque: Na západe nič nového
    A.S.Puškin: Kapitánova dcéra
    J.D.Salinger: Kto chytá v žite


    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne za info :-)
      Ako pozerám, zaujímavé tituly a od mojich maturitných čias sa až tak veľmi nezmenili. Ale väčšinu som čítala. A čo som nečítala videla som film alebo divadelné predstavenie :-). Tým, že momentálne máme doma ešte školákov na ZŠ už nemám poňatia, čo sa číta na gymnáziách a SŠ.
      A priznajme si, nie každému všetko sadne a každý máme iný vkus. Ja som musela čítať Adama Šangalu, pretože som z toho mala spraviť referát, a akosi ma kniha neoslovila, pričom môjmu chlapovi, sa napodiv páčila. Ale zas je to o tom.
      VĎaka za komentár

      Odstrániť
  7. pravda pravdúca...až roky po škole som si uvedomila, že Jar Adely Ostrolúckej, či Madam Bovary sú skvelé knihy... na druhej strane - Kto chytá v žite som mala prečítané ešte kým som prišla na strednú :D. Ktovie, či to povinné čítanie vôbec má zmysel pretláčať...jednak už len ten názov, že "povinné" je nešťastný a jednak, kto študenta bude nútiť, na just čítať nebude. Asi by som skôr na školách podporovala vznik "čitateľských klubov" s voľnými diskusiami a možnosťou výberu..

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ten nápad s citatelskym klubom je vyborny a verím že by ku knihám prilakal viac detí a mládež. Sa pamätám ako som priviedla par spoluziacom k citaniu tým ze som im požičiala knihy ktoré sa im páčili. A hoc dovtedy neprecitali skoro nič vdaka mne za rok aj desať pätnásť kníh čo bol pre nich úspech. A potom sme o tom diskutovali dlhé hodiny...
      Ako vravíš ako niekto povie povinné apriori sa mladí zaseknu a nepohne sa s nimi. A pritom sa prichádza o pôžitok z mnohých knih. Škoda.
      Ďakujem za koment

      Odstrániť

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem