nedeľa 3. marca 2019

Aj smrť môže mať vľúdnu tvár

"Smrť si chcem vybrať sám, musí mi pristať. Musí byť nádherná, rýchla a čistá."
Pavol Habera - Posledná jazda

Smrť je slovo, ktorí mnohí neradi používajú, počujú, hovoria o nej. Kým sa nás výsostne nedotýka, tvárime sa, že neexistuje. Maximálne sa o nej píše v knihách, vyskytuje vo filmoch a seriáloch, no v našom živote nemá svoje miesto. Poprípade sú ľudia, ako som onoho času bola ja, že sa jej boja natoľko, že ju hľadajú v každom kúte a z toho strachu zabúdajú žiť (TU). No, a potom sa stane niečo, čo nás vráti späť na zem a donúti nás pozrieť sa pravde do očí. Smrť je tu, okolo nás. Berie našich blízkych, vezme si našich domácich miláčikov a musíme si to priznať otvorene, raz otvorí kosu aj nad našou hlavou.

Presne to sa stalo prednedávnom nám. Opustil nás človek, ktorý bol v našich srdciach hlboko zarytý, bol tu stále pre nás, my pre neho, mysleli sme si, že je nesmrteľný a odrazu... bol preč. Ako sa s tým vysporiadať? Ako začať opäť žiť? Nebudem klamať, zastavil sa nám svet. Odrazu nič nemalo zmysel, všetko sa nám rozbilo a chvíľu som mala pocit, že by bolo najlepšie, ak by som odišla za ním. Návrat do normálneho života ide ťažko a hoc to vyzerá na začiatku nereálne, raz sa opäť vráti do svojich koľají. I keď nám ten kus duše bude chýbať stále a diera v duši sa nikdy nezacelí. No práve vďaka tomu sa niečo naučíme, niečo sa nám tým v živote zmení, niečo začneme robiť inak. 

Ja verím, že nič sa nedeje iba tak a že náhody neexistujú. A bolo skutočné zvláštne, že sa mi práve v tej chvíli dostala do rúk kniha od českej autorky-blogerky,  ktorá mi dala presne to čo som potrebovala. Takže mi po tom dlhom úvode dovoľ, aby som ti v krátkosti predstavila knihu:


Moje milá smrti
Veronika Hurdová


O knihe


"V souvislosti se smrtí našich blízkých nás často přepadá myšlenka, že odešli předčasně. Vždyť tu mohli být ještě pár dní, pár měsíců, pár let, možná desítek let. Když umře malé dítě, cítime nespravedlnost. Mohlo přeci prožít celý krásny dlouhý život. A ta zlá smrt ho o něj hned v zárodku připravila.
Je to logické. Dáva to ve všech ohledech smysl. Ale napadlo vás někdy zamyslet se nad tím, proč nám to ten smysl dáva." 

Veronika, si žila so svojim manželom Honzom a dvoma deťmi klasický život milujúcej, trochu bláznivej rodiny, proti prúdu Akurát bola tehotná so svojim tretím dieťaťom, keď jej policajti oznámili správu, že jej manžel spadol z piateho poschodia a momentálne bojuje o život v nemocnici. Aj keď doktori robili čo mohli, do večera umrel na operačnom sále. Mal iba 34 rokov a celý život pred sebou. Veronika tak ostala sama. Musela sa naučiť sama postarať sa o celú domácnosť, ale aj financie, ktoré mal v rukách jej muž, jednoducho sa musela vrátiť do života. Ale ako to zvládnuť, keď jedna polovica z vás umrela????

Moja mienka


Autorku možno poznáte z blogu Krkavčí matka, kde opisuje svoje materské radosti a zážitky z ciest. Mne sa páči práve svojim "pohodovým" prístupom k materstvu, nespútaným a neviazaným prístupom k životu. Nebojí sa riskovať, berie veci aké sú a žije tu a teraz. 
Ja som ju začala registrovať až keď bola na návšteve u Adely v relácii Trochu inak. Zaujala ma natoľko, že som si preštudovala jej knihu Krkavčí matka a občas klikla aj na jej blog. Inšpirujú ma ženy-matky ako ona, ktoré neberú materstvo a svoju rolu príliš vážne, majú ten otvorený, nematerialistický pohľado na svet. Učí deti, presne tak ako ja, že sú dôležitejšie veci ako hmotné statky a že hmota sa dá nahradiť, ale lásku a spoločný čas nám nikto nedá za žiadne peniaze. Ale vtedy mi ani nenapadlo, že si raz zadovážim aj jej titul Moje milá smrti, pretože aj smrť bola pre mňa iba postava zo seriálu Supernatural.


Kniha obsahuje články z jej blogu, rozhovory, ktoré poskytovala rôznym časopisom, spomienky, myšlienky, aj zážitky z ciest. Články sú doplnené čiernobielymi fotografiami, ktoré knihe dodávajú taký, rodinný charakter. Jej príbeh je nám trochu bližší a celé Veronikino rozprávanie tak dáva zmysel. A hoc cez vážny obsah, ktorý by sa nám na prvý pohľad mohol zdať sa kniha číta rýchlo, príjemne, občas mi bolo do smiechu, občas do plaču, avšak určite som sa nenudila.

"Co ale má cenu si uvědomit je fakt, že svět se točit nepřestane. Nebe si každý den dál a dál bude volat další a další duše. A ty duše budou odcházet, aniž by kdykoli z nás žijícich na tom mohl něco změnit. Ta vesmírna spravedlnost, pravidelnost a nevyhnutelnost mi naléva do těla klid."

Aj keď sa mnohokrát jej slová opakujú, nič neuberá na ich atraktívnosti aj veľkej pravdy, ktorú nám chce prostredníctvom nej odovzdať. To najdôležitejšie posolstvo je, že netreba nikdy strácať nádej, prestať žiť, nebáť sa riskovať. Ako sama hovorí, smrťou jej manžela sa jej najskôr zrútil svet, aby na jeho troskách mohla postaviť nový. 

My nevieme, aké má s nami život plány, ani koľko času ostáva nám či našim blízkych, to jednoducho neovplyvníme. Ale čo môžeme ovplyvniť je to, ako ten čas vyplníme. Duše naše zomrelých blízkych by si určite nepriali, aby sme ho prežili uzavretí pred svetom, v smútku a trápení. Lásku a úctu im prejavíme len tak, že budeme ŽIŤ a SPOMÍNAŤ.     

A odkedy som ju videla u Adely, snažím sa to robiť ako ona. Prežiť každý deň tak, že ak by si v noci pre mňa prišla kmotra Zubatá, odídem šťastná, spokojná, bez šrámov na duši, bez ľútosti nad tým, čo som urobila zle, alebo neurobila vôbec. 
A ako povedal Jaro Dušek na svojom predstavení, odídem nahá, bosá a všetko materiálne čo vlastním, zanechám tu. Tam si vezmem iba to, čo mám v duši. 

Odporúčanie


"Byla jsem typickým produktem na výkonu postavené společnosti. Byla jsem jako buldozer, který ví, kam má dojet, ale po cestě nekouká napravo nalevo. Je mu jedno, kolik krásy cestou zničí, kolik obětí dosažení jeho cíle přinese. Není pro něj dokonce důležité ani to, jestli po cestě ztratí několik šroubů a utrží pár šrámů. Ve chvíli, kdy jede za svým cílem, není na světě nic důležitějšího."

Ja som si knihu vybrala presne v pravú chvíľu, keď som autorkine slová potrebovala počuť. Nie, nevyliečia bolesť, ani nezaženú smútok. So smrťou sa všetci musíme vysporiadať sami a po svojom. Ale určite pomôže prekonať ťažké obdobie, aspoň trochu. Niečo sa môžeme naučiť, niečo si pripomenieme, pretože veľa toho vieme, len sme na to časom zabudli. Ale určite nie je určená iba tým, ktorí akurátne prechádzajú ťažkým obdobím, toto motivačné dielo odporúčam všetkým, ktorí chcú čítať niečo zo života. Optimistické, pozitívne, milé, duchaplné.

Zdroj foto: Pixabay.com
Snáď sa ti dnes moje rozprávanie o knihe páčilo, pevne verím, že v dnes ani v najbližšej dobe nič podobné potrebovať nebudeš, a plný optimizmu si naladíš moje rozprávanie aj nabudúce. Ani netuším o čom bude, ale snáď o niečom... duchaplnom, ako vždy.

Ali Čaja z Paláca

Úryvok z knihy na záver:


"Blízke setkání se smrtí dokáže v mnohém naprosto změnit náš pohled na život. Dokáže nás proměnit ve vědomejší bytosti, které jsou vnímavejší k tomu, co se v životě děje. Cítim to tak, jako by smrt v naší hlavě otevřela nějaký další šuplík, o kterém jsme doposud  nevědeli. Díky němu najednou všechno dáva smysl, všechno zapadá na své místo."

4 komentáre:

  1. Velice citlivé téma, vím, že smrt obchází okolo a nedokážu tomu zabránit, ale snažím se na ní nemyslet. Až si pro někoho blízkého přijde, buď si přečtu knížku, nebo skončím na psychofarmakách.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Neboj sa, neskoncis. Ked sme neskoncili my, tak ani ty. Aj ked to skutocne nie je jednoduché smrt je vzdy tazka pre tych, co ostavaju. Bohuzial, tyka sa naa vsetkych a jedine co. je na nej dobré je to, ze je spravodliva a nikto jej neujde.
      A preto treba zit tak, aby sme aa smrti nebali. Ale z vlastnej skusenosti nie je to jednoduche. A pevne verim aj ja ze najblizsich 40 rokov uz ziadnu inu smrt nebudem musiet riesit. Maximalne tu svoju.

      Odstrániť
  2. to je život. Jak říkala moje maminka - nebo babička? už nevím... "Jsme tu jenom na návštěvě"...

    www.libenanovakova.cz

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Krasne slova a pravdive. A podla toho treba aj žiť, lebo nevieme ako dlho na tej navsteve este pobudneme.
    Dakujem za krasny komentar 😊

    OdpovedaťOdstrániť

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem