Moudré z nebe

"Vzpomínam si na dětství, na klukovský čas her, i když jejich vítězství nebyla vždycky fér."

Bratři Jurkové - Návraty do dětství

Ako najlepšie začať Nový rok, než predstavením ďalšej prečítanej knihy? Začnem knihou, ktorou som paradoxne ukončila minulý rok.

Výzva priamo od autora

Jedného krásneho dňa som sa zobudila so správou od českého autora Richarda Skoleka, či by som mu nezrecenzovala jeho knihu. Samozrejme, že som súhlasila. No vzhľadom na to, že nemám žiadne spolupráce s vydavateľmi, a knihy na články a predstavovačky si vyberám výhradne sama, čiže som nikomu doteraz nebola nič dlžná, ani na nič viazaná, tak som z tejto novej úlohy dostala celkom strach.

Čo ak sa mi kniha nebude páčiť?

Čo ak ma kniha nezaujme, čo potom?

Ale, raz som už súhlasila, a tak mi neostávalo nič iné, len dokončiť započaté. Už dávno som nečítala knihu tak zodpovedne, ako teraz. Poď sa teda so mnou pozrieť na knihu

Moudré z nebe

O knihe

Denník malého chlapca, ktorý si zapisuje svoje každodenné radosti, starosti, utrpenia a neprávosti. 

"Mamka zase vytáhla, že bych se měl víc hýbat, jinak budu tlustej a žádna mě nebude chtít, což mi teda nějak moc nevadí, strýc Budlibák je taky dlouho bez tety a někdy si to docela užíva, i když je teda taky často smutnej, to je pravda, ale to je tím, že teta byla moc fajn a umřela mu, kdežto já budu třeba bez nějaké, která by byla fajn, tak se to nikdy nedozvím, takže mě to nebude trápit, no prostě mamka to nemá úplně moc dobře promyšlený, ale koupila mi kolečkový brusle, i když jsem nechtěl, protože se bojím i na kole."

Pamätáš sa na svoje detské časy? Keď si sa ešte len učil/a prežiť v tomto čudnom svete? Keď dospeláci robili divné veci, ktoré sa nikdy neunúvali ti vysvetliť? Keď metafora bola pre teba pojmom neznámym, a všetko čo ti kto povedal si bral/a doslovne? Akoby to vyzeralo, ak si si v tej dobe zapisoval/a vlastné myšlienky? Asi nejako podobne, ako v knihe Moudré z nebe. 

Richard je chlapec ako každý druhý, no zároveň, absolútne "iný". Príroda mu do vienka nadelila trochu kíl naviac, abnormálnu chuť na nezdravé jedlá, nevôľu k športu a k pohybu akéhokoľvek druhu, ale za to bystrý rozum, zmysel pre svojský humor a nevšedný pohľad na vec. 

Má rád knihy a filmy o mimozemšťanoch a zo všetkého najradšej sedí pri počítači.

Nerozumie veľkému svetu vôkol a svet absolútne nerozumie jemu. No čo je horšie, chlapcovi nerozumie ani jeho vlastná rodina.  

Matka, večne nespokojná s chlapcovým štýlom života, jeho nadváhou a nezáujmom o šport, otec, večne zaujatý svojimi vecami, neustále veriaci v neprichádzajúci zázrak (že jeho firma raz bude zarábať ťažké peniaze) a s naozaj zvláštnymi komentármi k životu, a sestra, jednoducho povedané, v puberte, čo v podstate vysvetľuje všetko.

Starí rodičia, či už "borovnickí" alebo "líšeňskí" majú svoje vlastné životy, a o svojho vnuka a jeho všetečné otázky a životné problémy sa veľmi nezaujímajú, alebo inak povedané, núkajú mu svoj štýl života, o ktoré zas nemá záujem on.  

Ríša má však i viacerých strýkov, no jediný, ktorý stojí za spomenutie je strýko Budlibák. Vdovec a alkoholik, ktorý vie o čom je život :-). Asi jediný z rodiny, kto sa o chlapca zaujíma a skutočne mu rozumie. 

"Já jsem zase dostal falešnou foglarovku, už mám doma dvě a vobě jsou dost nanic, já jsem to babičce říkal, ale vona moc neposlouchá, tak se nedá nic dělat.Tak jsem se to snažil říct dědovi, že už příšte nechci další foglarovku, ale von zase říkal, co je tam u nich na vesnici za blbce, a to je vždycky nadlouho, a jelikož už to znám nazpaměť, většinou moc neposlouchám, no ale pak jsem si vzpomněl, že mám u nich vlastně ty dárky za minulý Vánoce a předminulý narozeniny, tak jsem si vo ně řekl, a mamka mě vokřikla, i když to v autě sama navrhovala, tak já jsem protestoval, ale nebylo mi to nic platný, takže jsme vodjížděli s další foglarovkou a už vím, co dostanu příští rok."  

Tak sa Richard svetom prebíja ako vie, život si predstavuje po svojom a zaujímavé dumky si zapisuje do denníčka. Jeho zápisky sú presne ako on. Neuhladené, zmätené, popletené, čudné, ale i vtipné. 

Názov: Moudré z nebe

Autor: Richard Skolek

Ilustrátor: Štěpán Janík

Počet strán: 152

Jazyk: česky

Rok vydania: 2016 (1. vydanie 2015)

Vydavateľstvo: XYZ 

Moja mienka

Ja denníkové knihy teda môžem. Čítajú sa rýchlo, dobre a skoro všetky, ktoré som už čítala boli i veselé. Toto som čakala aj od knihy od Richarda o Richardovi :-).

Dá sa povedať, že som sa nesklamala. Jeho príbehy ma v predvianočnom chaose v Paláci zabavili a trochu odtrhli od reality zhonu a chaosu, aby ma vhodili do chaosu a zmätku malého chlapca. Rozprávanie Richarda je neohrabané, prostoduché, presne také, ako tliachanie malých detí (viem o čom hovorím, mám ich okolo seba dosť). 

Trepe piate cez deviate, bez rozmyslu, uhladenosti a slušnosti, to čo mu slina prinesie na jazyk (alebo pero na papier) a tak, ako to všetko vidí on. 

Pri čítaní som sa preniesla do "nedávnej" minulosti, kde som videla svet skoro rovnakými očami. Životu dospelým som nerozumela a nechápala som, prečo veci robia tak zložito.

Už "dospelý" človek sa musí pousmiať nad detským chápaním sveta i nad "dospeláckymi" rečami, ktorými sa mu rodina snaží vštepovať tie správne hodnoty. Našťastie má Richard, ako každé správne dieťa, svoje vlastné, "správne" názory, neovplyvniteľné dospelákmi. Teda, aspoň do roku 1997, dokedy je denník písaný :-).   

Presne ako hlavný hrdina, i ja som každú vec, ktorú mi niekto povedal, brala doslovne. Ako príklad môžem uviesť pohľad na to, ako sa robia deti sme mali rovnaký:

"...jako kluk a holka musí být nějak blízko u sebe, a bum už to je, tak jsem se bál, abysme spolu se ségrou něco neměli, když pořád sedíme před televizí na sedačce blízko u sebe."  

"Mne zas moja staršia sestra povedala, že chlapec a dievča musia spať spolu v jednej posteli a vznikne dieťa. A keď si potom Jurko v škôlke ľahol vedľa mňa do postele, veru, riadne som sa naľakala." 

Odporúčanie

Ak hľadáš nejaké duchaplné myšlienky do života, múdrosti a ťažké dumy, nie, táto kniha nie je tá pravá. 

Táto kniha je vhodná vtedy, ak práve naopak hľadáš niečo na uvoľnenie, nejakú halušku na odpútanie myšlienok, na odreagovanie sa, na poobedňajší relax na balkóne s kávou v ruke, na krátenie si chvíle počas nudného cestovania v MHD, jednoducho na vygumovanie mozgu.

Ja som ju čítavala práve v autobuse smerom do práce či z práce. Je to kniha, pri ktorej nemusíš premýšľať. Jednoducho čítaš a tu tam sa pousmeješ, tu tam nie. Nájdu sa aj nudnejšie časti, ale v ktorej knihe nie, však áno?

Jediné mínus, ktoré musím spomenúť, je nespisovný jazyk. Ja som síce Slovenka, a do českej gramatiky sa veľmo nerozumiem, no po prečítaní už úctyhodnej kôpky kníh v tomto jazyku, mi neušli nesprávne výrazy. Avšak, ruku na srdce, keď si tu tam spätne pozriem nejaké tie svoje zápisky z minulosti, vlasy mi dupkom stavajú z mojej gramatiky. A to som bola, hádam i staršia ako Richard. Takže, knihu je nutné brať z pohľadu chlapca, a musíme ho brať takého aký je. 

Je to síce denník malého chlapca, ale nemyslím si, že malí chlapci, ako moji synovci napr., by knihe rozumeli. Niečomu určite, ale ako celok by ich asi celkom poplietol. Puberťáci, fičiaci na haluzných veciach rôzneho typu by ju už asi skôr pochopili, no ja si myslím, že kniha je skôr určená správne "uleteným" dospelým deťom. Takým, ako ja.  

Druhá vec, čo by ti mohla na knihe vadiť, sú siahodlho vety, niekedy aj na celé odstavce. Avšak ja, milovník dlhých viet, som si to celkom užívala. Ale, každý sme iný, preto ťa varujem. 

Máš v hlave pracovné hlúposti, ktoré ti strpčujú život? Prejdi na iné myšlienky s malým Riškom, zaspomínaj si na svoje detstvo, ale hlavne si uvedom, ako sa rozprávaš so svojimi deťmi. Niekedy je asi na mieste zastaviť a porozmýšľať nad významom niektorých slov a slovných spojení. Tie deti veľa veciam ešte nerozumejú, musíme im to vysvetliť naozaj trochu inak. Len taký výraz "vybuchne mi hlava" dieťa dokáže zobrať veľmi vážne :-).   

Citát z knihy na záver:

"Ptal jsem se taťky, proč žensky nosí vložky, poněvadž je na to v televizi furt nějaká reklama a mně to vrtá hlavou, a von říkal, že to nosí holky, když jdou sportovat, že třeba hrajou tenis, a když se jim chce čurat, tak se vyčuraj do tý vložky, aby se nezdržovaly a nemusely běhat na záchod, tak mně to teda přišlo trochu nechutný a taky jsem si říkal, jestli bych to jako poznal, protože když čuram ja, tak nemužu nikde běhat a musím se na to soustředit. Přišlo mi to hodně chytrý, tak jsem se taťky ptal, proč je teda nenosíme taky, a von říkal, že to nosí jenom holky, protože kluci jsou tvrdí a vydrží to, ale mně se to teda moc nezdálo, protože vždycky, když někam jeden autem, tak musíme kvuli taťkovi furt někde zastavovat, tak si myslím, že by se mu taky hodily. Možná mu je koupím na Vánoce."

Ilustrácie použité v článku sú z druhého vydania knihy. Za recenzný výtlačok knihy ďakujem autorovi, Richardovi Skolekovi.  

Ak si chceš prečítať aj iné názory:

Pinky v knihách

Bilbovy knihy

5 minut s knihou

My fantasy dream