"Ženy, ktoré čítajú sú nebezpečné, pretože sa nenudia a nech sa stane čokoľvek, majú vždy únikovú cestu" .... Daria Bignardi

nedeľa 11. februára 2018

Ďábel je taky jenom člověk

"Povídam, jupí čerte jdi radši dál, pak jsem ho za rohy vzal a zahodil."
Greenhorns - Jupí, čerte


Sama som prekvapená, ako som začiatok roka vzala knihy za duchovnejší koniec. Začalo to Hadí ženou, pokračovalo Rodosvitom a ukončilo to titulom, ktorý dnes chcem predstaviť. Jedná sa o pokračovanie knihy A Buh pravil: Musíme si promluvit, pri ktorej som sa dobre pobavila, tak som chcela vedieť, ako príbeh bude pokračovať.


Ďábel je taky jenom člověk

Hans Rath

O knihe:


Tri roky ubehli od Vianoc, kedy psychoterapeuta Jakoba Jakobiho požiadal o terapiu podivný muž menom Ábel Baumann, ktorý o sebe tvrdil, že je samotný Najvyšší. Odvtedy sa Jakobov život výrazne zmenil. Otvoril si vďaka peniazom svojej exmanželky novú prax, o klientov tiež nemal núdzu, a najnovšie si našiel aj mladú milenku. Jeho dni plynuli pozvoľna a narovnako, kým každodenný stereotyp nenarušilo podivné pozvanie na pohárik od istého Antona Auerbacha. 
Tento tajomný pán sa predstavil ako pracovník samotného kniežaťa pekiel, a ponúkol nemalú sumu za kúpu Jakobovej duše. Ten to všetko vzal ako dobrý vtip a navrhol Antonovi psychoterapiu. 
Týmto sa roztočí kolobeh bizarných situácií, pri ktorých sa Anton prizná, že on nie je iba pomocníkom, ale samotným Diablom. A pre kúpu Jakobovej duše je ochotný urobiť skutočne čokoľvek. Keď to ale nejde podobrotky, pretože Jakob má svoju dušu skutočne rád, diabol začne vyťahovať tie najzákernejšie zbrane, len aby si privlastnil niečo, čo má obrovskú cenu. 
Dušu človeka, ktorý sa stretol so skutočným Bohom.  

Podľahne nakoniec Jakob nečestným zbraniam, alebo sa mu podarí s využitím posledných síl udržať si to jediné, skutočné vlastníctvo vo svojich rukách??

Moja mienka



Jakobova duša získala vďaka tomu, že uveril v existenciu Boha, na cene. A Diabol, vedomí si ľudských nedokonalostí a slabej vôle človeka chcel túto situáciu zneužiť vo svoj prospech. Bohužiaľ, pri Jakobovi natrafil skutočne na tvrdý oriešok, a musel začať siahať až po tie najľstivejšie presvedčovacie metódy. Neštítil sa použiť fyzické tresty, psychické vydieranie, ani využitie slabostí jeho najbližších. Jakob stojí skutočne pred ťažkým rozhodnutím a vyzerá to tak, že Boh je k jeho prosbám o radu úplne hluchý. 
"Proč vás zajíma zrovna moje duše?" chci vědět. "Myslím, že existují podstatně atraktívnejší exempláře.""To je docelá jednoduché. Setkal jste se s Bohem. A očividně si vás oblíbil. Takže ho naštve, prodáte-li svou duši peklu.""Jakže? A to má být všechno?" zeptám se nevěřícne. "Vy chcete Boha prostě ... naštvat?"


Celý dej je opäť zasadený do predvianočného obdobia, a všadepraskajúci mráz a zima iba umocňovala hlavnú myšlienku knihy. Aké by to bolo jednoduché presvedčiť ľudí k tomu, aby zapredali dušu za pár svetských radostí peklu. Vtipné dialógy, nezvyčajné scénky, aj duchaplné pravdy urobili knihu čtivou a zaujímavou. Ale zas si nemysli, nie je to žiadne to duchovné čítanie, ezoterika, ani náboženská literatúra, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Určite by som to takto nenazvala, aj keď sa v knihe určite nájde pár pravdivých myšlienok, nad ktorými je potrebné sa trochu pristaviť. 
"Jestli chceš svuj kĺid, nesmíš s ďáblem bojovat, nýbrž s ním uzavřít mír."     
Nazvala by som to možno takým, ľahko uleteným, nezvyčajným príbehom, vhodným ku kávičke, alebo k poháriku vína. Určite takým vypnutím z bežných starostí. Ľahko som sa vniesla do deja, nezaťažovali ma nudné state, a ľudským charakterom som uverila oveľa rýchlejšie, ako kedykoľvek inokedy. Pretože tie slabé stránky sa skrývajú v každom z nás. Dokonca som postrádala nejakú takú postavu, ktorá by mi liezla na nervy, čo je dosť výnimočné v mojom prípade :-)).

Autor ma druhou časťou vôbec nesklamal. A hoc sa veľa autorov vo svojich pokračovaniach dosť opakuje, tentokrát sa mu podarilo vytvoriť úplne niečo iné, ale rovnako zaujímavé. 
Aké je jednoduché uveriť v existenciu Boha, no v jeho protipól je už uveriť oveľa ťažšie. A pritom každodenne sa stretávame so situáciami, keď sme vystavení pokušeniu, či už menšiemu, alebo väčšiemu. Ono asi bude niečo na tom, že nám na jednom ramene sedí anjelik, a na tom druhom diablik. A obaja nám našepkávajú. No však už je iba na nás, ktorému z nich dáme prednosť.  


Zdroj foto: https://comicvine.gamespot.com/profile/kronk_/

Ali Čaja z Paláca


Úryvok z knihy na záver:

"Když svím nevěřícim klientům říkam, že mě posíla ďábel, vede to skoro vždycky ke spoustě otázek a dlouhému vysvětlování. Naproti tomu lidé, kteří věří v Boha, jsou zpravidla přesvědčeni i o existenci ďábla. Myslím, že to pro většinu oveček Božího stáda prostě patří k věci."

3 komentáre:

  1. Ak neveríš na nebo nemáš prečo veriť na peklo ....aj viera musí byť vyvážená

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak s tymto plne suhlasim, ze ak neveris na nebo, neveris ani na peklo. Preto som sa vzdy zasmiala, ak mi niekto povedal, ze raz skoncim v pekle. Ateisti predsa do pekla nejdu :)

      Odstrániť
    2. Ono Jin jang funguje vo všetkých nabozenstvach rovnako. Rovnováha musí byť.

      Ťažko povedať, ale ak skutočne existuje peklo tak tam skončia oveľa horší ľudia ako ateisti.

      Odstrániť

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem