Čo skutočne vidí stará žena v susedovej záhrade?

"jaký je počasi taková je lidská mentalita, hlavní je rozlíšit co jsou sny a co realita."

Chaozz - Sny a realita

Určite aj v tvojom okolí sa nájde nejaký sused/a - dôchodca/kyňa, ktorý všetko vie, ovláda a celé dni trávi s nosom nalepeným na okne. Večný sťažovateľ na všetko, dopisovateľ a ohlasovateľ všetkých chýb a vád, ktoré sa v okolí vyskytnú. Občas ti zaklope na dvere a pripomenie, že je načase poumývať pred dverami, alebo si urobiť poriadok s hlučnými deťmi. Pravdu na srdce, občas nám lezú na nervy no obvykle ich tolerujeme. Však čo už s nimi? 

A práve taká je aj hlavná hrdinka knihy, ktorú ti dnes chcem predstaviť: 

Chlapec s kamínky

Sophie Loubiere

O knihe:

"Neděle byla strašlivý den. Děti nechodily ze školy a neprozpěvovaly si na chodníku, pošťák neobjížděl domy na kole a nezvonil při tom na zvonek, ustal balet náklaďáků a bagrů, co pracovaly na sousedních stavbách, skla v oknech domu paní Préauové se nechvěla, když projížděly kolem, ulice byla pustá, čtvrť jako by se vyprázdnila od všeho ruchu, dokonce ani jednooký macek nepřebíhal potajmu po zarostlé záhradě, ticho houstlo až do nesnesitelnosti. A tak se dívala k sousedům."

Elsa Préauová je dôchodkyňa, ktorá má priveľa času no málo životných radostí. Manžel ju opustil pred rokmi, syn na ňu nemá čas, nevesta ju veľmi nemusí. Život trávi tým, že sleduje susedov, sťažuje sa na úradoch na hluk, bordel, nefungujúci systém. 

Elsa však nie je tak úplne normálna. Od detstva vidí ľudí, ktorí už dávno nie sú medzi živými. Aj preto veľmi často navštevoval psychiatrické kliniky, terapie a jej život je závislý od silných liekov. 

Jedného dňa sa do susedstva nasťahuje milá rodinka s deťmi. Elsa trávi čas tým, že sedí pri okne a sleduje džavot, hry a naťahovačky dvoch deťúreniec. No každú nedeľu sa k nim pridá tretí chlapec, ktorý sa so súrodencami nehrá, iba sedí pod vŕbou a hraje sa s kamienkami. Else sa niečo na chlapcovi nezdá, nechodí každé ráno do školy ako jeho súrodenci, vyzerá nezdravo a zakríknuto. A nápadne sa podobá na jej vnuka. 

Elsa sa rozhodne upovedomiť sociálku, školu aj políciu, no o treťom dieťati nikto nikdy nechyroval. Údajný chlapec existuje iba v Elsinej hlave. No tá je presvedčená o opaku a rozhodne sa na vlastnú päsť zistiť, čo sa ukrýva za tajomstvom chlapčeka s kamienkami. 

Moja mienka 

Zo začiatku bolo veru veľmi ťažké nájsť si k Else nejakú cestíčku. Na jednej strane ju človek ľutuje, však nemala veľmi ľahký život. Na druhej zas tými ustavičnými ponosami lezie na nervy každému, aj čitateľovi. A keď sa k tomu všetkému pridali halucinácie a mŕtve mačky, potom už som skutočne nevedela, kto je tu blázon. Ja, či Elsa? No človek jej musel uznať neúnavnosť a pevnú vôľu pri pátraní pravdy. A skutočne som pochopila význam slov:

To že som paranoik neznamená, že ma niekto nesleduje...

Avšak ako išiel čas, k Else som si postupne vytvorila sympatie a až potom som pochopila aké to je, keď je celý svet proti mne...

Kniha je písaná formou Elsiných spomienok, dopisov rodine, susedom i úradom, ktoré sa striedajú so sledovaním susedskej rodiny a návštevami psychiatra. No aj keď dej občas skáče, všetko do seba pekne zapadá a všetko so všetkým súvisí. Čitateľ sa vôbec v stránkach nestráca, práve naopak, stupňujúce napätie ho núti otáčať jednu stránku za druhou.

Autorka sa s mojim názorom skutočne pohrávala po celý čas. Kým pri čítaní jednej kapitoly som verila, že chlapec je skutočný, o pár stránok ďalej som bola presvedčená, že stará je iba blázon patriaci do zvieracej kazajky. Táto skutočnosť vôbec neubrala na napínavosti knihy a moju pozornosť si udržala od začiatku do konca. A veruže poriadne. Bola som napnutá sťa tetiva na luku. Keď som raz začala čítať, už som nevedela prestať. Došlo to až do takého štádia, že som čítala aj počas chôdze domov, vo výťahu, aj pri umývaní rúk. Pri tejto knihe by mi bol určite odobratý titul "Najlepšia matka na svete." Aby som si získala pár minút naviac, pretože som už od vzrušenia horela ako fakľa, strčila som svojmu dieťaťu do rúk nožnice a papier a za úlohu dostal nastrihať ich na čo najmenšie kúsky. 

Keď som spotená dočítala poslednú kapitolu, okolo môjho syna bola už riadna kopa bieleho, papierového snehu, mohli sme začať stavať snehuliaka :-))

"Paní Préauová hořela touhou dozvědět se, jestli Desmoulinsovi byli včera na sociálce, kam je předvolali. Tam za dveřmi, pod schodištěm nebo v nějaké komoře je schovaný chlapec s kamínky a nesmí dělat hluk. Na staveništi za domkem se pánovitě tyčil jeřáb. S tímhle kraválem bylo jen málo pravděpodobné, že by někdo slyšel jeho volání o pomoc. Lešení teď přesahovalo střechu Desmoulinsových."

Odporúčanie

Čo môžem po prečítaní tohto thrilleru smelo skonštatovať, že som po dlhšej dobe opäť raz zažila, prepáč mi ten výraz, knižný orgazmus. Je to jedna z tých kníh, pri ktorých vonkajší svet prestane existovať a ty sa naplno venuješ postavám z kníh. Určite padne vhod keď ťa skolí vírus a ty potrebuješ vypadnúť z reality, alebo na dlhú, nudnú cestu vlakom či autobusom, ktorú máš pred sebou. 

Určite odporúčam každému, kto rád stráca prehľad o tom, čo je skutočnosť a čo iba výmysel chorej mysle. Pretože ten záver skutočne stojí za to.

Odporúčaný nápoj:

Aby sme trochu schladili horúce líca a ovlažili suchý krk, odporúčam Mätovú vodu s citrónom a kockou ľadu. Pre istotu celý džbán :-)))

Verím, že sa ti dnešná moja krátka recenzia páčila a že si na môj blog klikneš aj nabudúce. Bude sa na teba tešiť

Ali Čaja z Paláca

Úryvok z knihy:

"Vzadu v místnosti seděl u klavíru chlapec. Šla jsem k němu, abych se ho zeptala, co tady ve tme dělá. Obrátil se ke mně. Měl tvář samou hlínu a řekl mi: "Hraj pro mě, babičko Elso." Hlína mu lezla i z pusy. Bylo to děsivé."Paní Préauová se odmlčela. Zavřela zápisník a zkřížila ruce na kolenou. Starý muž si odkašlal. "To dítě byl Bastien?"