Aby si naše deti rozumeli

"Prší, prší len sa leje, nezatváraj milá dvere."
"Prší, prší jen se leje, kam koníčky pojedeme."

Pred nedávnom som sa zamýšľala nad tým, či si už skutočne navzájom Česi a Slováci nerozumieme (TU). Dnes na tento článok nadviažem.

A začnem opäť raz skutočnými hláškami zákazníkov z nášho kníhkupectva:

"Prosím Vás, knihu Nevyšlapanou cestou máte iba v češtine?"

"Áno, v slovenčine ešte nevyšla."

"Nevadí, tak ju idem pohľadať inde!"

"Kde by som našiel tú knihu Stravou proti zánětu v slovenčine?"

"Zatiaľ nikde, momentálne je dostupná len v češtine."

"Tak ja si počkám na preklad. Verím, že vyjde skôr ako zomriem..."

A teraz trochu z druhej strany.
Naša bývalá brigádnička študuje v Prahe a podarilo sa jej zohnať brigádu v jednom z kníhkupectiev na Václaváku. Nedávno prišla na návštevu a tak nás zaujímalo ako to funguje so slovenčinou tam. Slovenskí autori sú poväčšine preložení do češtiny a občas sa nejaká kniha v originálnom jazyku objaví v cudzojazyčnom oddelení, kde na ňu postupne sadá prach. V práci rozpráva poväčšine po česky. Minule za ňou prišiel kolega a pýtal sa jej:

"V kolik dnes končíš?"

"O siedmej."

"Cože? Nerozumím..."

"V sedm."

"Aha!"

Aby si sa vyhol zápalu vďaka strave či vedel o ktorej pozvať kolegyňu na rande, rozhodla som sa ti predstaviť zaujímavú knihu, či skôr slovník, vďaka ktorému sa naučíš bratskému jazyku už v detskom veku...

Jak velbloud potkal ťavu

Mária Nerádová

                                                                                                                         

                                                                                                                                                                  

"Od malička som čítala knihy v češtine a dívat se na pohádku Křemílek a Vochomůrka ma bavilo rovnako, ako pozerať  rozprávku Kremienok a Chocholúšik. Preto mi prišlo ľúto, že si české a slovenské deti prestávajú rozumieť. Bola by to predsa veľká škoda, keby sme to dopracovali od na shledanou a dovidenia až po good-bye."

Márie Nerádová

Môj osobný názor je ten. že naše reči sú k sebe oveľa bližšie, ako ktorékoľvek z iných jazykov, ale, bohužiaľ, od rozdelenia našej republiky sa od seba postupne vzdiaľujeme. Ťažko hľadať vinníka, no možno je to iba pohodlnosťou a lenivosťou, ale keď počujem že ľuďom je bližšia angličtina ako čeština (poprípade slovenčina), nemám slov. A preto treba začať rovno priamo od detí. 

Tento zhoršujúci sa trend v dorozumievaní bol aj výzvou pre mladú študentku grafického dizajnu a ilustrátorku detských kníh, Máriu Nerádovú. Nedávno prišla s nápadom vytvoriť obrázkový slovník tých najzákernejších slov, ktoré robia problémy nielen deťom, ale aj dospelým. A tak v roku 2014 zočil svetlo sveta tento milý, detský slovníček.

Kniha je rozdelená tématicky do deviatich celkov (hračky, jedlo, ihrisko, mesiace, mix slovíčok, rastliny a zvieratá, časti tela a choroby, činnosti a vlastnosti. čo nosíme a čo robíme). A v každom celku nájdeme práve tie najznámejšie - komplikované slová. Atmosféru doplňujú milé obrázky, ktoré slúžia ako vizuálna pomôcka a slúžia hlavne deťom na lepšie zapamätanie si.

Kniha neobsahuje žiadne básne, piesne ani rozprávky, čo je možno na škodu, nejaký krátky príbeh v slovensko-česko jazyku by bol možno fajn. Ale zas súčasťou knihy je pexeso, ktoré si môžeme s deťmi zahrať v rámci precvičovania si jednotlivých slovíčok. Tak sa spolu zahráme, aj sa niečo naučíme. V konečnom dôsledku bude víťazom každý, kto sa niečo nové naučí. Veď čo viac môžeme dieťaťu venovať, ako spoločný čas, zábavu a učenie sa v jednom? Koniec koncov, aj ovládanie češtiny je devíza do budúcnosti.

Moja mienka

Podľa mojej skromnej mienky si myslím, že tento slovníček by mal byť súčasťou každej detskej knihovníčky v domácnostiach, ktorým záleží na dobrých susedských vzťahoch. 

"Preto vznikla táto knižka, ktorú práve držíte v rukách. S mojimi českými a slovenskými kamarátmi sme spoločne zozbierali tie najťažšie slovíčka, ktoré by vám mohli trošku znepríjemňovať život. Voláme ich zákerné, pretože sa inak povedia česky, a inak zasa po slovensky."

                                                                                                                           Márie Nerádová

Jednoznačne je dôležité podporovať našu spoločnú komunikáciu, pretože je dosť možné, že raz naše deti skončia tak, že si budú musieť na dovolenke v stovežatej Prahe objednávať paradajkovú polievku v angličtine. A hlavne kvôli tomu by sme deťom mali (Slováci i Česi) naše reči približovať. A celkom sa teším že sa tak aj deje. Konkrétne moji synovci problém s porozumením nemajú. Filmy, seriály aj knihy sledujú bez problémov v češtine už teraz (kto by čakal na World of Warcraft či na Pána času v slovenčine). 

Donedávna som si myslela, že problém je hlavne u českých detí,ale tohtoročná dovolenka ma vyviedla z omylu. Naši chlapci sa vehementne kamarátili s českými deťmi a spoločne si rozumeli jedna radosť. Na oboch stranách. Zapájali sa aj do animačných programov a problémy nastali iba pri niektorých špecifických výrazoch. 

Keď sa môjho Oša opýtala animátorka:

"Jak se jmenuješ, chlapečku?"

Odpovedal:

"Dobre."

Keď moja sestra animátorke povedala:

"Vy ste ma teda na tom kruhovom tréningu riadne dokatovala."

"Co jsem vám to udělala?"

Keď moja mama povedala animátorovi:

"A máte tu aj žeriav?"

"Co??"

Aby tieto bariéry viac nevznikali, vráťme češtinu slovenským deťom a slovenčinu českým deťom.
Je dobré vedieť aký je rozdiel medzi zelím a kapustou, pomněnkou a nezábudkou,  meruňkou a marhuľou, korytnačkou a želvou.

Keď už máme spoločnú minulosť, tak prečo ničiť spoločnú budúcnosť? 

Bolo by skutočne smutné, ak by naše deti nepochopili Vinetua či Funesa v úžasnom českom dabingu, alebo naopak, české deti si museli dabovať Zlatú bránu, alebo Perinbabu, ktorá je v slovenčine neprekonateľná.
A aby si čítanie kníh užili ako v slovenčine, tak aj v češtine. Ak teraz začnú slovníkom, o pár rokov spokojne zvládnu Slováci Erbena a Česi Tajovského.

Ale spokojne ma oprav keď sa mýlim ...

A to už je na dnes odo mňa všetko. Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Albatros media a knihu si môžete objednať priamo na ich stránke (TU), alebo aj samozrejme aj u nás v Paláci. 

Ali Čaja z Paláca

Pieseň na záver:

"Dívam sa do slovníku a zkouším zahnat zlej sen, že včera byl jsem tvůj svět a teď už nejsem.
Dívam sa do slovníka a smutno je mi, že už som len cudzinka v tvojej zemi."

Xindl X, Mirka Miškechová - Cudzinka v tvojej zemi