Aj knihy majú svoje tajomstvá

"Krásna slova v ústech zplaní duše prázdna zeje jako chřtán,z bláznů poslední se brání, a ten pán Quijote je zván."

Klíč - Quijote

Súčasný bulvár a klebety kto, s kým, kde a za koľko ma veľmi neberú. Možno som už iba stará, možno mám dostatok inej, mimočasovej aktivity, ale keď sa rieši, ktorá celebritka sa rozišla s frajerom, ide to mimo mňa. No na druhej strane sa musím priznať, aj bez mučenia, že zbožňujem historický bulvár. Ja som milovník historických príbehov a keď sa niekde objaví nejaká zaujímavosť, klebeta, historka o nejakom kráľovi, vojvodcovi či vedcovi, už sa mi vzadu na hlave naťahujú anténky a zapínam príjem. A obzvlášť ak sa jedná o informácie o knihách a ich autoroch som v plnej pohotovosti. Aj preto som neodolala titulu, o ktorom ti chcem v krátkosti povedať:

Noc, kdy Frankenstein četl Quijota (Tajný život kníh)

Santiago Posteguillo

O knihe

Zbierka krátkych príbehov o životoch spisovateľov, knihách, vydavateľoch, neúspechoch aj autorských podvodoch. V týchto poviedkach sa prejdeme naprieč svetovou literatúrou. Navštívme najznámejšiu knižnicu v starovekom Egypte, zistíme, ako vznikali známe diela velikána Alexandra Dumasa, preplazíme sa cez rôzne vojnové konflikty, až zakotvíme pri vzniku elektronickej knihy.

Autorom knihy je španielsky lingvista, spisovateľ a profesor literatúry, Santiago Posteguillo. Zozbieral dovedna 24 faktov o životoch nestarnúcich literárnych skvostov, ktoré poznáme dodnes, a pomáhajú nám dotvoriť si obraz tej doby v ktorej vznikali. A na vlastné oči sa môžeme presvedčiť, že napísať veľkolepé dielo v tej dobe nebolo vôbec jednoduché. 

"Od chvíle, kdy se kniha zrodí v mysli nějakého autora nebo autorky, až do chvíle, kdy se dostane do rukou veřejnosti, totiž prochází desítkami drobných okamžiků plných náhod nebo inspirace, štěstí a často také utrpení. Tato kniha oživuje některé z těchto okamžiků, prchavých záblesků velkých historických momentů světové literatury."

Moja mienka

Touto milou, náučnou knihou o knihách som si krátila 12 obedňajších prestávok (počas polhodiny som dala poväčšine dva príbehy), ktoré mi aj vďaka nej ubehli rýchlejšie ako by som chcela. Ale to už je údel knihomoľov, ktorým ten čas ubieha akosi inak. A tento čas neberiem ako premrhaný, či stratený. Určite som sa dozvedela o tajomstvách kníh aj niečo, o čom som nemala páru. Samozrejme, našli sa aj také príbehy, ktoré som už kdesi začula, videla vo filme, alebo si prečítala v niektorom časopise či článku. No gro príbehov bola pre mňa zaujímavým prekvapením. 

Prečo zakladáme knihy podľa abecedy autorov?

Napadlo to niekedy niekoho? Priznám sa, že ani ja, predavačka kníh, som sa nikdy nepozastavovala nad tým, prečo. Bolo to automatické a logické. No kde boli začiatky tohto zaraďovania a kto s tým prišiel? To som sa dozvedela v príbehu o Zénodotosovi. Ten dostal za úlohu od faraóna Ptolemaia II. vypracovať systém jednoduchého vyhľadávania tisícov zvitkov a papyrusov privezených z celého sveta do obrovských priestoroch novej knižnice v Alexandrii. Nakoniec prišiel s myšlienkou, zaradiť ich v abecednom poradí podľa mien autorov. Trvalo mu to niekoľko rokov, ale nakoniec sa mu podarilo množstvo úžasných diel zoradiť pre ľahšie vyhľadávanie. Bohužiaľ, vieme čo sa s knižnicou stalo a tak veľa vedomostí ľahlo popolom. Koľká škoda...

Na ukážku som vybrala iba dva príbehy, ktorými ťa chcem na knihu navnadiť, neboj sa, že ti prezradím všetko tu a teraz. To by bol "spoiler" (konečne som pochopila, čo to slovo znamená :-))). 

Kto napísal Shakespearove hry? Bol to skutočne William? 

Kto napísal svoje najvýznamnejšie dielo spoza múrov žalára? 

Prečo bolo odmietnuté prvé dielo Jane Austenovej s názvom Prvé dojmy? 

Ktoré dielo vzniklo za 26 dní?

Prečo Doyle nemohol zavraždiť Holmesa? 

Ktorý spisovateľ skoro umrel vo vojnovom zákope? 

Kto zachránil Kafkove texty pred spálením? 

Ktoré dielo malo KGB v zuboch? 

Odpoveď na tieto, ale aj iné otázky dostaneš od Santiaga. 

Kto bola Alice Newtonová a za koho jej vďačíme?

Alice bola obyčajné, osemročné dievčatko, ktoré veľmi rado čítalo. Jej otec, nakladateľ detskej literatúry, jej stále nosieval domov rukopisy, ktoré pokladal za zaujímavé. V ten deň mu ale do práce neprišlo nič, čo by stálo za zmienku. Aby dcéru nesklamal, celý znechutený jej doniesol posledný text, ktorý mu ležal na stole. Len hodinu po tom, keď jej rukopis dal do ruky, vybehla z izby a povedala: "Toto je oveľa lepšie než všetko, čo si mi kedy doniesol." A dožadovala sa pokračovania. Ale to otec nemal, keďže sa nechystal knihu vytlačiť. 

Na naliehanie dcéry sa na druhý deň ozval autorke a dal jej ponuku na knihu. Aj s doporučením, aby si hľadala inú prácu ako písanie. Iba kvôli dcére sa podujal vydať knihu v náklade 1000 výtlačkov. 500 skončilo v knižniciach, ďalších 500 sa dostalo na pulty kníhkupectiev. Dnes má každá z nich hodnotu 16000-25000 libier. 

Asi nemusím hovoriť o akého knižného hrdinu ide, však????

Moje odporúčanie

Či už študuješ literatúru, chystáš sa na maturitu, alebo iba vyhľadávaš klebety. Kniha, podľa môjho skromného názoru, môže zaujať každého milovníka bulváru. Pretože knihy majú aj iné životy, ktoré sú schované na pozadí nudných, faktografických údajov. A tie určite stoja za objavovanie.  

To je nadnes odo mňa všetko, a ja sa už teším na naše ďalšie stretnutie pri nejakej dobrej knihe, tehotenskom výleve, materských radostiach alebo príbehu zo života:

Ali Čaja z Paláca

Úryvok z knihy na záver:

"Navrhuji", začal tehdy lord Byron, "aby každý z nás napsal povídku, hrůzostrašný příběh." řekl a ztíšil hlas, zahalen stíny, které vrhal oheň z krbu. "Vyhraje ten, jehož příběh budeme považovat za nejstrašidelnejší."

Byla to bezpochyby vzrušujíci výzva. zejména vezmeme-li v úvahu literárni zručnost mnoha z přítomných. Skvělý nápad však s prvními paprsky slunce a návratem pěkného počasí velmi rychle upadl v zapomnění. Byron a Percy Shelley byli spisovatele velcí, ale nestálí (muži, však víte) a brzy zanechali pera a inkoustu i psaného slova a znovu se vnořili do krásnych alpských lesů. 

To Mary Shellyová byla mnohem ukázněnější než kterýkoli z jejích mužských přátel a nenechala se rozptylovat nebo zlákat krásami přírody, nýbrž raději zůstavala doma a den a dnem, noc za noci tvořila, až vznikl nádherný román."