Hlboko v lese sa schováva desivé tajomstvo
- Získať odkaz
- Ďalšie aplikácie
"Těžko jsem ji ztrácel modlil se za ní,
jak smutné když odchází to cos měls tak rád."
Kreyson - Trápení
Po veľmi dlhej dobe som dostala neskutočnú chuť na nejaký dobrý thriller, alebo horor. Chcela som opäť pocítiť zimomriavky na chrbte, vstávanie chĺpkov vzadu na krku, či zrýchlenie tepu srdca. Bohužiaľ, väčšina nových thrillerov sa zaoberá únosmi, alebo vraždami detí a to zas nie je to, čo ma láka. Nakoniec som v niektorej knihomoľskej skupine na FB našla niečo, čo by sa mi mohlo páčiť. Anotácia aj komentáre zneli zaujímavo, tak mi nakoniec v ruke skončil titul:
Zimní lidé
Jennifer McMahon
O knihe
"Otočila se tváří ke mně a ve tmě jsem zahlédla záblesk zubatého úsměvu. Poté vstala a šla k oknu, kde na zamrzlé sklo přitiskla své bledé ručky."
Sára Harrisonová žije so svojim manželom Martinom a dcérkou Gertie v ospalom mestečku West Hall. V malej usadlosti blízko lesa a strašidelného miesta ľudovo nazývaného Diablov pazúr. Rozumný ľudia sa tomuto miestu vyhýbajú, pretože podľa legendy sa tu nachádza brána k samotnému diablovi. Jedného dňa malá Gertie zmizne a onedlho sa jej telo nájde práve v studni pri Diablovom pazúre. Jej matka sa s jej smrťou nevie zmieriť a neverí všeobecnej teórii o nehode. Postupne prichádza o zdravý rozum a je rozhodnutá urobiť všetko pre to, aby sa jej dcéra vrátila zo sveta mŕtvych. O niekoľko dní sa za domom nájde jej zohavené telo a z jej vraždy obvinia Martina, ktorý taktiež vzápätí zomiera na následky postrelenia. No tesne pred smrťou povie, že za touto hrôzostrašnou smrťou stojí ich mŕtva dcéra, Gertie.
Od tej doby sa začnú v mestečku diať divné veci. Mizne dobytok, v priebehu rokov aj nejakí ľudia Počas splnu sa po uliciach prechádza žena v bielom, ktorá nápadne pripomína Sáru. A v lese medzi stromami sa občas zjavuje biely prízrak.
Po čase nachádza Sárina neter Amélia stránky z denníka, ktoré si písala pár dní pred smrťou. Jeho stránky boli poschovávané po celom dome. No pár stránok chýbalo. Tých, kde je vysvetlené, ako sa dajú mŕtvi opäť priviesť do nášho sveta. Zo Sárinho denníka vzniká kniha, ktorá sa teší veľkému záujmu novinárov, turistov, lovcov záhad, aj milovníkov UFO.
O storočie neskôr žije v Sárinom dome Alice s dvoma dcérami. Pubertálnou Ruthie a šesťročnou Fawn. Kým Ruthie túži po klasickom, vysokoškolskom živote, jej matka po smrti ich otca, obracia každú korunu a univerzitu si momentálne nemôžu dovoliť. A z akéhosi dôvodu sa snaží dcéry držať mimo verejného života. Po Novom roku ale matka Alice zmizne bez stopy. Vystrašená a bezradná dcéra sa musí chopiť celej domácnosti aj statku. A medzitým sa púšťa do pátrania po matke, ale stopa sa veľmi rýchlo končí.
Jedného dňa sa na prahu ich domu objaví žena, ktorá tvrdí, že vie kde by sa mohla Alice nachádzať. Ale keď na bezbranné dievčatá vytiahne zbraň, Ruthie pochopí, že nejde o matkinu priateľku.
Moja mienka
"Skříň stála napravo od ní a Ruthie na té straně zachytila periferním viděním nepatrný pohyb. Něco bylo uvnitř. Ruthie se prudce otočila ke skříni. Stín uvnitř se opět pohnul. Že by tam vlezl Roscoe? Ne, ten byl mnohem menší. Najednou v koutě skříně zahlédla záblesk oka."
Ale kniha Zimní lidé bola predsa len z iného súdka. Dej sa odohrával v dvoch rovinách. Stránky Sárinho denníka a života jej manžela Martina sa striedali so životom mladej študentky Ruthie. Ja osobne mám veľmi rada knihy, ktorých dej sa prelína a skáče sa z minulosti do súčasnosti. Dodáva to knihe ten napínavý nádych, ktorý nás núti obracať stránku za stránkou a zvedavosť nás ženie zistiť, čo sa vlastne v roku 1908. Za akých okolností zomrela Sára, jej manžel a čo stojí za zmiznutím matkou Alice.
Kniha obsahuje presne tie prvky, ktoré skutočný horor potrebuje. Rodinné tajomstvá. temné legendy, ponurú zimnú atmosféru, priesvitné bytosti v lese, bláznov so zbraňami aj nešťastné osoby, ktoré stratili blízkych a pomocou mágie sa ich snažia priviesť do života. Veď už aj samotná obálka vyzerá hrozivo (Ošo iba poznamenal: Mamka to je ale strašidelná teta). Dej napredoval veľmi rýchlo a neobsahoval nejaké nudné, či zbytočné state. Aj keď musím priznať, že zo začiatku mi trochu trvalo, kým som sa, hlavne v Sárinom denníku, zorientovala. Ale časom už všetko začalo dávať zmysel a jednotlivé kúsky do seba zapadali ako puzzle.
Priznávam, námet nebol až tak originálny. Veď privádzanie mŕtvych späť do sveta živých je známy už od čias antických bájok. A v podstate mi to trochu pripomenulo Kingov Cintorín zvieratiek. Ale keď som tento maličký detail prehliadla, čítanie som si celkom užívala a zhltla som ho za dva dni.
Moje odporúčanie
"Stačí se však podívat do prázdnych, hladových očí toho stvoření, které kdysi bývalo mou holčičkou, a uvědomím si, že jsou mnohem horší věci než smrt. Mnohem horší"
No verím, že ak by som si ju pribalila do batohu na tramp do lesa, a čítala by som si ju pod stanom, vtedy by som sa určite po... bála. Aj horor sa musí vedieť čítať na správnom mieste a v správnom čase.
Knihu odporúčam skôr hororovým amatérom, teda tým, ktorí čaro strašidelných príbehov ešte len objavujú, pretože si myslím, že nadšencom už nič nové neprinesie. No na druhej strane, ako som povedala, stačí ju čítať niekde na samote u lesa, a svoju atmosféru naberie.
Ali Čaja z Paláca
Úryvok z knihy na záver:
"Říka nám "zimní lidé", přestože ja jsem ještě pořád naživu. Obě však pobývame mimo svět, který nám byl kdysi tak důvěrně známý. Žijeme na hranici mezi světem živých a světem mrtvých, a abych byla upřimná, já sama se necítim jako nic jiného než duch."
- Získať odkaz
- Ďalšie aplikácie
Komentáre
Obľúbené príspevky z tohto blogu
Diagnóza: Molusky - to asi nebudú kiahne
"Tiahne sa, tiahne, jak ovčie kiahne." Jednofázové kvasenie - Tiahne sa, tiahne Kiahne zadarmo!!! Kto má záujem? Koncom septembra nás pozvala na návštevu kamarátka Janka so synčekom Miškom. Vraj, či nemáme záujem o vzorku ovčích kiahní zdarma. A ja reku, že prečo nie? Kým som s ním ešte doma, s cickou k dispozícii dvadsať štyri hodín denne, žiadne OČR na ktoré nemám nárok, žiadne otravovanie rodiny... čím skôr, tým lepšie. A tak sme došli, nech sa deti vyblbnú!
Známy neznámy Raffaelo
"Čas je pomstychtivý bandita, ktorý ukradol krásu našich bývalých ja." Raffael Santi Priznám sa, do umenia sa vôbec nevyznám. Nerozoznám umelecké dielo od obyčajnej mazanice, a najmä tie moderné obrazy mi nič nehovoria. A nejedná sa iba o výtvarné umenie ale aj s architektonickými slohmi mám problém. Ja viem, ja viem. Fuj, hanba mi! A dvakrát tak, pretože sa netajím tým, že milujem históriu. Avšak viac ako architektúra ma skôr zaujímajú udalosti, literatúra a historické postavy. Ale ver mi, po múzeách, zámkoch a hradoch sa skutočne túlam rada. Ale zas aby si si nemyslel, že som úplný buran , existuje výnimka vo výtvarnom smere, ktorá je môjmu srdcu blízka. A tou je, renesancia . Obdivujem a doslova híkam nad dielami Michelangela a Leonarda, a rozmýšľam, či také diela vôbec dokáže človek vytvoriť. To boli skutoční géniovia. Freska v Sixtínskej kaplnke či Mona Lisa sú pre mňa tie najúžasnejšie skvosty. Keď som sa prechádzala uličkami Florencie , doslova som cítila
Telepatia, čítanie myšlienok, alebo iba čistý signál?
"Na krátkych vlnách nič nemusíme predstierať, na krátkych vlnách sa nehanbíme nahí uk ázať." Desmod - Na krátkych vlnách Neverím, že sa to nestalo i tebe Odrazu si len tak, z ničoho nič spomenieš na kamaráta, ktorého si celé roky nevidel, a o pár dní sa náhodne stretnete na ulici alebo v obchode. Poprípade sa ti prisnije krátky sen s dávnou kamarátkou, v ktorom ju vidíš chovať bábätko, a o pár dní či týždňov sa dozvieš, že sa jej skutočne narodilo dieťatko. Mne sa takéto veci stávajú častejšie, akoby som si priala. A poviem ti, potom sa zhrozím sama zo seba. Ako je toto vlastne možné? Čo ak som čarodejnica, a na nose sa mi urobí obrovská bradavica? :-) Ale nie, možno to je len o tom, že som trochu citlivejšia a empatickejšia.
Na horor teraz nemám náladu ....
OdpovedaťOdstrániťVlastne ani neviem čo by som momentálne rada čítala, chýba mi tá potreba držať v ruke voňavú knihu, dúfam že je to iba dočasné
Na horor treba naladu. A obcas na kazdeho pride obdobie ze nemoze sa zahryznut do knihy. Ale aj to casom prejde. Aspoň u mňa prešlo verím že aj u teba.
OdstrániťJá nevím, čím jsem starší, tím jsem větší posera. Co mi nevadilo ve dvaceti, ve čtyřiceti už neskousnu :D.
OdpovedaťOdstrániťJa som kedysi fungovala na hororoch a dokonca som mala rada aj vojnove filmy a knihy. Ale tiez cim som starsia tym to vnimam citlivejsie. Neverim ze to ide vekom moje sestry su tiez stale milovnicky hororov. Ale teraz na mna prisla nejak taka chut na batie... Aj mňa samú to prekvapilo 😊😊😊
OdstrániťNějaký horor bych si docela ráda přečetla, díky za recenzi. :) Knihu jsem zaznamenala, ale zatím jsem si o ní nenašla nic víc, tak u tebe napraveno, asi si ji předám do seznamu knih ke čtení. :) Akorát, že jsem posera. :D Ale na druhou stranu se bojím ráda! :)
OdpovedaťOdstrániťDays of Daysy
Ale určite si nezabudni vytvoriť tú správnu atmosféru. Počas dňa a v byte plnom ľudí sa báť nebudeš, to mi ver Ale tak večer niekde pri lese naberieš tie správne zimomriavky.
OdstrániťSnáď sa ti bude páčiť.
Ďakujem za komentár