Ženy pluji na sever

 "Čas nie je dôležitý, dôležitý je len život!"

Hláška z filmu Piaty element

Netajím sa tým, že medzi moje obľúbené knihy patria tie so starčekmi a starenkami v hlavnej úlohe. Avšak nie je to preto, že by som sa sama cítila staro, alebo že by som sa už chystala na dôchodok, i keď naša spoločnosť je nastavená tak, že po 40-tke je už človek, a hlavne žena, zrelá na odpis. Pravým dôvodom, prečo čítam takéto knihy, je verte neverte, motivácia. V každej z tých kníh je množstvo úžasných myšlienok a citátov o tom, čo ľudia na jeseň života ľutujú, poprípade neľutujú. V takýchto knihách môžete nájsť kopu odkazov a rád na to, ako žiť TU a TERAZ, aby ste si potom starnutie vedeli užiť. Jedným takým skvostom v mojej knihovníčke je aj nedávny prírastok

 

Ženy pluji na sever

Mary Pipherová

 


O knihe

"Svou minulosti změnit nemůžeme. Můžeme však změnit příběhy, které si o ni vyprávíme."

Skutočné príbehy, múdrosti a posolstvá zrelých žien. Sedemdesiatročná autorka vo svojej knihe úročí svoje skúsenosti dcéry, sestry, matky, babičky, opatrovateľky, klinickej psychologičky a kultúrnej antropologičky a píše pre ženy, o ženách v bode životných zmien. Na reálnych príkladoch predostrieva svetu, že ani ženy na sklonku života nemusia patriť na okraj spoločnosti. S ľahkosťou, s vtipom sa dotýka všetkých tém, ktoré ženy už po šesťdesiatke musia riešiť, s čím sa musia vysporadúvať. So všetkými druhmi strát, premenou tela, prijímania podpory a starostlivosti, samota, vytváranie nových vzťahov, existujúce vzťahy s rodinou, prehodnotenie a prijatie svojho života a všetkého ostatného, čo sebou prináša starnutie.   

"Když se nám podaří zachovat soudnost, vtip a schopnost zacházet s emocemi, může to být nejradostnější období života. Pokud jsme se na cestu dobře připravily a máme ty správne mapy a průvodce, tahle cesta může mít velký přesah." 

Hlavnou myšlienkou knihy je ukázať svetu, že staroba nemusí byť iba o smrti. Práve naopak, je plná života. O zbieraní úrody a užívaní si jej plodov plnými dúškami. Autorka sa nám snaží ukázať, ako si zrelé ženy dokážu vychutnávať každú chvíľu, ktorá im bola ponúknutá. Že múdre ženy už netrápi, čo si o nich myslia ostatní, že sa nehanbia za svoje telá. 
Táto kniha nám pomáha pochopiť a uvedomiť si niektoré veci už teraz, kým nie je neskoro. Že hoc som tu dnes, zajtra byť nemusím. A že starnutie nie je trest, ale výsada a česť, ktorá sa nedostane každému.  

Moja mienka

V hlbokej minulosti si ľudia šediny vážili. Pre ich múdrosť, skúsenosti, spomienky. Vždy mali tú najlepšiu starostlivosť a čestné miesto v spoločnosti. A rovnako aj smrť patrila k súčasti života. Ako šiel čas, zmenil sa spôsob života, starnutie, šediny a smrť v ňom už nemajú čo hľadať. Tieto nežiadúce aspekty sa presunuli do domovov dôchodcov a do nemocníc mysliac si, že čo nie je na očiach, to neexistuje. 

Môžeme zavrieť oči a nahovárať si, nás sa to netýka. Máme tridsať, celý život pred sebou, kdeže smrť. Takéto dumky nie sú pre mňa, ja chcem žiť, nie umierať. Svojich rodičov a starých rodičov navštíviť dvakrát do roka počas sviatkov, naše deti im predstaviť iba cez PC poprípade im poslať fotky, nech sa pokochajú. Tým ochrániť aj naše deti pohľadom na vráskavé tváre, šediny a ohnuté chrbty. Avšak priateľ čas je neúprosný a smrť je jedinou najspravodlivejšou na svete. Buďme úprimní, čaká nás to všetkých. A je iba na nás, aký postoj zaujmem k starnutiu a veciam okolo toho. 

Čím skôr sa postavíme realite zoči voči - čím skôr si priznáme, že to všetko čaká aj nás, tým bude pre nás jeseň života krajšia a ľahšie zvládnuteľnejšia.

 


Teda aj to je dôvod, prečo si stále rada čítam príbehy skúsenejších. Predsa len, ich životné osudy sú pre mňa obrovskou inšpiráciou. A táto kniha je skutočne preplnená silnými myšlienkami a posolstvami. Niekedy som v očiach mala slzy, inokedy som sa zasmiala, no najviac som sa motivovala životnou silou a energiou všetkých úžasných hlavných hrdiniek.

Kniha je písaná dokumentárnou formou, nie ako román. Autorka postupne vyspoveduváva ženy rôznych sociálnych pomerov, národností, povolaní, partnerstiev a na ich osudoch prináša pohľad do našej skazenej a absolútne neempatickej spoločnosti, ktorá si myslí, že "starci" dokážu rozprávať iba a len o svojich chorobách. Na stránkach tejto knihy sa ale dozviete, že to tak nie je. 

Z tejto knihy sa, práve naopak, môžete dozvedieť, čo je v živote najdôležitejšie. Čím nemrhať čas mladosti, ako sa pozerať na svoje telo, ľudí navôkol, ako si užívať jednoduchosť kvalitného života a neumárať sa zbytočnosťami. Toto je motivácia, ktorú potrebuje každá žena. 

"Pokud má naše osobnost růst, musíme se naučit dívat se na věci z té správne perspektivy, zvládat emoce, vnímat svůj život pozitívně a pracovat na svých vztazích. Takto získame potřebné dovednosti, abychom mohly v každém dni vidět smysl, být radostné a vděčné. Budeme citově odolné."

Vskutku, o tejto knihe by som vedela rozprávať ódy aj hodinu. Vedela by som vám ponúknuť množstvo superlatív. Len vypísanie silných citátov a myšlienok z nej by bolo na celý článok. Je to taký typ knihy, ktorý by vám nemal chýbať na nočnom stolíku, aby ste si pred spaním z nej mohli vypichnúť to, čo práve potrebujete. Určite by mala mať čestné miesto vo vašej knihovníčke medzi povinnou literatúrou pre ženy, ako sú: 

Ženy, ktoré behali s vlkmi Kurandera, Cesta nespútanej ženy, Všetci by sme mali byť femist(k)ami a podobne, viď priložené video:

 Ja skutočne nemám nič, čo by som tejto knihe mohla vytknúť. Číta sa výborne a s ľahkosťou aj cez ťažké témy. Čeština nie je žiadnou prekážkou, pretože to nie je odborná publikácia, ale príručka na život. Čo vám ale odporúčam, vziať si do ruky pero a zápisník, aby ste si mohli tie najlepšie state navždy zapamätať a stále sa k nim vracať. Tak, ako aj ja.

Takže, aby som to v krátkosti zhrnula: Je jedno, či máte 20, 40, či 60. Na veku vôbec nezáleží. Na čom ale záleží je kvalita vášho života. Môžete byť plný vitálnej energie, ak ju vkladáte do nepodstatných vecí. Ak sa zamýšľate nad hlúposťami a nevšímate si nádheru okolo seba, neprežijete svoj život naplno a na starobu to opäť len budete ľutovať. Preto je dôležité si to uvedomiť skôr, ako bude neskoro. A aj preto vám ,všetkými desiatimi, odporúčam knihu o silných ženách, ktoré sa nebáli plávať na sever.

"V tomto období Jackie prožívala blaženost i žal. Byla nemocná a čelila smrti, ale její schopnost dávat a přijímat lásku ještě vzrostla. Když byla zdravá, neuvědomovala si, kolik lidí ji hluboce milovalo. Byla nezávislou ženou a měla téměř fóbii z představy, že by od někoho potřebovala pomoc. Nemoc ji však naučila nabídky pomoci přijímat. Často plakala vděčností za všechnu tu laskavost, která sa na ni hrnula."

 

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu alféria.cz, ktoré nájdete aj na IG či FB a knihu si môžete zakúpiť priamo u nich na stránke, alebo v ktorom koľvek kníhkupectve.

Pár slov na záver

Už len krátke zhrnutie mi dovoľte na záver. Ženy západnej spoločnosti sa boja starnúť. Kult mladosti je tvrdý a neúprosný a každá sa bojí, že po určitom veku zapadne do starého železa. Aj preto je na obrazovke vidieť množstvo botoxom napichaných celebrít. Vrásky a šediny sú nežiadúce. Ja sama momentálne bojujem sama so sebou, či si začínajúce šediny začať farbiť, alebo ich nechať voľne, ako strieborný sneh, padať na moju hlavu. 

Neviem, možno je to len môj pohľad, avšak starší muži s vráskami a šedinami sú označovaní ako zrelí, v najlepších rokoch, skúsení... žena s vráskami a šedinami ako starena (občas striga, ježibaba, bosorka). A preto sú ženy často nútené do nepríjemných a život ohrozujúcich zákrokov a časom postupne odsúvajúce do stratena. Môj názor je, že svet sa bojí SILNÝCH A VEDOMÝCH ŽIEN. No ak sa mu prispôsobíme, iba ho necháme vyhrať. Ak sa nedáme, odhodíme strach a svoje životy pevne uchopíme do svojich rúk, môžeme svet vyliečiť. 

Ja vám teda ďakujem za pozornosť. Ak sa vám môj článok páčil, budem rada ak ma aj naďalej budete sledovať či už tu na blogu, na mojom IG profile alebo aj na FB stránke. Prajem vám krásny deň a teším sa na ďalšie stretnutie.

Ali Čaja z Paláca

Úryvok z knihy na záver

"Štestí je volbou i souborem dovednosti. Všechny žijeme v podmínkách, které nás nějakým způsobem omezují, máme však svobodu zvolit si, jak k nim budeme přistupovat. Náš pohled na svět může být pozitívní a vděčný. Jakmile se pro štěstí existenciálně rozhodneme, můžeme si začít budovat repertoár dovednosti, které nám tohoto cíle pomohou dosáhnout. Na štěstí není nikdy pozdě. Zoufalství i štěstí bývají sebenaplňujúcim se proroctvím. Staneme se tím, kým věříme, že se můžeme stát."

Komentáre

  1. Jako by mi tvoje psaní mluvilo z duše, v dnešní době často mladí lidé opravdu nemyslí na stáří a snaží se ho maskovat tak, aby nebylo vidět. A je to na úkor jejich nejbližších, rodičů, prarodičů...
    Video je povedené! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Bohužiaľ, taká je naozajstná realita. Staroba a umieranie nepatrí do spoločnosti. Nie je to najvhodnejšie riešenie a myslím si, že tento spôsob nás onedlho prevalcuje. Veď, koniec koncov nás už aj valcuje tým, čo sa deje navôkol. Ja, kým budem môcť nedovolím, aby takto rástli aj moje deti a stále im ukazujem, aké sú starí rodičia v ich živote dôležití.
      Ďakujem krásne, snažila som sa ...:-)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Diagnóza: Tetania - novodobý problém mladých

Ako by vyzeral svet, ak by ženy vládli neobmedzenou SILOU?

...ale nemôžem povedať, že som to neskúsila!!!