Po dnešnej noci mi nevolaj

"Keď včera bola noc, tak dnes príde ráno a s ním sa skončí sen, čo kradol ti spánok."

Emotívne, drsné a reálne. Asi takto by som zhodnotila doteraz vydané knihy od Simony Roškovej. To, že autorka písať vie a že vie písať fakt dobre, nám už ukázala v knihách Nechcem počuť tvoj plač a Vzala si mi všetko. Pre svoje knihy si vôbec nevyberá ľahké témy a keď som brala do rúk jej tretí román vedela som, že to opäť bude jazda na silných emóciách.

Po dnešnej noci mi nevolaj

Simona Rošková

 


O knihe

"Po čase však začala Vanesa nachádzať prázdne fľaše na tých najčudnejších miestach. Za práčkou, pod gaučom, neraz našla plnú fľašu skrytú pod kopou bielizne. Zo starostlivej a milujúcej mamy sa stala alkoholička, ktorej jedinou životnou náplňou bolo pitie. Dom začal ešte viac chátrať.  Viera prestala časom upratovať a variť. Jedinou prioritou sa stala jej potreba piť.

 

Vanesa, hlavná hrdinka príbehu mala ťažký život a veľké sny, no hviezdy jej nepriali. Ono, s matka alkoholičkou to nikdy nie je jednoduché. Jej jediný svetlý bod v živote, milovaný otec sa rozhodol celú svoju neľahkú situáciu vyriešiť po svojom, Vanesa na všetko ostala sama. Avšak aj cez to dúfala, že sa jej podarí doštudovať medicínu a stať sa lekárkou. Aby nejako prežila, brala jednu brigádu za druhou, snažila sa našetriť na odchod z domu. Čo ale nebolo jednoduché, keďže matka jej kradla peniaze na alkohol. 

Záchranné koleso jej podala najlepšia kamarátka, ktorá jej vybavila prácu v kasíne svojho otca. Finančná situácia sa zlepšila, konečne sa mohla postaviť na vlastné nohy. Našla si vlastné bývanie, bohužiaľ, no štúdium musela prerušiť. Zdá sa, že si po všetkých strastiach a útrapách našla svoje miesto na zemi. Na obzore sa črtá aj perspektívny vzťah so sympatickým kolegom. 

Dokáže byť mladučká Vanesa šťastná, alebo ju nakoniec doženie duch minulosti? 

Ako asi ovplyvní deti alkoholizmus rodičov? 

Aký následok môže v dieťati vyvolať nedostatok lásky a neustále ponižovanie? 

Dokážu také deti vzoprieť rodinnej kliatbe a viesť plnohodnotný život?

Autorka sa v knihe, Po dnešnej noci mi nevolaj, nájsť odpovede na podobné otázky.

 

 Moja mienka

 

Vskutku hodnoverne podaný príbeh o tom, čo prežívajú deti alkoholikov. Autorka nám na stránkach románu bez príkras odhaľuje donaha všetky dôsledky, ktoré sebou prináša dospievanie v takej alkoholickej rodine. Čítanie príbehu by som mohla prirovnať aj k psychologickej štúdii o tom, ako sa takýto život odrzkadľuje na takmer dospelej dcére, ktorej chýba správny, materský vzor. Chovanie Vanesy a jej nelogické rozhodnutia nám môžu pripadať detinské a hlúpe, avšak ak sa na ňu pozrieme odborným okom tak musíme uznať, že je iba obeťou nedostatočnej výchovy. 

 


Áno, tiež som nechápala ako si jedno také mladé, krásne a šikovné dievča nedokáže uvedomiť vlastnú hodnotu, ako robí jednu chybu za druhou a blúdi v kruhu stupídnych rozhodnutí. Pritom je to vlastne úplne logické. Je veľmi zložité si vytvoriť vlastnú identitu, ak ste ju nedostali od svojej rodiny. Je ľahké odsudzovať, kým nepoznáte zákulisie.

"Nikdy by sme nemali cítiť vinu za to, že dokážeme začať odznova."

Autorka sa okrem živého a neustále gradujúceho príbehu a reálnych dialógov, výborne pohráva aj s charakterom a psychológiou postáv. Niekedy máte pocit, že im musela stáť v domácnostiach a tajne nahrávať rozhovory. Dáva si záležať na každom jednom detaile, opise, každá vec v knihe má svoje správne miesto. Aj preto v knihe nenájdete žiadnu nudnú stať či nelogickú súvislosť.

Určite to nie je oddychové, dovolenkové čítanie s pohárom vína v druhej ruke. Je to spoločenský román, ktorý sa tak silne dotýka krehkých tém ako je nielen alkoholizmu, ale aj sebapoškodzovanie, nevera, nedostatok sebavedomia, atď. Áno, nie sú to jednoduché témy, ale je dôležité si uvedomiť, že sú tu. Určite aj v našom okolí nájdeme dieťa, ktoré nepozná čo to je materinský cit, ktoré sa dennodenne stretáva s násilím, možno už samo bojuje s nejakou návykovou látkou a podvedome volá o pomoc. Pomôcť alebo zavrieť oči? A práve preto potrebujeme knihy, ktoré nastavia odraz skazenej spoločnosti. Pretože sme zvyknutí na to, že o čom sa nehovorí, to neexistuje. Tak o tom začnime čítať a otvorme oči.   

Poviem to tak ako to je. Simonine knihy sú drsné. Tak kruté ako samotný život. Stále mi je všetkých postáv v jej príbehoch ľúto. Keď čítam, ako sa mordujú so zložitými situáciami, potápajú v nešťastí, mám chuť plakať nad tou nespravodlivosťou. Ale stále dúfam, držím im silno palce a bojujem spolu s nimi. A páči sa mi, že ten boj nikdy to nevzdávajú a aj v nepriazniach osudu nestagnujú, ale hľadajú cestu von, na svetlo božie. Pretože po každej noci raz musí vyjsť slnko.  

Vždy, keď ma pochytí akýsi nepochopiteľný splín, siahnem po ťažkej knihe. Poviem vám, nič nie je liečivejšie ako pocit, že na svete žijú ľudia, ktorí to stále majú horšie ako vy.  Preto, a nielen preto vám knihy od autorky vrelo odporúčam.

 Za to, že som si mohla knihu prečítať ďakujem autorke, ktorú môžete nájsť aj na blogu Literárna lekáreň u Simony, na FB stránke Knihy sú mojou súčasťou alebo na IG booksaremypart. Kniha vyšla vo vydavateľstve Moderné romány.

 Na záver

Ja vám už ďakujem za pozornosť. Ak sa vám moja recenzia páčila, môžete ma sledovať na mojom IG či FB, kde nájdete viac minirecenzii či príbehov z nášho materského života, ktoré nestíham spracovať do dlhších článkov do blogu. A nabudúce sa na vás opäť teším pri nejakej knihe, alebo inom príbehu. Vaša

 

Ali Čaja z Paláca

Úryvok na záver:

"Prečo si neprišla, mama? Čo ťa zdržalo? Som naivná hlupaňa, karhala sa v mysli. Čo som si myslela? Že si padneme do náručia, akoby sa nikdy nič nestalo? Čo potom znamenali všetky tvoje sľuby a hrejivé slová, ktoré si šepkala pri nemocničnej posteli? Bola si to predsa ty... či? Alebo sa mi to iba zdalo? Alebo si znova dala prednosť fľaške predo mnou? Cítila sa podvedená, sklamaná a strašne sama."

Komentáre

  1. Takto těžké knihy nevyhledávám, stejně, jako třeba válečné. Mám pocit, že je toho už strašně moc kolem a nemám sílu na to si to ještě více ztěžovat. Ale díky za recenzi, trochu mi to připomnělo příběh jednoho alkoholika, jeho děti to vážně neměly ani trochu lehké a myslím, že to na nich zanechalo v dospělosti následky.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne. Nuž áno, tieto ťažké knihy nie sú na oddych ale hlavne na skôr na otvorenie očí spoločnosti, ktorá je k niektorým témam ešte dosť uzavretá. JUJ, o tých alkoholických príbehov by sme asi vedeli rozprávať príbehy, našťastie nie z vlastnej skúsenosti, ale stále pichne pri srdci keď si spomeniem na deti, vyrastajúce v takýchto podmienkach. Musí to byť šialené...

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Za každý komentár, pochvalu, pokarhanie i konštruktívnu kritiku ďakujem

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Diagnóza: Molusky - to asi nebudú kiahne

Diagnóza: Tetania - novodobý problém mladých

To nevymyslíš, to je naša realita