Nechcem počuť tvoj plač

"Beliže mi beli, môj anjelik biely, že mi neuletíš do tej čiernej zemi."

Slovenská ľudová 

Popôrodná depresia. Ťažký, psychický stav po pôrode, strašiak mnohých mamičiek. Priznám sa, i ja som sa ho dosť obávala, keďže som si kdesi prečítala, že častejšie postihuje ženy po cisárskom reze. Našťastie, teraz to už môžem smelo povedať, nič podobného sa u mňa nekonalo, i keď je pravdou, že mi môj náročný syn pripravil v prvých mesiacoch nie jednu horúcu chvíľku, keď som už veru bola so zdravým rozumom v koncoch. Ale cez to všetko som si prvé mesiace s malým neskutočne užívala. Nevedela som sa nabažiť vône môjho uzlíčka, v kuse som mu spievala, tancovala som s ním, užívala som si jeho blízkosť a bol to ten najkrajší a najúžasnejší pocit na svete. 

Bohužiaľ, nie všetky matky mali to šťastie, a svoje materstvo si so svojimi krásami nevedeli užiť plnými dúškami. A práve o tom je prvotina od nádejnej autorky, ktorú ti dnes predstavím:

Nechcem počuť tvoj plač

Simona Rošková

"Michal, kde si? Neplač už, preboha! Začínala prepadať panike a zúfalstvu. Si neschopná matka! Hlas, ktorý šepkal v jej hlave, odrazu zaškriekal nahlas to, čo si doteraz nechcela pripustiť. Blesk ožiaril kuchyňu. Plač neprestával a trhal jej uši. Intenzita hromov sa zvyšovala."

O knihe:

Soni sa po niekoľkých neúspešných pokusoch konečne podarí donosiť a porodiť zdravého a krásneho chlapčeka, Samka. Na prvý pohľad sa zdá byť všetko dokonalé, šťastní rodičia si ružový uzlíček plne užívajú. 

Alebo nie? 

Časom si Michal začne všímať drobných detailov, ktoré nie sú úplne v poriadku. Soňa síce Samka nakŕmi, prebalí, okúpe, ale nikdy si nevšimol, že by ho iba tak dvihla na ruky, privinula si ho na hruď, či sa k nemu pritúlila. Avšak pre pracovnú vyťaženosť nemá čas hlbšie si uvedomovať, že sa deje niečo zlé. Precitne až vtedy, keď sa jedného dňa Soňa kompletne zrúti a v zúfalstve urobí niečo..., nepochopiteľné. Soňa končí na psychiatrii a Michal sa dozvedá krutú pravdu, ktorá nesie názov "popôrodná depresia".

Manželom sa v ťažkých časoch, v rámci možností snažia vypomôcť rodinní príslušníci, no tí tiež majú svojich problémov nad hlavu. Michalova matka má čo robiť so svojim chorým manželom, švagriná Lucia si po čase začína uvedomovať, že s jej manželom tiež nie je niečo v poriadku. 

Na všetkých hrdinov teraz čakajú náročné skúšky života, ktorými ale musia prejsť sami, aby na konci vyšli silnejší a šťastnejší. 

Keď sa na mňa so svojou knihou obrátila samotná autorka, neváhala som. Jednak preto, že som sa rozhodla dať vo svojej knihovníčke väčší priestor slovenskej tvorbe, jednak preto, že si myslím, že dej knihy sa točí okolo témy, o ktorej je potrebné hovoriť. Prevencia je oveľa lepšia, ako znášanie ťažkých následkov. 

I keď som sa veru obávala, ako môj malý empatik vo mne zvládne ťažké, životné otázky, a knihu som do ruky brala s rešpektom. No napočudovanie, zvládla som to v plnom, psychickom zdraví. I keď som občas pokrútila hlavou nad niektorými postavami, ale veď, o tom knihy sú, no nie?

Moja mienka

"Bola to jeho chyba. Mal si ju viac všímať, viac sa s ňou rozprávať. Nemal ich nechávať so Samkom tak často doma samých.Netušil, čo Soňa prežívala, ani s čím potajomky bojovala. Nevedel, že je to také zlé, nezaujíma sa o jej pocity. Za všetko, čo sa stalo jeho manželke, hádzal vinu na seba." 

Niektoré "divné" ženy si v tehotenstve myslia, že sa po pôrode ich život vôbec nezmení. A že tak, ako doteraz, tak aj po pôrode všetko zvládnu ľavou zadnou. Byť dokonalou ženou, milenkou, gazdinkou, a pritom aj dokonalou matkou. Predstava je to skutočne krásna, ale povedzme si úprimne, nereálna. Všetko od základov sa zmení príchodom dieťatka na svet. Pre nás normálne (rozumej nedokonalé) nie je problém si uvedomiť, že dôležitejšie ako dokonalý make-up, dokonalá postava, dokonalá domácnosť, je dokonalý spánok. V opačnom prípade nastane ťažký boj, plač a sebaobviňovanie. 

Bohužiaľ, Soňa si to veľmi dlho nechcela priznať. Snaha za dokonalým životom ju priviedla akurát do zúfalstva a pocitu, že nič nezvláda. Malý hlások v hlave, ktorý jej nahováral, že je neschopná, sa časom menil na obrovský krik, až začala konať skratovo. A aby som bola úprimná, Michal jej to vôbec nijako neuľahčoval. Celé dni trávil v práci, a keď sa vrátil domov, nebolo mu po chuti, že domácnosť nie je TIP-TOP. Pre ľudí žijúcich v určitom štandarde je skutočne ťažké sa prispôsobiť novým podmienkam, keď všetok komfort ide bokom. Ak si k tomu prirátame Sonine chladné vzťahy s matkou, ktorá o svoju dcéru, ani o svojho vnuka, nejavila žiadny záujem, diagnóza absolútne nemusela na seba dlho čakať. Ale kde je vôľa, tam je cesta a obaja sa rozhodli zmeniť a skutočne na sebe zapracovať. Hlavne kvôli malému Samkovi.

Paralelne s ich osudmi sledujeme aj život Michalovej švagrinej, Lucie. A tu musím priznať, že to bola asi jediná postava, ak privriem oči nad "spomaleným" Michalom, ktorá mi neskutočne liezla na nervy. Presne taký ten prototyp dokonalej gazdinky, matky aj manželky, čo si všimne na každom chyby, ale pred vlastným prahom si pavučinky neometie. To, že sa niečo deje s jej manželom jej trvalo teda riadne dlho, ale vehementne Michalovi vyčítala, že prehliadol Sonine problémy. 

"To si si naozaj nič na Soni nevšimol? Je to tvoja žena, preboha, Michal!" buchla päsťou po stole. "Nevadil ti ten neporiadok všade?"

Pozn: Ak by sa popôrodná depresia určovala podľa miery neporiadku v byte, trpím ňou doteraz...

Ale nejaká Lucia mi predsa nemohla pokaziť celkový dojem z knihy, ktorá sa doslova čítala sama. Simone musím uznať rozprávačský talent, schopnosť udržať moju pozornosť od začiatku do konca. A hoc kniha pojednáva o dosť náročnej, a pre niektorých ľudí nepochopiteľnej téme, čitateľovi je predkladaná opatrne a jemne, že ani moja citlivá povaha neutrpela. Aj keď mne, ako matke, to prišlo všetko nesmierne ľúto a Sonine správanie som nechápala. 

Jediné, čo by som asi mohla vytknúť príbehu bolo to, že som občas mala pocit, že sa na hlavných hrdinoch valí jedna katastrofa za druhou. Simona im teda riadne nakladala a nakladala... až mi ich niekedy prišlo skutočne ľúto. Doslova a do písmena na nich sedelo porekadlo, že na "Na posr... i budár spadne". 

Je vidieť, že si na svojej práci dala autorka poriadne záležať, odviedla skutočne skvelú prácu. V knihe nieto skoro žiadneho hluchého miesta, dialógy aj situácie sú precízne prepracované, nestretneme sa ani s nelogickými chybami. A dokonca som sa nestretla ani s jediným preklepom, či gramatickou chybičkou, skutočne je vidieť, že s jazykom neskutočne pracuje, so slovami sa zahrala dokonale. Preto dúfam, že mi moje drobné prehrešky v podobe gramatických a slovesných chýb, ktorých sa v mojich článkoch občas dopúšťam, odpustí :-).

Odporúčam

Ako som už na začiatku povedala, prevencia je vždy lepšia, ale keď to už na človeka príde, je potrebné s tým niečo robiť. Nebáť sa, nehanbiť sa požiadať blízkych o pomoc, a v neposlednom rade vyžiadať pomoc od odborníka. A práve o tom kniha pojednáva. Je to akási príručka, čo robiť v prípade, ak sa situácia vymkne z rúk. Hlavne zachovať pokoj, a niečo s tým spraviť skôr, než sa nedajbože stane nejaké nešťastie. 

Ak by som si knihu prečítala v tehotenstve, možno by ma neopodstatnený strach z diagnózy menej trápil (ktovie, možno to bolo aj tým, že som sa ešte pred pôrodom dozvedela o kontaktnom rodičovstve a tak som bola lepšie pripravená na to, čo ma čaká). Preto si myslím, že by si ju mohli prečítať hlavne žienky, ktoré si myslia, že po pôrode to pôjde všetko ako po masle a materstvo je maličkosť. Nie, nie je. Ego každého rodiča ide bokom, pretože je tu odrazu väčší pán. Ale na druhej strane, je materstvo neskutočne nádherné poslanie, a môžeme si ho dokonale užiť. 

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Taktik, ktoré začalo v tomto roku okrem učebníc vydávať aj pôvodnú slovenskú beletriu i detské knihy.  

A ja sa už s tebou na dnes lúčim a pri ďalšom stretnutí sa na teba teší...

Ali Čaja z Paláca

Úryvok z knihy na záver

Materstvo je poslanie. Práve preto by sme si ho mali vážiť a chrániť ho. Je krehké ako lupienok kvetu, no zároveň silné ako živel. Vzácne ako poklad a jedinečné ako každý človek. Soňa pochopila, že byť mamou je krásne a úžasné. Láska chce čas. Materinská láska sa nedá otvoriť kľúčom. Záleží len na nás, akú obetu prinesieme, aby sme získali to, po čom najviac túžime."